V jojkárskom seriáli Nemocnica hráte scestovanú sebavedomú lekárku Zuzanu Maxovú, ktorá je už na prvý pohľad veľmi výrazná. Čo vás na nej najviac upútalo tak, že vo finále ste si povedali – túto ženu chcem hrať?

O tom, že v tomto seriáli by som rada účinkovala, ma presvedčila základná zostava hercov a režiséra. A to, že mi napísali takú perfektnú ženu, ako je Zuza.

Ako prvé sa mi dostali do rúk na prečítanie prvé štyri diely seriálu, ktoré sa mi veľmi páčili. A hoci sme s tvorcami vedeli, že budem v Nemocnici účinkovať, ja sama som na začiatku nevedela, ako bude moja postava „vyzerať“, keďže bola ešte len v procese kreovania. Keď som konečne dostala do ruky ďalšie scenáre a začala som čítať, ihneď som si Zuzu obľúbila a bavila som sa na nej asi tak, ako sa teraz bavia diváci. Mám na nej rada všetko. (Úsmev.)

V seriáli ste sa objavili aj v trošku šteklivejších polohách a témach. Ak si to dej a postava pýtajú, nemáte s takými scénami problém? Alebo sú pre vás stresujúce?

S humorom ide všetko ľahšie, samozrejme. (Smiech.) Problém mám len vtedy, keď mi to nedáva zmysel, keď náhodou v danom kontexte nepochopím zámer scenáristov, ale toto sa nedeje často.

Téma záchrany života a vzťahov lekárov a sestričiek na pracovisku je aj vo svete seriálovej tvorby veľmi atraktívna. Máte obľúbený zahraničný seriál z lekárskeho prostredia?

Kedysi som pozerala Kliniku Grace, Doktora Housea. Naposledy New Amsterdam a možno ich bolo aj viac, ale v rýchlosti mi napadajú tieto. No pri všetkých spomínaných seriáloch ma viac zaujala nie linka pacienta a jeho diagnózy – aj keď aj tá bola vždy napínavá a bavila ma –, mňa najviac zaujímali charaktery lekárov a ich vzťahy.

Na výrobe spolupracujete s viacerými odborníkmi. Mnohí hereckí kolegovia si pochvaľujú snahu tvorcov o čo najväčšiu autenticitu. Nemocnica je divácky veľmi obľúbená. Myslíte, že práve to divákov láka, aby sa posadili k televíznym obrazovkám?

Aj to. Určite. No ja si myslím, že len to nestačí. Náš kolektív vnímam ako veľmi príjemný, prajný, láskavý, veselý, úprimný, pokorný. Máme sa radi a teší nás, že môžeme spolu pracovať. Robíme to zo srdca. A to podľa mňa cítiť.

Veľakrát sa človek snaží o dokonalosť, presnosť, ale ak tam chýba srdce, nezasiahne to ľudí tak, ako keď robíte niečo srdcom. Vtedy väčšinou ani úplná dokonalosť nie je nutnosť.

Túžili ste v detstve po lekárskej profesii alebo ste skôr typ, ktorý sa bojí krvi a táto oblasť vás nikdy nepriťahovala?

Nemôžem povedať, že by som sa krvi bála. Ľudské telo a jeho schopnosti ma fascinujú a baví ma si o ňom študovať, nazerať naň holisticky, dozvedať sa o ňom všetky tie úžasné veci, no rezanie ma nikdy nelákalo.

V tejto súvislosti, keby ste mali takú možnosť, pozreli by ste si napríklad pitvu ľudského tela?

Netúžim po tom.

Je vám klasická medicína blízka alebo pred tým, ako navštívite lekára, skúšate alternatívne možnosti liečby?

K alternatívnej medicíne ma to ťahá viac. Ajurvéda, čínska medicína, naše bylinky, samo uzdravenie… Mám s tým dobré skúsenosti. Už roky sa tak liečim, keď treba. No keď ochorejú deti, veľakrát zneistiem. Neverím svojmu úsudku, ich organizmu, som netrpezlivá, nabiehajú mi zrazu staré programy a strachy.

Pokračovanie na ďalšej strane...