Marcela Fuknová

Slovensko je dnes vo svete na popredných miestach vo výskyte viacerých onkologických ochorení. Vo výskyte rakoviny hrubého čreva sme dokonca prví na svete. Prečo je to podľa vás tak?

To nie je jediný problém. Podľa európskych štatistík v&nbsp;roku 2020 Slovensko bolo na prvom mieste v&nbsp;úmrtnosti na rakovinu. Na každých stotisíc ľudí u&nbsp;nás zomrelo takmer o&nbsp;sto ľudí viac, ako bol priemer Európskej únie. Pričom naši susedia Česi sú pod týmto priemerom. Je to teda veľmi zlé a&nbsp;je to spôsobené súborom viacerých faktorov.

Zlá životospráva, neskorý záchyt ochorení, pomalá diagnostika a&nbsp;nedostatok najnovších inovatívnych liekov. A&nbsp;takisto naša slabá disciplína v&nbsp;absolvovaní preventívnych prehliadok a&nbsp;skríningov. To spôsobuje, že úmrtnosť na rakovinu je u&nbsp;nás naozaj vysoká.

<p>Klinickej onkológii sa venuje takmer 50 rokov. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave. Takmer 25 rokov pracoval v&nbsp;USA. Začínal ako výskumný pracovník v&nbsp;Národnom onkologickom ústave v&nbsp;Betheste v&nbsp;štáte Maryland. Neskôr pôsobil ako klinický onkológ a&nbsp;pedagóg na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, kde vyučoval medikov a&nbsp;budúcich klinických onkológov. V&nbsp;štáte Nové Mexiko vybudoval a&nbsp;pätnásť rokov viedol lokálne onkologické stredisko. Na Slovensku bol doktor Štefan Korec spoluzakladateľom Národného onkologického ústavu, kde s&nbsp;prestávkami pôsobil desať rokov vo funkcii riaditeľa. Ako vedúci Katedry klinickej onkológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a&nbsp;farmaceutov bol zodpovedný za odbornú prípravu klinických onkológov a&nbsp;medikov. Jeho publikačná činnosť je zameraná najmä na imunoterapiu nádorov. Doktor Korec verí, že onkologický pacient má byť plne informovaný o&nbsp;svojom ochorení, aby sa mohol aktívne zapájať do rozhodovania o&nbsp;ďalšom terapeutickom postupe.</p>
<p>(OZ Onkoinfo.sk)</p>

Kto je MUDr. Štefan Korec?

Máme teda zlú životosprávu. Stravujeme sa nesprávne? Žijeme nesprávne? Čo robíme zle?

Naša kuchyňa je zameraná na bravčové mäso, je plná mastných a&nbsp;ťažkých jedál. Je to vlastne uhorská, maďarská kuchyňa. Aj preto spolu s&nbsp;Maďarmi „zápasíme“ o&nbsp;prvé miesto vo výskyte rakoviny hrubého čreva vo svete. Druhý problém je nedostatok zeleniny a&nbsp;ovocia, ktorých jeme veľmi málo. Keď sa porovnáme napríklad s&nbsp;balkánskymi krajinami, kde sú zeleninové šaláty jedným zo základných prvkov ich stravy, my si na zeleninu ešte len zvykáme. Bohužiaľ, Slováci čoraz viac trpia nadváhou a&nbsp;obezitou. Rýchlo sa totiž prispôsobujeme trendu z&nbsp;USA, kde nadváha a&nbsp;obezita obyvateľov sú úzko spojené s&nbsp;nedostatkom pohybu. Veľa sa vozíme v&nbsp;autách, vo verejnej doprave, znižujeme počet hodín telesnej výchovy. Deti a&nbsp;dorastenci sa menej hýbu, máme málo dostupných športovísk. Samozrejme, podceňujeme aj alkohol a&nbsp;fajčenie, ktoré sú karcinogénnymi faktormi prvej triedy. Fajčiarov postupne ubúda, boj s&nbsp;alkoholom však zatiaľ prehrávame. V&nbsp;životospráve teda máme jednoznačne rezervy.

A&nbsp;čo sa týka prevencie? Na Slovensku chodí na preventívne prehliadky necelá tretina ľudí, čo je žalostne málo.

