Marcela Fuknová

<h3>Prečo ste si vybrali práve gynekológiu a&nbsp;pôrodníctvo?</h3>
<p>Bola som dobrá študentka, šla som na gymnázium a&nbsp;v&nbsp;druhom ročníku som sa rozhodla, že pôjdem na medicínu. Chcela som študovať a&nbsp;rodičia ma v&nbsp;tom podporovali. V&nbsp;treťom ročníku na medicíne sme mali stáž z&nbsp;chirurgie. Bolo tam predčasne narodené bábätko, ktoré potrebovalo operáciu bruška, napojené na prístroje, odvšadiaľ mu trčali hadičky. Vtedy som sa rozhodla, že nebudem pediatrička, ale gynekologička a&nbsp;urobím všetko pre to, aby sa deti rodili v&nbsp;poriadku a&nbsp;v&nbsp;tom termíne, keď sa majú narodiť.&nbsp;</p>
<h3>Čo je podľa vás na tejto práci pekné?</h3>
<p>Na pôrodníctve je krásne to, že privádzate na svet nový život. Ja to považujem za dar. Gynekológia je zase krásny odbor medicíny preto, že je rozmanitý. Zahŕňa ambulantnú prax vrátane ultrazvukovej diagnostiky, prácu na oddelení, menšie zákroky aj väčšie chirurgické operácie. Zaujímavé sú aj pod­odbory ako napríklad onkogynekológia a&nbsp;asistovaná reprodukcia.&nbsp;</p>
<h3>Viete odhadnúť, koľko pôrodov ste ako lekárka absolvovali?</h3>
<p>Ročne máme 1&nbsp;100 až 1&nbsp;200 pôrodov. Sme jedným zo šiestich perinatologických centier na Slovensku. Predpokladám, že ak sa mi ročne ujde len desatina z&nbsp;celkového počtu pôrodov, mám odrodených cirka 1 500 až dvetisíc detí.&nbsp;</p>

<h3>Spomínate si osobitne na niektorý z&nbsp;nich? Ak áno, prečo?</h3>
<p>Raz mi niekto povedal, že pedagóg si pamätá tých zlých žiakov. A&nbsp;asi je to tak aj v&nbsp;pôrodníctve. Ťažké pôrody, pri ktorých išlo o&nbsp;život bábätka alebo mamy, človeku zostanú v&nbsp;pamäti. To je jedna kategória. A&nbsp;potom sú také pôrody, po ktorých zostal medzi mnou a&nbsp;rodičmi dieťatka vzťah, vytvorilo sa medzi nami puto. Niektoré mamičky sa mi doteraz ozývajú v&nbsp;čase narodenín svojich detí. Veľmi milé boli sesternice, ktoré mám v&nbsp;starostlivosti. Nezávisle od seba sa mi ozvali v&nbsp;prvej vlne kovidu v&nbsp;ten istý deň, aby zistili, ako sa mám.</p>
<p>Mám pekný vzťah aj s&nbsp;rodinou, ktorej som rodila dve detičky. Sú včelári a&nbsp;každý rok sa v&nbsp;čase adventu pripomenú medovinou a&nbsp;medom. Sme v&nbsp;kontakte s&nbsp;ďalšou rodinou, ktorá má predčasne narodené dieťatko. Cez nadáciu im každý rok posielam dve percentá z&nbsp;odvedených daní. Aj takýmto spôsobom sme prepojení. Svojou vďačnosťou ma dojímajú aj maminy, s&nbsp;ktorými som absolvovala tie náročné pôrody. Jednu z&nbsp;nich stretávam v&nbsp;meste, svojej dcérke hovorieva: Toto je tvoja druhá mama, lebo nebyť jej, tvoja maminka by tu dnes nebola. Potom už nič iné ako prejav vďaky nepotrebujete.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Aké máte skúsenosti s&nbsp;otcami pri pôrodoch?</h3>
<p>Pokiaľ je to zohraná dvojica, vidno to aj pri pôrode a&nbsp;muž je vtedy žene oporou. Mali sme také láskyplné pôrody, kde sme od dojatia plakali všetci – aj otecko a&nbsp;dokonca aj celý personál. Spomínam si na jednu dvojicu, ktorá má dnes troch synov. Správali sa k&nbsp;sebe pri každom pôrode veľmi pekne. Ak mám z&nbsp;otecka pocit, že je tam akoby nasilu, mám zmiešané pocity. Niekde v&nbsp;pozadí to vnímam tak, že ak nevie byť žene oporou v&nbsp;tom najťažšom, asi to tak nie je ani v&nbsp;bežnom živote. Viackrát som potom zistila, že po rokoch sa taký vzťah rozpadol. Ale väčšinou máme s&nbsp;nimi krásne zážitky.</p>
<h3>Je pravda, že otcovia pri pôrode odpadávajú?</h3>
<p>Jeden otecko mi pri ich druhom pôrode pripomenul, že počas prvého stál najprv zelený pri dverách a&nbsp;ďalej nešiel. Ja som si to už ani nepamätala. Ďalšieho stihli pôrodné asistentky včas vyprevadiť z&nbsp;pôrodnej miestnosti. Vyslovene odpadol asi len jeden. Bol to mladý otecko, a&nbsp;bolo to už po pôrode. Inak však oteckovia pôrody zvládajú dobre a&nbsp;sú skvelí. Bežne po pôrode dávame novorodeniatko na bruško rodičke a&nbsp;nechávame dotepať pupočnú šnúru. V&nbsp;prípade pôrodu cisárskym rezom sa bábätko prikladá na hrudník oteckovi, koža na kožu. Medzi otcom a&nbsp;dieťatkom sa tak vytvára okamžitý vzťah.</p>

