Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Kvôli rozhovoru sa stretávame pred Veľkou nocou. V&nbsp;tomto období chýbala v&nbsp;obchodných reťazcoch hlavne polohrubá múka a&nbsp;olej.

Takéto situácie som zažil pred dvadsiatimi, tridsiatimi aj päťdesiatimi rokmi. Pamätám si, že keď som bol dieťa, obchody boli prázdne, pretože naozaj ničoho nebolo. Dnes je, naopak, prebytok potravín, napriek tomu hlavne mne vekovo podobní ľudia kupujú 50 kíl múky, dvadsať kíl ryže, tridsať kíl mäsa v&nbsp;rámci jedného nákupu. Áno, stretávame sa pred Veľkou nocou, ľudia by sa mali na tieto významné kresťanské sviatky pripravovať pôstom. Len dva dni po vzkriesení si máme dopriať viac jedla. Priemerná slovenská rodina však nakúpi potravín ako na celý mesiac. Dnes sa hovoria legendy o&nbsp;tom, aké sú potraviny drahé. Ľudia však s&nbsp;nimi hazardujú, sme svedkami obrovského plytvania. Mňa osobne udivuje, že dnes je nutné realizovať zber biologického odpadu. Kedysi nebolo možné, aby v&nbsp;domácnosti vznikol odpad tohto druhu. Bežná rodina nevyhadzovala žiadne potravinové prebytky, všetko sa skonzumovalo. Možno to bolo aj tým, že za socializmu sa až 50&nbsp;percent z&nbsp;príjmu minulo práve na potraviny.

Ľudia však majú vážne obavy, že nám hrozí hlad. Rusko napadlo Ukrajinu, obidva štáty sú významné svetové obilnice.

Hovoriť o&nbsp;hlade v&nbsp;európskom priestore je niečo absurdné. Európa má obrovský potenciál produkcie. Máme dostatok cukru, hoci cukrovary nie sú v&nbsp;slovenských rukách. A&nbsp;sú krajiny, ktoré nemajú žiadny cukrovar, napriek tomu si sladia kávu a&nbsp;čaj. Máme dostatok mlieka. Veľká časť mliečnych výrobkov sa dováža z&nbsp;iných členských krajín Európskej únie, aby sme mali pestrejší trh, okrem toho je to pre nás výhodné z&nbsp;cenového hľadiska. Na druhej strane, naša krajina je tretím najväčším dovozcom syrov do Českej republiky. Sme súčasťou Európskej únie, preto sa nemusíme obávať nedostatku potravín. Na ilustráciu, keď svet bojoval s&nbsp;kovidom a&nbsp;bola obmedzená mobilita, aj vtedy sa vytvárali zelené koridory na prevoz potravín. Alebo: Ukrajina nie je členom Európskej únie, napriek tomu jej svet, hlavne Európa, pomáha, ako sa dá. Vlády jednotlivých krajín sa práve z&nbsp;krízových situácií poučili.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane...</strong>

Slovenská poľnohospodárska a&nbsp;potravinárska komora sa nedávno stretla s&nbsp;obdobnými organizáciami z&nbsp;iných krajín. V&nbsp;rámci komuniké odznela aj veta: ­Podľa Svetového potravinového programu bez ukrajinských plodín budú svetové zásoby potravín ohrozené. Na Ukrajine sa síce nebojuje na celom území, ale aj tak – zasejú tento rok?

Áno, je tu určité množstvo olejnín a&nbsp;obilnín, ktorých môže byť menej. Nádejame sa však, že polia budú obsiate. Naša komora je pripravená na solidárnu akciu. Poskytneme najnaliehavejšie potreby ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru. Darujeme im osivá, hnojivo a&nbsp;prípravky na ochranu rastlín. V&nbsp;krajnej núdzi má samotné Slovensko aj iné európske krajiny pôdu, ktorá leží úhorom a&nbsp;v&nbsp;najhoršom sa dá obsiať. Nie som prorok ani analytik, ale Ukrajinu poznám a&nbsp;miestni sa určite budú snažiť zasiať, kam sa dá. Je to v&nbsp;ich záujme. Či chceme, alebo nie, náš genetický fond je poľnohospodársky a&nbsp;ľudia majú silne vyvinutý pud na zachovanie rodu výživou. Druhá vec je však distribúcia v&nbsp;prípade, že bude vojna pokračovať.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/27c18755-a12d-4d84-8abb-347002f79c0b_phpijnojo.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13582228" data-embed-id="7679969">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Ukrajina zásobuje pšenicou hlavne tretie krajiny. Keď nezaseje, v týchto krajinách hrozí hlad a s tým spojená migrácia.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Roman Hanc</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Európska únia má viac ako 400 miliónov obyvateľov a&nbsp;obyvateliek. Na Ukrajine žilo 44 miliónov ľudí, približne štyri milióny ušli z&nbsp;krajiny pred vojnou. Na Slovensku by ich malo byť 250-tisíc. Je našou morálnou povinnosťou postarať sa o&nbsp;nich. Zvládneme to, čo sa týka potravín?