Pri prevencii musíme oddeľovať štandardné preventívne prehliadky a&nbsp;štátom organizovaný skríning. Na jeho organizáciu tlačia pacientske organizácie, začínajú sa už skríningy rakoviny hrubého čreva, prsníka, krčka maternice formou pozývacích listov, no ich rozbeh je veľmi pomalý. Zo zákona by malo tieto skríningy riadiť ministerstvo zdravotníctva a&nbsp;podporovať by ho mali zdravotné poisťovne a&nbsp;lekári. Stále sa však len dohadujeme, kto z&nbsp;týchto troch činiteľov zaň nesie väčšiu zodpovednosť.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Za prevenciu však nie je zodpovedný len štát, ale aj samotní pacienti.

Presne tak. V&nbsp;prvom rade my by sme mali byť tí zodpovední a&nbsp;starať sa o&nbsp;svoje zdravie. Nikto nám nepríde zazvoniť k&nbsp;dverám s&nbsp;tým, že nám prišiel urobiť preventívnu prehliadku. Štát by nám to mal umožniť a&nbsp;lekár by nám to mal pripomenúť, ale my musíme dbať na to, aby sme prevenciu absolvovali. To, že túto zodpovednosť presúvame na iných, je, bohužiaľ, zaostalosť nášho myslenia.

Je nedostatočná prevencia jedným z&nbsp;dôvodov neskorej diagnostiky? Vysoké percento prípadov viacerých onkologických ochorení sa u&nbsp;nás zisťuje neskoro.

Áno, vďaka včasnej prevencii by sa tieto ochorenia rozhodne dali diagnostikovať skôr. Aj preto máme takú vysokú úmrtnosť. <br>Ak však u&nbsp;nás človeku onkologické ochorenie aj zistia, často nastáva dlhé obdobie, v&nbsp;ktorom sa nič nedeje. <br>Správne. Ľudia dlho čakajú na vyšetrenia, na operácie, na výsledky. Volá sa to manažment pacienta od záchytu ochorenia až po definitívnu diagnózu a&nbsp;po začiatok liečby. Dĺžka týchto lehôt na Slovensku je naozaj hrozivá. Až tak, že pri karcinóme pľúc hovoríme o&nbsp;intervale od 160 až 180 dní! Pri rakovine sa však nedá postupovať pomaly. To znamená, že pacienta, ktorého by pri záchyte ochorenia bolo možné operovať, kým sa dostane k&nbsp;diagnostike a&nbsp;liečbe, už operovať nemôžeme, lebo sa to nedá. Samozrejme, výsledky liečby sú potom oveľa horšie.

To však znamená,že aj plytváme financiami, liečba v neskorom štádiu je oveľa drahšia.

To by si mali uvedomiť riadiace orgány a&nbsp;zdravotné poisťovne. Ak vložíme viac peňazí do manažmentu pacienta, urýchlime a&nbsp;zjednodušíme ho, budeme môcť ušetriť na liečbe. A&nbsp;z&nbsp;tých ušetrených peňazí budeme môcť sprístupniť náročnejšie a&nbsp;drahšie liečby, aj tak však dôjde k&nbsp;úspore.

Ľudia sa často sťažujú aj na to, že hneď po zistení ochorenia „prepadávajú systémom“ a&nbsp;nemôžu sa dostať od všeobecného lekára k&nbsp;špecialistovi, hoci majú podozrenie na zhubné ochorenie. Nebolo by možné ich uprednostniť?

Všeobecní lekári mi často hovoria, že keď oni nezdvihnú telefón a&nbsp;nezavolajú lekárovi na ďalšom stupni, pacient sa im o&nbsp;dva týždne vráti s&nbsp;tým, že sa s&nbsp;ním medzitým nič neudialo. Je to tak, že regionálny špecialista by sa mal o&nbsp;neho postarať, tí však majú dlhé čakacie lehoty. A&nbsp;pokiaľ pacient nemá pri svojom mene červený výkričník – pozor, je tam možné malígne ochorenie, môže to trvať na­ozaj týždne až mesiace. Našťastie mnohí špecialisti sa už sami&nbsp; dohodujú so všeobecnými lekármi, aby im týchto pacientov označovali, dali im varovný signál a&nbsp;aby oni potom urýchlili ďalšie vyšetrenia.