      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/77600ae5-68ae-4e46-9745-18a0f7441adc_phphpagfn.jpg/320/180" alt="" data-media-id="12529505" data-embed-id="6858876">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Dobrá komunikácia podľa nej pomáha pri pôrode ženám i personálu.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Archív J.K.</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    
<h3>Stalo sa vám, že pri pôrode boli aj iní členovia rodiny ako otec dieťaťa?</h3>
<p>Bežne u&nbsp;nás púšťame k&nbsp;pôrodu jednu sprievodnú osobu. Stalo sa napríklad, že pri pôrode bola sestra alebo sesternica rodičky. Takisto krstná mama, dokonca budúce babky. Osobne si myslím, že pre tie je to najťažšie – ak im rodí dcéra, často sú možno ešte nervóznejšie, než keď rodili ony samy. Známa chcela pri pôrode svoju svokru, ale nestihli to. A&nbsp;stáva sa, že ak rodí niekto zo zdravotníkov alebo z&nbsp;ich rodiny, na chodbe drží palce a&nbsp;čaká natešený celý personál. Podporujeme sa navzájom a&nbsp;to je krásne.&nbsp;</p>
<h3>To znamená, že aj na vašu dcérku takto čakali?</h3>
<p>Áno, presne tak, nedávno sme sa na tom smiali. Pri pôrode sestričky z&nbsp;nemocnice sme boli ako morálna podpora asi šiesti, pretože sa práve striedali zmeny. Povedala mi vtedy: Judka, keď budeš ty rodiť, my ti to vrátime. A&nbsp;skutočne ma tri prišli pri pôrode mojej dcéry podporiť. Deťom dvom z&nbsp;nich som pomáhala na svet. Kto nebol priamo pri mne, držal palce za dverami. Musela to byť pre nich nezvyčajná chvíľa – mať tam šéfku ako pacienta, ale ja som sa cítila medzi svojimi ako doma a&nbsp;v&nbsp;bezpečí. Doteraz som každému z&nbsp;nich vďačná za starostlivosť.&nbsp;</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Niektoré rodiny majú „svojich“ pôrodníkov, ktorí privedú na svet aj dve či tri generácie. Je podľa vás dobre, ak pôrodník budúcich rodičov vopred pozná?</h3>
<p>Podľa mňa je obrovská výhoda, keď pacientku poznám. Za pätnásť rokov praxe sa mi mnohé maminky vrátili aj s&nbsp;druhým a&nbsp;tretím dieťaťom, mám dokonca jednu, ktorá u&nbsp;mňa spontánne porodila štyri detičky. Ak sa ich deti raz na mňa obrátia, aby som priviedla na svet ďalšiu generáciu, budem len rada.</p>
<h3>Ako by sa žena mala na pôrod pripraviť? A&nbsp;dá sa to vôbec?</h3>
<p>Myslím si, že treba počúvať svoje telo a&nbsp;svoju intuíciu a&nbsp;riadiť sa podľa nich. Ak má žena pocit, že sa chce na pôrod pripravovať v&nbsp;spoločnom predpôrodnom kurze, hoci teraz sú pre koronu možnosti prípravy obmedzené, nech to urobí. Dozvie sa informácie o&nbsp;priebehu tehotnosti, samotného pôrodu, o&nbsp;dojčení, zacvičí si pod dohľadom.</p>