Matematika je zaujímavá v&nbsp;tom, že je neúprosná. Počet obyvateľov a&nbsp;obyvateliek, ktorí ušli z&nbsp;Ukrajiny, tak to je iba približne jedno percento v&nbsp;porovnaní s&nbsp;počtom ľudí žijúcich v&nbsp;Európskej únii. Preto by sme to mali zvládnuť. A&nbsp;opäť si dovolím zopakovať tvrdenie, že jedlom plytváme. Zoberte si iba taký bežný nedeľný obed. O&nbsp;koľko rezňov viac pripravíte, než skonzumujete? Nakupujeme a&nbsp;varíme o&nbsp;tridsať percent viac, než potrebujeme. Ale je pravda, že problém pre nás nastane, keď na Ukrajine nezasejú. Budeme musieť dodávať potraviny na ukrajinský trh. Stále som však presvedčený, že Európska únia to zvládne. Ako príklad by som rád uviedol Poľsko. Táto krajina si veľmi pomohla vstupom do Európskej únie. Predtým mala problém s&nbsp;jedlom, Poliaci napríklad v&nbsp;70. rokoch nepoznali šunku. Viem to z&nbsp;vlastných skúseností. Keď boli u&nbsp;nás študenti z&nbsp;tejto krajiny, pýtali sa nás, aké množstvo šunky je dovolené kúpiť si v&nbsp;bufete. Dnes sú, naopak, významným dodávateľom potravín. Táto krajina je schopná dvaapolkrát zásobiť obyvateľov krajiny.

Z vašich odpovedí cítiť, že sme malá krajina, a preto je dobre, že sme členom veľkého spolku – Európskej únie.

Áno, sme malá krajina s&nbsp;malou produkciou surovín. Niektorí ľudia sa môžu hnevať na to, že veľa potravín dovážame. Opäť však musíme brať do úvahy matematiku. Vo veľkých krajinách s&nbsp;veľkými fabrikami jedna spoločnosť spracuje ročne tristo miliónov kíl mlieka. Všetky fabriky v&nbsp;celej našej krajine spracujú 800 miliónov kíl mlieka. Keď veľké fabriky v&nbsp;zahraničí vyrobia tri percentá navyše, vyvezú to do iných krajín za veľmi výhodnú cenu. Preto sú nemecké či poľské výrobky lacnejšie. Slovenské fabriky im nemôžu konkurovať cenou. Na Slovensku nie je spracovateľský závod na mliečne výrobky, ktorý by bol schopný vyrobiť desaťtisíc ton syra. A&nbsp;fabrika, ktorá vyrába pod desaťtisíc, nemôže mať dobrú ekonomiku.

Potravinová sebestačnosť je však citlivá téma, hlavne teraz. Kedysi sme boli potravinovo sebestačnejší. V&nbsp;roku 2019 som pracovne navštívila poľnohospodárske družstvo pri Piešťanoch, ktoré ročne vyvezie sedem miliónov kíl mlieka do Neapolu. Ich ošípané končia v&nbsp;Maďarsku, hovädzí dobytok v&nbsp;Rakúsku. My však dovážame mäso k&nbsp;nám tisícky kilometrov. Nie je to veľmi logické.