Dá, zatiaľ je to však len neoficiálne, nie je to štandard. K&nbsp;tomu, aby to bolo oficiálne, sa chceme v&nbsp;budúcnosti dostať.

To je ďalší kameň úrazu. Kedysi pred mnohými desaťročiami sa diagnostika onkologických ochorení robila tak, že z&nbsp;nádoru sa odobrala vzorka, patológ sa na ňu pozrel pod mikroskopom a&nbsp;povedal – je to tento nádor. To však bola diagnostika na takej úrovni, ako keď vidíte auto na ceste a&nbsp;poviete, že je to modrá fiatka. My sa však tomu autu chceme pozrieť pod kapotu – aký má pohon, motor. Dnes sa už nádoru vieme „pozrieť pod kapotu“, stojí to však veľa peňazí a&nbsp;zdravotné poisťovne zatiaľ nechcú takúto podrobnú diagnostiku preplácať. Je možné urobiť celé genómové vyšetrenie nádoru, poisťovne však zatiaľ preplácajú len vyšetrenie určitých génov, tých najdôležitejších. My však vieme pri mnohých nádoroch už dnes presne povedať, že tento nádor je hnaný týmto génom, preto sa bude takto správať a&nbsp;takto by sme ho mali liečiť. Takéto vyšetrenie však stojí až tritisíc-štyritisíc eur a&nbsp;poisťovne ho neuhrádzajú.

Pacienti však často ani nevedia, že genetický profil nádoru je možný a&nbsp;je potrebný.

A&nbsp;lekári im to niekedy vôbec nehovoria, aby predišli ich frustrácii. Vedia, že pacient na to peniaze nemá a&nbsp;poisťovňa takéto vyšetrenie nezaplatí. Ďalším problémom je, že keď sa aj zistí, akú liečbu pacient potrebuje, narazí na ďalší odpor poisťovne. Tá povie, že inovatívny liek je síce u&nbsp;nás registrovaný, ale nie je kategorizovaný.

Je množstvo liekov, ktoré sú v&nbsp;iných krajinách Európskej únie preplácané, u&nbsp;nás však nie sú.

Je to hrozivé číslo. Ak vo vyspelých krajinách Európskej únie preplácajú desať liekov, Česi preplácajú šesť a&nbsp;my preplácame tri z&nbsp;desiatich. Samozrejme, nemôžeme si dovoliť všetky. Mali by sme sa však snažiť zistiť, aká je pravdepodobnosť, že liečba u&nbsp;pacienta zaberie. Dnes už nehovoríme, že ak vám pri tejto diagnóze dáme tento liek, zaberie s&nbsp;pravdepodobnosťou 30&nbsp;percent. Môžeme povedať –&nbsp;s&nbsp;týmto genómovým profilom u&nbsp;piatich pacientov zo sto liečba zaberie až s&nbsp;80-percentnou pravdepodobnosťou, ich šanca je teda skutočná. Tam je ďalšia pravdepodobnosť, že ušetríme, presne zamierime liečbu a&nbsp;pacientom naozaj pomôžeme.

<p>Vláda schválila návrh novely zákona 363 z roku 2011, ktorý má odstrániť rozdiely v prístupe pacientov k účinným inovatívnym liekom. Ak tento zákon prejde cez parlament, pacienti sa dočkajú moderných liekov približne v roku 2023.Európska lieková agentúra v priebehu posledných 20 rokov schválila a zaregistrovala 160 moderných liekov na liečbu onkologických ochorení, u nás je hradená zo zdravotného poistenia približne tretina, ďalších 50 liekov sa uhrádza na výnimky, ktoré poisťovne udeľujú len veľmi zriedka. Zákon by mal docieliť, aby lieky, ktoré boli doteraz uhrádzané na výnimku, boli hradené z verejného zdravotného poistenia. <em>„Onkologická liečba u&nbsp;nás zaostáva trinásť rokov za našimi okolitými susedmi. V&nbsp;iných krajinách, dokonca aj na Ukrajine, majú prístup k&nbsp;väčšiemu počtu liekov. Lekári sa stali ‚dopisovateľmi‘ poisťovní a&nbsp;podávateľmi vopred jasne neúspešných žiadostí na úkor liečenia pacientov. Veríme, že sa to konečne zmení,“</em> hovorí prezidentka občianskeho združenia NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková.</p>

Dobrá správa pre pacientov

Situácia bola doteraz taká, že ľudia predávali domy a&nbsp;autá, aby si drahý liek, ktorý by im veľmi pravdepodobne pomohol, mohli kúpiť sami.

