Prečo ste si vybrali práve gynekológiu a pôrodníctvo?

Bola som dobrá študentka, šla som na gymnázium a v druhom ročníku som sa rozhodla, že pôjdem na medicínu. Chcela som študovať a rodičia ma v tom podporovali. V treťom ročníku na medicíne sme mali stáž z chirurgie. Bolo tam predčasne narodené bábätko, ktoré potrebovalo operáciu bruška, napojené na prístroje, odvšadiaľ mu trčali hadičky. Vtedy som sa rozhodla, že nebudem pediatrička, ale gynekologička a urobím všetko pre to, aby sa deti rodili v poriadku a v tom termíne, keď sa majú narodiť. 

Čo je podľa vás na tejto práci pekné?

Na pôrodníctve je krásne to, že privádzate na svet nový život. Ja to považujem za dar. Gynekológia je zase krásny odbor medicíny preto, že je rozmanitý. Zahŕňa ambulantnú prax vrátane ultrazvukovej diagnostiky, prácu na oddelení, menšie zákroky aj väčšie chirurgické operácie. Zaujímavé sú aj pod­odbory ako napríklad onkogynekológia a asistovaná reprodukcia. 

Viete odhadnúť, koľko pôrodov ste ako lekárka absolvovali?

Ročne máme 1 100 až 1 200 pôrodov. Sme jedným zo šiestich perinatologických centier na Slovensku. Predpokladám, že ak sa mi ročne ujde len desatina z celkového počtu pôrodov, mám odrodených cirka 1 500 až dvetisíc detí. 

Spomínate si osobitne na niektorý z nich? Ak áno, prečo?

Raz mi niekto povedal, že pedagóg si pamätá tých zlých žiakov. A asi je to tak aj v pôrodníctve. Ťažké pôrody, pri ktorých išlo o život bábätka alebo mamy, človeku zostanú v pamäti. To je jedna kategória. A potom sú také pôrody, po ktorých zostal medzi mnou a rodičmi dieťatka vzťah, vytvorilo sa medzi nami puto. Niektoré mamičky sa mi doteraz ozývajú v čase narodenín svojich detí. Veľmi milé boli sesternice, ktoré mám v starostlivosti. Nezávisle od seba sa mi ozvali v prvej vlne kovidu v ten istý deň, aby zistili, ako sa mám.

Mám pekný vzťah aj s rodinou, ktorej som rodila dve detičky. Sú včelári a každý rok sa v čase adventu pripomenú medovinou a medom. Sme v kontakte s ďalšou rodinou, ktorá má predčasne narodené dieťatko. Cez nadáciu im každý rok posielam dve percentá z odvedených daní. Aj takýmto spôsobom sme prepojení. Svojou vďačnosťou ma dojímajú aj maminy, s ktorými som absolvovala tie náročné pôrody. Jednu z nich stretávam v meste, svojej dcérke hovorieva: Toto je tvoja druhá mama, lebo nebyť jej, tvoja maminka by tu dnes nebola. Potom už nič iné ako prejav vďaky nepotrebujete.

Článok pokračuje na ďalšej strane.