Slovensko je dnes vo svete na popredných miestach vo výskyte viacerých onkologických ochorení. Vo výskyte rakoviny hrubého čreva sme dokonca prví na svete. Prečo je to podľa vás tak?

To nie je jediný problém. Podľa európskych štatistík v roku 2020 Slovensko bolo na prvom mieste v úmrtnosti na rakovinu. Na každých stotisíc ľudí u nás zomrelo takmer o sto ľudí viac, ako bol priemer Európskej únie. Pričom naši susedia Česi sú pod týmto priemerom. Je to teda veľmi zlé a je to spôsobené súborom viacerých faktorov.

Ktoré to sú?

Zlá životospráva, neskorý záchyt ochorení, pomalá diagnostika a nedostatok najnovších inovatívnych liekov. A takisto naša slabá disciplína v absolvovaní preventívnych prehliadok a skríningov. To spôsobuje, že úmrtnosť na rakovinu je u nás naozaj vysoká.

Kto je MUDr. Štefan Korec?

Klinickej onkológii sa venuje takmer 50 rokov. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer 25 rokov pracoval v USA. Začínal ako výskumný pracovník v Národnom onkologickom ústave v Betheste v štáte Maryland. Neskôr pôsobil ako klinický onkológ a pedagóg na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, kde vyučoval medikov a budúcich klinických onkológov. V štáte Nové Mexiko vybudoval a pätnásť rokov viedol lokálne onkologické stredisko. Na Slovensku bol doktor Štefan Korec spoluzakladateľom Národného onkologického ústavu, kde s prestávkami pôsobil desať rokov vo funkcii riaditeľa. Ako vedúci Katedry klinickej onkológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov bol zodpovedný za odbornú prípravu klinických onkológov a medikov. Jeho publikačná činnosť je zameraná najmä na imunoterapiu nádorov. Doktor Korec verí, že onkologický pacient má byť plne informovaný o svojom ochorení, aby sa mohol aktívne zapájať do rozhodovania o ďalšom terapeutickom postupe.

(OZ Onkoinfo.sk)

Máme teda zlú životosprávu. Stravujeme sa nesprávne? Žijeme nesprávne? Čo robíme zle?

Naša kuchyňa je zameraná na bravčové mäso, je plná mastných a ťažkých jedál. Je to vlastne uhorská, maďarská kuchyňa. Aj preto spolu s Maďarmi „zápasíme“ o prvé miesto vo výskyte rakoviny hrubého čreva vo svete. Druhý problém je nedostatok zeleniny a ovocia, ktorých jeme veľmi málo. Keď sa porovnáme napríklad s balkánskymi krajinami, kde sú zeleninové šaláty jedným zo základných prvkov ich stravy, my si na zeleninu ešte len zvykáme. Bohužiaľ, Slováci čoraz viac trpia nadváhou a obezitou. Rýchlo sa totiž prispôsobujeme trendu z USA, kde nadváha a obezita obyvateľov sú úzko spojené s nedostatkom pohybu. Veľa sa vozíme v autách, vo verejnej doprave, znižujeme počet hodín telesnej výchovy. Deti a dorastenci sa menej hýbu, máme málo dostupných športovísk. Samozrejme, podceňujeme aj alkohol a fajčenie, ktoré sú karcinogénnymi faktormi prvej triedy. Fajčiarov postupne ubúda, boj s alkoholom však zatiaľ prehrávame. V životospráve teda máme jednoznačne rezervy.

A čo sa týka prevencie? Na Slovensku chodí na preventívne prehliadky necelá tretina ľudí, čo je žalostne málo.

Pri prevencii musíme oddeľovať štandardné preventívne prehliadky a štátom organizovaný skríning. Na jeho organizáciu tlačia pacientske organizácie, začínajú sa už skríningy rakoviny hrubého čreva, prsníka, krčka maternice formou pozývacích listov, no ich rozbeh je veľmi pomalý. Zo zákona by malo tieto skríningy riadiť ministerstvo zdravotníctva a podporovať by ho mali zdravotné poisťovne a lekári. Stále sa však len dohadujeme, kto z týchto troch činiteľov zaň nesie väčšiu zodpovednosť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.