Mamička porodila syna v 31. týždni, lekári mu nedávali šancu: Dnes neveria vlastným očiam!
redakcia
Novinárka a autorka niekoľkých kníh Ivana Ašenbrenerová prežila v máji 1997 svoje najhoršie životné obdobie. Jej syn Rafael prišiel na svet v 31. týždni, mal extrémne nevyvinuté pľúca a bojoval o prežitie. Vtedy si ktosi z nejakej poisťovne povzdychol, že zachraňovať podobne nevyvinuté deti stoja „dva zbytočne vyhodené mercedesy“. Neonatológovia od Apolinára to ale našťastie videli inak…
Ako spomínate na deň, kedy sa Rafael narodil?
Bola noc, vonku vyvádzala búrka a mne praskla plodová voda. Pretože bolo na pôrod veľmi skoro, snažili sa lekári skoro dva dni pôrod zastaviť. Ale to sa už nepodarilo.
Sedela som u neho a cez otvor v inkubátore ho držala za ruku. Dotýkala sa ho a hovorila naňho.
Synovi sa chcelo už tak veľmi na svet?
Áno. Lekári mi otvorene povedali, že šanca na prežitie je 1:2. Mal nevyvinuté pľúca a päť dní sa nevedelo, či bude žiť. Z hlavy mu trčali hadičky, výživu dostával intravenózne, každú chvíľu s ním niečo robili. Napadali mi rôzne myšlienky, ale intuitívne som stále verila, že prežije…
Ako ste so synom nadväzovali vzťah? Iné mamičky svoje bábätká chovali, dojčili, pyšne ukazovali rodine...
Sedela som pri ňom a cez otvor v inkubátore ho držala za ruku. Dotýkala sa ho a hovorila naňho. Viem, že som mu svojou prítomnosťou pomohla. Iste, pomohli lekári, prístroje, lieky, moderná technika, ale verím, že najväčšiu silu mala moja viera a láska. Tiež som začala chodiť do kostola a modlila sa. Ja, ateistka!
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...