<h3>Myslíte si, že žena pôrodníčka má v&nbsp;niečom výhodu alebo nevýhodu oproti mužským kolegom? A&nbsp;ak áno, v&nbsp;čom?</h3>
<p>Pred pár rokmi bola medicína vyslovene mužskou záležitosťou a&nbsp;žena v&nbsp;chirurgickom odbore bola skôr výnimkou. Teraz sa na medicínu hlási pomaly viac dievčat ako chlapcov, takže je logicky aj viac žien v&nbsp;chirurgických odboroch aj vo vedúcich pozíciách. Žena dokáže lepšie precítiť také zdanlivo banálne problémy, ako je menštruačná bolesť, PMS, ťažkosti v&nbsp;prechode. Bolesti pri pôrode asi ťažko opíšete mužovi. Keď ku mne príde pacientka na ultrazvuk, pre mňa je úplne normálne, že chytím, pohladkám bruško a&nbsp;oslovím, pozdravím si bábätko. Neviem, ako by toto žena prijímala od muža pôrodníka. Ja si to môžem dovoliť a&nbsp;mamičky to berú ako prejav ženskej nehy k&nbsp;dieťatku, ktoré majú v&nbsp;sebe. Na druhej strane, muž dokáže mať obrovský nadhľad, chladnú hlavu pri riešení komplikácií a&nbsp;aj muži vedia byť skvelí pôrodníci.</p>
<h3>Ako pôrodník zvláda, ak vie, že bábätko nie je v&nbsp;poriadku a&nbsp;ani nebude? Alebo ak oň žena počas tehotenstva príde?</h3>
<p>Toto je na pôrodníctve a&nbsp;gynekológii náročné. Väčšina potratov je skorých, keď bábätko odumrie do dvanásteho týždňa. Pre ženu je to veľmi ťažké, hoci bábätko ešte fyzicky necíti, zmeny na svojom tele už áno. Nie je ľahké, keď bábätko má vrodenú vývojovú chybu nezlučiteľnú so životom a&nbsp;príde na svet. Alebo keď držíte v&nbsp;rukách predčasne narodený 22-týždňový plod a&nbsp;viete, že odchádza... Smrť rodičky som našťastie priamo nezažila, hoci na Slovensku je asi osem až desať materských úmrtí ročne a&nbsp;teraz počas kovidu ich bude zrejme viac.</p>
<p>Asi najťažšie je, keď bábätko odumrie krátko pred plánovaným termínom pôrodu. Mamička príde s&nbsp;tým, že necíti pohyby, a&nbsp;vy pomocou ultrazvuku zistíte, že bábätko už nežije. Pred tromi rokmi som si na dovolenke uvedomila, že som za posledný mesiac musela oznámiť štyrom ženám, že im odumrelo bábo, najmenšie bolo v&nbsp;dvadsiatom týždni, najväčšie termínové. Musíte si vtedy veľmi dobre zvážiť, čo žene povedať, ako jej tú správu počas vyšetrenia oznámite, správne slová asi ani neexistujú. Toto je najbolestivejšia časť našej práce.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Môže dobrá komunikácia so ženou počas pôrodu pomôcť hladkému priebehu pôrodu a&nbsp;môže ho zlá, naopak, skomplikovať?</h3>
<p>Nedávno mi jedna z&nbsp;rodičiek povedala: Pani doktorka, ja tak rada spomínam na ten svoj pôrod s&nbsp;vami, medzi kontrakciami sme sa rozprávali, smiali... Určite je to tak, že dobrá komunikácia vám pacientku nakloní a&nbsp;pomôže vám zvládnuť aj kritické chvíle, napríklad ak je to veľmi mladá rodička alebo žena, ktorá ťažšie spolupracuje. Na druhej strane, zažila som aj ja, že mrzutý zdravotník dokáže rodičku úplne rozhodiť. Takže platí to v&nbsp;oboch smeroch – dobrá komunikácia je základ. Aj od pacientky k&nbsp;nám, aj od personálu k&nbsp;pacientke.&nbsp;</p>

      

Minule mi jedna pacientka povedala: pani doktorka, ja tak rada spomínam na ten svoj pôrod s&nbsp;vami, medzi kontrakciami sme sa rozprávali, smiali... Určite je to tak, že dobrá komunikácia vám pacientku nakloní.


  
<h3>Ako zmenil covid-19 vašu prácu?</h3>
<p>Náročné to bolo najmä počas druhej vlny. To nás naučilo dodržiavať odstup od každého. S&nbsp;kolegami, na ktorých ste zvyknutí, zrazu nemôžete ani jesť v&nbsp;jednej miestnosti. V&nbsp;tom čase som bola tehotná. Stalo sa, že som v&nbsp;piatok operovala a&nbsp;v&nbsp;sobotu večer mi službukonajúci lekár hlásil domov, že pacientka je pozitívna. Vtedy totiž výsledky PCR testov neboli dostupné v&nbsp;deň vyšetrenia. Strach som však nemala, rešpekt áno. Asi som sa chránila dobre, keďže som kovid neprekonala. Snažila som sa správať zodpovedne. Zároveň som bola primárka, cítila som zodpovednosť aj za svojich ľudí a&nbsp;pracovala som preto takmer až do konca. Keď mali o&nbsp;mňa moji blízki strach, hovorila som im: Nebojte sa, pracujem na gynekológii, keby sa hocičo dialo, nemôžem byť na lepšom mieste.</p>
<h3>Čo by ste zaželali ženám, ktoré v&nbsp;budúcom roku čaká pôrod bábätka?</h3>
<p>Všetkým budúcim rodičkám želám, aby mali tehotenstvo a&nbsp;pôrod bez komplikácií, aby boli zdravé ony aj bábätká. Aby si verili, že zvládnu popôrodné obdobie a&nbsp;aby si vtedy nechali pomôcť, ak to tak budú cítiť. Nie je nič viac ako byť zdravá mama a&nbsp;byť tu pre svoje dieťa.</p>