Marek Vašut si zahral aj po boku Anthonyho Hopkinsa: Čo ich spája?

Marek Vašut sa sociálnym sieťam vedome vyhýba: Dnes vidíme, že Orwell bol veľkým prorokom

Vašut sa sociálnym sieťam vedome vyhýba: Dnes vidíme, že George Orwell bol veľkým prorokom

redakcia

Okrem našej reči plynule ovláda aj niekoľko ďalších jazykov, nehovoriac o vynikajúcej angličtine, ktorá mu otvorila dvere do svetového filmového priemyslu a dala možnosť pracovať po boku takého herca, akým je napríklad legendárny Anthony Hopkins (83). Na našich televíznych obrazovkách sa Marek dlhší čas neobjavoval, o to viac jeho fanúšikov poteší rola starešinu Slavomíra hradiska Furnau v jojkárskom seriáli Slovania, kde si zahral spolu so Zuzanou Fialovou (46), Tomášom Maštalírom (43), Jurajom Lojom (37) či nebohým Andym Hrycom (†71). S posledným menovaným pred viac ako desiatimi rokmi dokonca dral tanečné topánky na parkete súťažno-tanečnej šou.

              

Boli sme kamaráti ešte od čias filmu Kamarád do deště II – Příběh z&nbsp;Brooklynu a&nbsp;od polovice 90. rokov sme sa náhodne stretávali v&nbsp;Bratislave. A&nbsp;je pravda, že pred viac ako desiatimi rokmi sme sa stretli v&nbsp;Let’s&nbsp;Dance, kde ma, hoci bol starší, suverénne „pretancoval“. Vypadol som totiž už v&nbsp;prvom kole... (Smiech.)

Seriál Slovania produkovala Andyho dcéra Wanda Adamík Hrycová (43). Réžiu mal v&nbsp;rukách úspešný Peter Bebjak (50). Aká sa vám spolupracovalo?

Mám veľmi rád históriu, takže veľmi fajn. Naviac som si tam ako zapálený jazdec zajazdil na úžasných kozáckych koňoch. To sa človeku len tak nepodarí!

Nakrúcalo sa na Ukrajine. Išlo o&nbsp;vašu prvú filmovaciu skúsenosť v&nbsp;tejto krajine alebo nie?

Áno, ale inak to nebola moja prvá skúsenosť s&nbsp;touto krajinou. Môj prastrýko bol za čias prvej republiky žandárom v&nbsp;Mukačeve a&nbsp;ja som na cestách po jeho stopách spoznal, myslím, že celkom dobre, Podkarpatskú Rus, dnes Zakarpatskú oblasť. Ale bol som aj v&nbsp;Kyjeve, Ľvove alebo tiež v&nbsp;Odese, čo je krásne a&nbsp;veľmi kultúrne mesto.

Zahráte si starešinu Slavomíra hradiska Furnau. Čo môžete o&nbsp;svojej postave prezradiť?

Nič, nechajte sa prekvapiť, ale posielam vám aspoň svoj seriálový fotoautoportrét. Ten napovie...

Slováci istotne veľmi ocenia, že vaša postava nebola v&nbsp;seriáli predabovaná a&nbsp;že ste hovorili v&nbsp;slovenčine. Tú máte naozaj veľmi dobrú, čo je výnimočné. Kde ste sa naučili tak dobre po slovensky?

Najskôr nevdojak z&nbsp;televízie a&nbsp;rádia, nezabudnite, že za čias Československa bolo všetko dvojjazyčne. V&nbsp;našej rodine sme sa radi dívali na vynikajúce televízne inscenácie z&nbsp;Bratislavy. No a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade som mal vo svojich mladších rokoch šťastie na úžasné slovenské dievčatá. Slovenčina je ľubozvučný jazyk a&nbsp;ja ju mám naozaj rád.

Rodný, hovorím po slovensky, rusky, francúzsky, anglicky a&nbsp;základnú konverzáciu zvládnem aj v&nbsp;taliančine, španielčine, nemčine a&nbsp;poľštine.

<strong>Pokračovania na ďalšej strane...</strong>

V&nbsp;90. rokoch ste za herectvom odišli do Ameriky, dá sa povedať, že práve vďaka tomu sa vám otvoril herecký svet v&nbsp;zahraničí?

Určite, a&nbsp;to predovšetkým vďaka angličtine, ktorú som predtým neovládal. Vo svete dnešného medzinárodného filmu je to maximálne potrebná podmienka.

Znalosť jazyka určite nie je jedinou vecou, ktorá hercovi zaručí úspech na filmovom kastingu. Čím okrem hereckého prejavu musí umelec zaujať? Alebo stačí mať kus hereckého šťastia?

Profesionalitou. Nakrúcanie je dobre „namazaná“ mašina a&nbsp;nikto nemá čas na to, aby bol niekto nepripravený. Ale určite je potrebný aj kus šťastia. O&nbsp;tom som s&nbsp;pribúdajúcimi rokmi čím ďalej, tým viac presvedčený. Šťastie je v&nbsp;našom povolaní úplne zásadným faktorom.

V&nbsp;minulosti ste o&nbsp;sebe povedali, že sa za umelca nepovažujete, skôr za dobrého remeselníka. V&nbsp;čom tkvie takzvaná herecká remeselnosť, asi to nebude len o&nbsp;dobre naučenom texte...

Myslím, že na to som v&nbsp;podstate odpovedal v&nbsp;predchádzajúcej otázke.

