Jana Homolová

Ste v pracovnom nasadení, pretože od januára hráte v novom dennom seriáli Mama na prenájom. Akú máte postavu?

Hrám otca Martinke Zábranskej (28). V seriáli mám dve dcéry a jedného syna. Vlastním reštauráciu a starostlivosť o deti je na mojich pleciach.

Pri počte detí aj pri reštaurácii, ktorú ste kedysi vlastnili, sa zrejme tvorcovia inšpirovali vaším životom.

To neviem. (Smiech.) Ale v sú­kromí mám dvoch synov a jednu dcéru, v seriáli je to naopak a je pravda, že kedysi som bol spolumajiteľom reštaurácie, ale nikdy som sa reštauračnému biznisu nevenoval. V&nbsp;seriáli prevádzkujem aj s&nbsp;deťmi rodinnú reštauráciu. Svoje deti vychovávam sám, bez mamy. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým sa odohrávajú rôzne zápletky, keďže deti sa o&nbsp;nej stále snažia niečo dozvedieť, ale ja pred nimi pravdu tajím. Neviem, čo všetko môžem dopredu prezradiť…

A&nbsp;bude vaša postava miešať karty v&nbsp;deji? Pôjde skôr o&nbsp;negatívnu alebo pozitívnu postavu?

Dušan Verner je veľký dobráčisko. Hrám otca, ktorý rodinný biznis buduje pre svoje deti, aby im niečo do budúcna zanechal.

Denný seriál je pre hercov síce poriadna „makačka“, ale ak sa u&nbsp;divákov uchytí, ako napríklad Oteckovia, je to zábezpeka dlhodobej práce.

Áno, je to pravda, takáto práca vždy poteší, ale pri seriáli na­ozaj nikdy neviete, či sa divákom bude páčiť a či nakrúcanie bude pokračovať. Začiatkom januára televízia Markíza nasadí seriál do vysielania. Pevne verím, že sa to divákom bude páčiť, a ak áno, bude to pre mnohých hercov robota na dlhšie obdobie. Intenzívne na seriáli pracujeme už vyše dvoch mesiacov. Priemerne mesačne mám asi desať nakrúcacích dní a&nbsp;teším sa, že okolo mňa je veľmi dobrá partia tvorcov, hercov, režisérov, celého štábu. Mám aj dosť textov, takže sa snažím stále priebežne pripravovať, pretože nakrúcanie denného seriálu ide rýchlejšie a&nbsp;nie je čas na vajatanie, nebodaj učenie sa textov priamo na pľaci.

V&nbsp;tomto smere máte dlhoročné skúsenosti. Skôr ma zaujíma, kedy sa texty učíte. Poznám hercov, ktorí si svoje repliky nahovoria a&nbsp;potom si ich prehrávajú napríklad v&nbsp;aute a&nbsp;vďaka tomu sa ich naučia.

Toto sa naučili odo mňa. (Smiech.) Tento grif už roky používam a&nbsp;učím sa texty buď v&nbsp;aute, alebo na prechádzke so psom.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Môj tato sa ešte takýmto spôsobom učil texty. Nahrával ich na staré kotúčové pásky a následne si ich doma púšťal. Bol som vtedy síce malé dieťa, ale dobre si na to pamätám. Túto techniku som si skúsil v čase, keď tej práce bolo extrémne veľa, a odvtedy ju používam. Navyše sa rád učím v&nbsp;čase, keď nič iné robiť nemôžem, napríklad pri šoférovaní. Viete, ako to je, keď ste doma, držíte síce v&nbsp;ruke scenár, ale máte množstvo rôznych podnetov, ktoré vás rozptyľujú. Či je to samotná domácnosť, televízor, člen rodiny, ktorý sa na vás otočí s&nbsp;otázkou, preto možnosť učiť sa využívam v&nbsp;momentoch, keď naozaj nič iné robiť nemôžem, čím si zároveň šetrím čas. Nahraté texty si púšťam dookola a&nbsp;naučím sa ich.

To znamená, že máte sluchovú pamäť?

Áno, mne tento spôsob veľmi uľahčuje život a&nbsp;výhoda toho ešte je, že si okrem seba nahrám celý obraz aj so svojimi hereckými partnermi, ktorých si nahovorím iným hlasom, aby som vedel, ktorá postava práve rozpráva. Kolegovia si zo mňa na začiatku robili žarty, pretože keď som prichádzal autom do ateliérov, zneli odtiaľ moje nahrávky s&nbsp;rôznymi hlasmi. (Smiech.) Mne to však veľmi pomáha, lebo tak mám celý obraz so svojimi hereckými kolegami akoby zažitý. Tí, čo sa učia len svoje texty, majú potom trošku zmätok v&nbsp;tom, kto čo hovorí…

Ale potom je s&nbsp;vami praktické hrať, lebo ak niektorému z&nbsp;hercov vypadne text, našepkáte mu.

Áno, občas sa to stane a&nbsp;vtedy zasiahnem. (Úsmev.)