Áno, ľudia kvôli liekom predávajú domy, autá, skladajú sa im susedia... Kompromisným riešením by malo byť, že by sa stanovili kritériá: toto percento liekov budeme hradiť, ak je pravdepodobnosť odpovede na liečbu až 60 až 75 percent. Pri nižšom percente pravdepodobnosti si môžete liek zaplatiť sami, a&nbsp;ak sa po dvoch až troch cykloch ukáže, že zaberá, platenie lieku preberáme my. Verím, že sa tam dopracujeme. Mal som v&nbsp;USA viacero pacientov, ktorým sa na liek poskladali z&nbsp;verejných zbierok, CT vyšetrením sme preukázali, že liečba funguje, a&nbsp;poisťovne platili ďalšie dva roky za liek, ktorý stojí mesačne štyritisíc dolárov. To je jedno z&nbsp;východísk.

Ako vidíte budúcnosť onkologickej liečby?

Je dané, že sa bude čoraz viac personalizovať. Nádory sa budú dať vyšetriť absolútne presne, to už je v&nbsp;mnohých prípadoch možné. Otázka je, do akej miery budeme tieto moderné lieky hradiť a&nbsp;kedy už nie. Verím však, že časom naša populácia pochopí, že ak je šanca na vyliečenie veľká, treba liek uhradiť, lebo je to ekonomicky výhodné. To najťažšie je určiť, kto urobí to rozhodnutie. Nemôžeme sa ďalej tváriť, že hradíme „všetko všetkým“, keď to tak nie je. Na niektoré terapie máme a&nbsp;na niektoré nie. Musíme konečne definovať, komu, za akých okolností a&nbsp;čo budeme preplácať. Mal by sa pritom zohľadňovať prístup ľudí k&nbsp;ich zdraviu a&nbsp;mala by byť aj možnosť zdravotného pripoistenia.

Čo treba urobiť, aby sa tento komplex problémov v&nbsp;onkológii začal postupne riešiť?

Prvým krokom je vzdelávanie obyvateľstva, ktoré by malo byť cielenejšie. Druhým krokom by malo byť určenie konkrétnej zodpovednosti za skríning. Mali by sa zmobilizovať pacienti, z&nbsp;onkologických ochorení a&nbsp;liečby by sa mala stať volebná téma. V&nbsp;rámci Onkoaliancie, ktorá spája viaceré pacientske organizácie, pripravujeme projekt hradený z&nbsp;prostriedkov EÚ s&nbsp;maximálnym využitím digitalizácie, ktorý by zlepšil komunikáciu všeobecných lekárov a&nbsp;špecialistov pri diagnostike a&nbsp;liečbe onkologických pacientov a&nbsp;znížil počet duplicitných vyšetrení. Verím, že tým ušetríme prostriedky a&nbsp;skrátime čas. Projekt využíva už rozbehnuté skríningové programy. Najbližšie mesiace ukážu, či sa nám ho podarí presadiť. Chceme zároveň sprístupniť genetickú diagnostiku nádorov a&nbsp;umožniť a&nbsp;spresniť personalizovanú liečbu. Radi by sme konečne zmenili systém uhrádzania liečby poisťovňami „na výnimky“, ktoré sú právne nenárokovateľné. Pacienti nemajú silu súdiť sa s&nbsp;poisťovňami a&nbsp;nemajú na to ani čas.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="b068d168-24c5-4b9e-9df3-9880d564f2ad">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Slovenka v Tel Avive: V Izraeli si ľudia o čosi viac užívajú aj vážia svoj život</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>