Ste vyhľadávaným hercom v&nbsp;mnohých západných produkciách. Mali ste možnosť hrať po boku Anthonyho Hopkinsa vo filme Česká spojka alebo v&nbsp;akčnom filme Mission: Impossible. Ako na vás Hopkins zapôsobil a&nbsp;dá sa práca na zahraničných filmových projektoch vôbec porovnať s&nbsp;tou našou česko-slovenskou produkciou?

Vyhľadávaným je silné slovo... Som rád, že sa pýtate práve na Anthonyho Hopkinsa. Je to môj obľúbený herec a&nbsp;jeden z&nbsp;mála, s&nbsp;ktorým som sa odfotil na pozadí s&nbsp;Národným divadlom v&nbsp;Prahe. Málokto totiž vie, že sir Anthony Hopkins bol dlhoročným členom britského Národného divadla, ale tým sa akákoľvek podobnosť medzi ním a&nbsp;mnou končí... (Smiech.) A&nbsp;čo sa týka práce, tá sa porovnať dá, isteže. V&nbsp;posledných rokoch s&nbsp;nástupom globalizácie sa čím ďalej, tým viac podobá, len tá naša je a&nbsp;zostane chudobnejšia...

Vedome sa vyhýbate internetu a&nbsp;sociálnym sieťam. Dá sa to vôbec v&nbsp;dnešnej dobe?

Internet ako taký je úžasný zdroj informácií, ale vyhýbam sa skôr sociálnym sieťam, ktoré považujem za veľmi asociálne. Nie som a&nbsp;nikdy som na žiadnej z&nbsp;nich nebol a&nbsp;ani nebudem. Ich algoritmy spôsobujú spoločenské bubliny, ich členovia potom nie sú schopní a&nbsp;ochotní spolu komunikovať, čo vedie k&nbsp;šialenstvám, ako je takzvaná politická korektnosť dohromady ab absurdum zvaná „Cancel Culture“ (je to označenie pre modernú formu ostrakizmu, teda vylúčenia jedinca zo sociálnych alebo profesionálnych kruhov buď v&nbsp;online priestore, alebo v&nbsp;reálnom prostredí, prípadne v&nbsp;obidvoch, pozn. red.) a&nbsp;ďalším zvrátenostiam. Sme svedkami toho, že aj v&nbsp;západných krajinách ubúda rešpekt k&nbsp;odlišným názorom a&nbsp;vôbec slobode slova a&nbsp;pribúda cenzúra. Niečo, čo sme si po Novembri ’89 vôbec nevedeli predstaviť. Dnes vidíme, že George Orwell bol veľkým prorokom.

V&nbsp;súvislosti so sociálnymi sieťami si ľudia akoby prestali vážiť to, čo je v&nbsp;podstate najvzácnejšie – svoje súkromie. Aký máte na toto názor?

Ja som vždy striktne oddeľoval svoj privátny a&nbsp;pracovný život, čo zvlášť mladým ľuďom dnes totálne splýva. Dobre, je to ich svet, ktorý im neberiem, ale zatiahnuť sa do neho nenechám.

Ako vám do života zasiahol koronavírus, ktorý okrem iného odstavil aj umelecký priemysel a&nbsp;ľudí pracujúcich v&nbsp;ňom? Mali ste v&nbsp;posledných mesiacoch možnosť pracovať alebo sa zastavili všetky rozbehnuté práce?

Na rozdiel od mnohých mojich kolegov som stále mal nejakú prácu, i&nbsp;keď jej bolo výrazne menej. Ale priznám sa, že mi to vôbec neprekáža – vlani som mal šesťdesiat a&nbsp;už pár posledných rokov som plánoval zvoľniť, tak to kovid vyriešil za mňa.

Privítate očkovanie ako možnosť zvíťaziť v&nbsp;boji s&nbsp;touto pandémiou?

Určite. Som zástancom očkovania, už dobrých desať rokov sa dávam každý rok očkovať preventívne proti chrípke, ktorá ma vždy s&nbsp;nástupom zimy skolila. Niekedy dokonca aj viackrát za sezónu. Teraz ju napríklad tiež dostanem, ale nanajvýš jedenkrát a&nbsp;navyše je jej priebeh veľmi ľahký. Navyše som vakcináciu azda proti všetkým nákazlivým chorobám sveta vždy dobre znášal. Vďaka svojim cestám a&nbsp;filmovačkám v&nbsp;zahraničí vrátane Ázie a&nbsp;Afriky mám už dlhé roky medzinárodný očkovací preukaz. Takže áno, hneď ako na mňa príde rad, idem do toho.

Rovnako ste o&nbsp;sebe v&nbsp;minulosti povedali, že ste „depresák“, ktorý sa rád smeje. To znie ako oxymoron. Čo si teda pod tým majú vaši fanúšikovia predstaviť?

Áno, je to istý paradox, ale dáva to zmysel. Život považujem za tragédiu, ale s&nbsp;mnohými komickými prvkami. Humor jemný, ale aj čierny, až cynický a&nbsp;niekedy aj bohapustá „sranda“, to je vzácne korenie, ktorým netreba šetriť. Radšej viac ako menej!

Vašut sa sociálnym sieťam vedome vyhýba: Dnes vidíme, že George Orwell bol veľkým prorokom

redakcia

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Vašut sa sociálnym sieťam vedome vyhýba: Dnes vidíme, že George Orwell bol veľkým prorokom

redakcia

Súvisiace články

Po smrti Moniky Potokárovej sľubovalo SND hercom psychológa: Nečakaná reakcia nového riaditeľa

Gabriela Marcinková sa čoskoro stane znova mamou: Ako prežíva druhé tehotenstvo?

Silné puto s Pántikom: František Kovár našiel v slávnom hercovi nezabudnuteľnú oporu

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás