V 90. rokoch ste za herectvom odišli do Ameriky, dá sa povedať, že práve vďaka tomu sa vám otvoril herecký svet v zahraničí?

Určite, a to predovšetkým vďaka angličtine, ktorú som predtým neovládal. Vo svete dnešného medzinárodného filmu je to maximálne potrebná podmienka.

Znalosť jazyka určite nie je jedinou vecou, ktorá hercovi zaručí úspech na filmovom kastingu. Čím okrem hereckého prejavu musí umelec zaujať? Alebo stačí mať kus hereckého šťastia?

Profesionalitou. Nakrúcanie je dobre „namazaná“ mašina a nikto nemá čas na to, aby bol niekto nepripravený. Ale určite je potrebný aj kus šťastia. O tom som s pribúdajúcimi rokmi čím ďalej, tým viac presvedčený. Šťastie je v našom povolaní úplne zásadným faktorom.

Spoluprácu so slovenskými tvorcami si Marek pochvaľuje.
Zdroj: TV JOJ

V minulosti ste o sebe povedali, že sa za umelca nepovažujete, skôr za dobrého remeselníka. V čom tkvie takzvaná herecká remeselnosť, asi to nebude len o dobre naučenom texte...

Myslím, že na to som v podstate odpovedal v predchádzajúcej otázke.

Ste vyhľadávaným hercom v mnohých západných produkciách. Mali ste možnosť hrať po boku Anthonyho Hopkinsa vo filme Česká spojka alebo v akčnom filme Mission: Impossible. Ako na vás Hopkins zapôsobil a dá sa práca na zahraničných filmových projektoch vôbec porovnať s tou našou česko-slovenskou produkciou?

Vyhľadávaným je silné slovo... Som rád, že sa pýtate práve na Anthonyho Hopkinsa. Je to môj obľúbený herec a jeden z mála, s ktorým som sa odfotil na pozadí s Národným divadlom v Prahe. Málokto totiž vie, že sir Anthony Hopkins bol dlhoročným členom britského Národného divadla, ale tým sa akákoľvek podobnosť medzi ním a mnou končí... (Smiech.) A čo sa týka práce, tá sa porovnať dá, isteže. V posledných rokoch s nástupom globalizácie sa čím ďalej, tým viac podobá, len tá naša je a zostane chudobnejšia...

Vedome sa vyhýbate internetu a sociálnym sieťam. Dá sa to vôbec v dnešnej dobe?

Internet ako taký je úžasný zdroj informácií, ale vyhýbam sa skôr sociálnym sieťam, ktoré považujem za veľmi asociálne. Nie som a nikdy som na žiadnej z nich nebol a ani nebudem. Ich algoritmy spôsobujú spoločenské bubliny, ich členovia potom nie sú schopní a ochotní spolu komunikovať, čo vedie k šialenstvám, ako je takzvaná politická korektnosť dohromady ab absurdum zvaná „Cancel Culture“ (je to označenie pre modernú formu ostrakizmu, teda vylúčenia jedinca zo sociálnych alebo profesionálnych kruhov buď v online priestore, alebo v reálnom prostredí, prípadne v obidvoch, pozn. red.) a ďalším zvrátenostiam. Sme svedkami toho, že aj v západných krajinách ubúda rešpekt k odlišným názorom a vôbec slobode slova a pribúda cenzúra. Niečo, čo sme si po Novembri ’89 vôbec nevedeli predstaviť. Dnes vidíme, že George Orwell bol veľkým prorokom.

Pokračovania na ďalšej strane...

Diskusia