Ako sa vám hrá s&nbsp;hereckými (skoro) nováčikmi, ako je Adam Bardy (29) a&nbsp;Martina Zábranská?

S Adamom som nakrúcal asi dvakrát, ale s Macou, teda s mojou seriálovou dcérou, mám veľa spoločných obrazov. Herectvo je profesia, na ktorú buď máte talent, alebo nemáte. Ani štyri vysoké školy vám nepomôžu, aby ste v&nbsp;tejto brandži uspeli, ak na ňu nemáte… Keď je však talentu dostatok, vtedy sa človek vie veľmi rýchlo aklimatizovať a&nbsp;zároveň učiť. Títo mladí talent majú, učia sa rýchlo, dajú si poradiť, jedinú nástrahu pri našej práci vidím v&nbsp;tom, aby príliš neuverili akejsi hviezdnosti, ktorá prichádza s&nbsp;podobnými seriálmi. Tie vedia dodať rýchlu popularitu, ktorá dokáže človeka opantať, ale pokiaľ je začínajúci herec trošku rozhľadený a&nbsp;neuverí tomu, že je hviezda a&nbsp;všetko vie, ale snaží sa ďalej na sebe pracovať, učiť sa, počúva na pľaci ostatných, je to pre neho len dobré.

Naposledy sme sa spolu rozprávali koncom minulého roka, keď ešte doznievala kauza „obťažovania“. Vtedy ste mali hluchejšie pracovné obdobie. Ako je to s&nbsp;odstupom času? Myslím, že práca sa vám opäť rozbehla.

Je pravda, že som nedávno dotočil tri rôzne seriály. Jedným z nich boli Chatári, ktorí už boli nasadení na televízne obrazovky, ďalšie sa do vysielania ešte len dostanú a aktuálne pracujem na dennom seriáli Mama na prenájom. Pri našej práci, ale aj celkovo v živote je to ako s vlnami – chvíľku ste hore, chvíľu zas dole. Úprimne sa priznám, že tomu neprikladám príliš veľkú dôležitosť. Raz mám viac roboty, raz menej. A&nbsp;čo sa týka spomínanej kauzy, z&nbsp;môjho pohľadu aj s&nbsp;odstupom času bola smiešna a&nbsp;nezmyselná. Všetci moji kolegovia sa na tom ešte aj dnes smejú. Hovoria mi – keby ľudia vedeli, čo všetko na pľaci robíme my, asi by nás pozatvárali, keď pre to, čo si urobil, bol v&nbsp;médiách taký humbug. (Smiech.) Žiaľ, mám pocit, že rozruch okolo toho stále neutícha. Zo sveta sa na nás valia prehnané korektnosti. Paradoxné je, že prichádzajú z&nbsp;krajín, ktoré boli kedysi najslobodnejšie – Amerika, Anglicko. Momentálne však práve odtiaľ prichádza najviac neslobody. Je to absurdné. Nedávno som napríklad čítal, že niektorému futbalovému mužstvu vyčítali, že v&nbsp;ňom hrá málo Afroameričanov… Je to nezmysel, vyberať futbalistov podľa farby pleti, nie podľa talentu. A&nbsp;to isté platí v&nbsp;herectve. Nerozumiem historickým filmom, v&nbsp;ktorých sú zastúpené všetky farby pleti, keď v&nbsp;danom období tieto rasy na danom území zastúpené vôbec neboli. Ale nejde len o&nbsp;rasu, tých obmedzení je viac. Vezmime si v&nbsp;súvislosti so spomínanou kauzou, že dnes je pomaly neprípustné, aby muž žene podržal dvere, a&nbsp;ak to urobí, pomaly mu za to vynadajú… Tento stav, bohužiaľ, podporujú niektoré médiá aj rôzne hnutia, ktoré vznikli len na základe toho, aby mohli proti niečomu bojovať… Ja som zástancom toho, že muži majú byť džentlmeni a&nbsp;ženy krásne stvorenia, ktoré máme milovať a&nbsp;starať sa o&nbsp;ne. Taký bol svet vždy a&nbsp;ja dúfam, že takým aj ostane a&nbsp;táto vlna nezmyslov sa preje tak ako všetko… A&nbsp;viac sa už k&nbsp;tomu nechcem vracať. Som rád, že robota aktuálne je, a&nbsp;okrem toho mám šťastie, že stále robím divadlo, moderujem a&nbsp;mám rôzne spolupráce nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;Česku.

Dcéra Tamara (22) sa objavila na bilborde na Time ­Square v&nbsp;New Yorku, okrem toho vydala debutové EP. Ako vnímate jej úspech?

Som skutočne šťastný a&nbsp;pyšný otec. Z&nbsp;jej úspechu mám úprimne obrovskú radosť.

Ste typ rodiča, ktorý deťom do ich budúceho smerovania nikdy nijako nezasahoval ani nezasahuje. Tamara si musela preraziť hudobnú cestu úplne sama.

Áno, a&nbsp;práve preto som na ňu nesmierne hrdý. Neuznávam žiadne protekcie, lebo tým môžete dieťaťu veľmi ublížiť. Samozrejme, dá sa pomôcť, ak vidíte, že má talent, ale aby som niekedy Tamarku do niečoho tlačil, to určite nie. Jediné, čo som robil, ešte kým bola malá, bolo, že som ju nútil, aby chodila na klavír. (Smiech.) Ale určite to nebolo s&nbsp;vidinou toho, že raz bude hudobníčka alebo speváčka. Vedel som, že z&nbsp;nej klaviristka nikdy nebude, ale keď bude staršia a&nbsp;bude mať poruke klavír, bude si na ňom môcť niečo pekné zahrať… A&nbsp;napokon si svoju cestu našla úplne sama.

Stojíte na jej koncertoch v&nbsp;prvom rade a&nbsp;držíte jej palce?

(Smiech.) Vždy, keď mám čas, veľmi rád a s veľkým záujmom si jej koncert pozriem. Priznám sa, že pre mňa je doteraz toto jej smerovanie prekvapujúce. Naozaj si všetko vybudovala sama a ja som z toho ešte stále trošku v šoku, no veľmi sa z jej úspechov teším. Na druhej strane ma mrzí, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa, pretože v&nbsp;našich komerčných rádiách ju hrávajú málo. Vždy som hovoril, že viac slovenskej muziky počujem v&nbsp;Česku ako na Slovensku. U&nbsp;nás sa púšťa väčšinou anglická muzika a&nbsp;Tamarka všetko vydáva v&nbsp;angličtine, ale aj tak… Keď prídete do Maďarska, počujete v&nbsp;rádiu len maďarskú muziku, v&nbsp;Chorvátsku len chorvátsku, v&nbsp;Amerike len country. Každý národ si váži svojich umelcov a&nbsp;podporuje ich aj takýmto spôsobom, ale u&nbsp;nás potrebujeme zákon na to, aby sme mohli počúvať slovenskú muziku, a&nbsp;dokonca sme schopní proti tomuto zákonu ešte aj protestovať, lebo ho vnímame ako neslobodu. (Smiech.) Bol by som úprimne rád, keby sme v&nbsp;sebe mali určitú národnú hrdosť a&nbsp;podporovali našich umelcov.

Syn Timur (20) sa vydal po úspešne začatej hereckej kariére úplne inou cestou.

Áno, študuje matematicko-počítačové modelovanie. (Smiech.) Presne neviem, čo to znamená, nerozumiem tomu, ale aj on ma prekvapil a&nbsp;potešil, lebo dostal vyznamenanie ako najlepší študent roka. Mám zo svojich detí ohromnú radosť.

A&nbsp;čo Marko (14) ? Ten sa nedávno objavil v&nbsp;seriáli Pán profesor. Stále ho láka herecká kariéra?

Marko chodí na bilingválne gymnázium, učí sa hrať na bubnoch, a&nbsp;čo sa týka herectva, myslím, že z&nbsp;mojich troch detí by práve jeho herectvo bavilo asi najviac. Ale opäť hovorím, že ani v&nbsp;tomto prípade u&nbsp;mňa žiadne protekcie nefungujú. Ak si ho niekto všimne a&nbsp;obsadí –&nbsp;skvelé. Ale ja nebudem tlačiť na pílu.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/f37a340e-134e-4f7c-86d0-3742f88fc54c_phpfecnga.jpg/320/180" alt="" data-media-id="15675381" data-embed-id="9683747">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Syn Marko si nedávno zahral v seriáli Pán profesor.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">TV Markíza</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Nás rozhovor vzniká pár dní pred Vianocami a&nbsp;vy sa čoskoro presúvate do tepla, keďže sviatkovať budete v&nbsp;Egypte.

Áno, ideme do Egypta spolu s&nbsp;mojimi deťmi. Moja priateľka zostáva so psíkom doma kvôli Silvestru – pre „pyromanov“, a&nbsp;bude sa o&nbsp;neho starať. Deti budú na Vianoce so mnou, ale pred Silvestrom sa kvôli povinnostiam vrátia domov a&nbsp;ja si ešte pár dní budem užívať teplo.

Rozhovor vyjde tesne po Novom roku, preto ma zaujíma, či máte vo zvyku dávať si novoročné predsavzatia.

Nedávam si ich, pretože väčšinou ich poruším. Rád by som začal cvičiť a chcel by som si posilniť zdravie, ale už teraz viem, že sa mi to nepodarí. Predsavzatie som si dal iba raz, keď som na konci jedného roka prestal fajčiť a&nbsp;povedal som si, že od Nového roka zase začnem. (Smiech.) Našťastie porušil som to a&nbsp;nefajčím doteraz. Aktuálne premýšľam nad tým, že by som si mohol predsavziať, že nezačnem cvičiť, a&nbsp;možno sa mi v&nbsp;novom roku podarí začať. Uvidíme. (Smiech.)