Našli ste si extrémny prípad. Áno, na Slovensku sú výrobcovia mlieka, ktorí sa koncentrujú na vývoz, lákadlom je cena. Taliansko je krajina, ktorá má nedostatok mlieka, a&nbsp;preto je veľkým dovozcom tejto suroviny. Zvlášť v&nbsp;letných mesiacoch, keď je turistická sezóna, tam prídu milióny ľudí, podobne ako do Španielska či iných krajín. Nikto však nerobí paniku typu – čo budeme jesť? Nikto ich nevyháňa, skôr naopak, každý je rád, že prídu, kúpia, zaplatia. My dnes máme strach pre 250-tisíc Ukrajincov a&nbsp;Ukrajiniek. A&nbsp;pritom berme do úvahy, že títo odídenci nedostanú všetko zadarmo, niektorí prichádzajú so svojím majetkom, iní sa tu už zamestnali. Sme v&nbsp;dileme: na jednej strane sa všetci bránime tomu, aby sa vyvážalo. Len keby sme sa tomu všetci bránili, nedostatok potravín by mohol byť potom reálny. Ja som síce podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej komory, ale zároveň som generálny riaditeľ Levických mliekarní, a. s. V&nbsp;našej fabrike razíme teóriu, aby sa k&nbsp;nám dostávalo, obrazne povedané, mlieko okolo komína. Sme za kratšie cesty zvozu pre uhlíkovú stopu. Odoberáme mlieko z&nbsp;Tekova aj pre receptúru a&nbsp;chránenú európsku značku. Môžeme si to však dovoliť iba preto, že sme stredná fabrika.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane...&nbsp;</strong>

Maďarský premiér Viktor Orbán zakázal vývoz pšenice z&nbsp;krajiny.

Bolo to však rozhodnutie aktuálne iba 24 hodín. Európska únia mu to v&nbsp;tej chvíli zakázala. Keby všetci zakázali vývoz akýchkoľvek komodít, doplatilo by na to samotné Maďarsko. Táto krajina nemá prebytky, aby sa mohla takto správať.

Vojna spôsobila prepad forintu, Poliaci zase zaviedli vinou inflácie nulovú daň z&nbsp;pridanej hodnoty na niektoré potraviny. Má to dosah na slovenskú nákupnú turistiku. Ako vnímate túto situáciu?

Máme silnú menu, pretože sme súčasťou Európskej únie a&nbsp;rozhodli sme sa pre euro. Vždy sme preto mali lepšiu stabilitu cien než okolité krajiny. Boli sme pyšní, že máme takú menu, a&nbsp;dnes nám to dokonca umožňuje nakupovať vo&nbsp; vedľajších krajinách. Ľudia žijúci v&nbsp;blízkosti poľských a&nbsp;maďarských hraníc síce nakupujú v&nbsp;týchto štátoch, ale naši slovenskí odberatelia nám neavizujú správy, že by naše výrobky nešli na odbyt. Čiže situácia nie je kritická. Ako zástupca poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej komory zastávam názor, že s&nbsp;daňou z&nbsp;pridanej hodnoty sa nemá manipulovať. Poľsko sa pripravilo o&nbsp;výnos, obrazne povedané, sami sebe nedali. Vybrali sa touto cestou, pretože sa nazdávali, že pomôžu bežným ľuďom. Lenže na Ukrajine vypukla vojna a&nbsp;efekt zníženej dane sa tak vytratil.

Očakávate ďalší rast cien potravín?

Potraviny musia mať svoju cenu aj preto, aby si ich ľudia vážili. Ceny budú ešte stúpať, pretože zdraželi energie, ceny obalov stúpli o&nbsp;tridsať až päťdesiat percent. Treba však povedať aj to, že každý jeden príčetný riaditeľ fabriky vie, že musí zdvihnúť mzdy. My napríklad ideme touto cestou už od 1. júla. Rast cien a&nbsp;rast miezd je určitým motorom v&nbsp;ekonomike. My sme si zvykli, že keď máme euro, máme aj minimálne výkyvy cien. Lenže nastala pandémia a&nbsp;vypukla vojna. Štát sa musí postarať o&nbsp;núdznych, tí, ktorí pracujú, musia zase dostať slušnú výplatu. Keď zarobia viac, bude viac odvedené. Z&nbsp;toho ide potom ľuďom v&nbsp;núdzi. Musíme si vedieť krajinu usporiadať tak, aby bola schopná prežiť krízy.

Model, ktorý spomínate, je ideálny. Lenže práve štát či politikov poľnohospodári a&nbsp;potravinári dnes vinia za to, ako dopadol náš agrosektor v&nbsp;súvislosti so vstupom do Európskej únie.

Všetci sme sa tešili z&nbsp;toho, že vstupujeme do európskeho spolku. Členstvo v&nbsp;Európskej únii nám veľmi významne pomohlo. Ale je pravda, že pri prístupovej zmluve sme sa správali veľmi pioniersky, čo sa týka nášho poľnohospodárstva. A&nbsp;preto sme dopadli, ako sme dopadli. Dnes musíme znášať následky. Poliaci ešte o&nbsp;päť minút dvanásť odmietli podpísať túto zmluvu, pokiaľ im Európska únia neumožní výnimky. Nebyť pár obetavých vlastníkov na Slovensku, ani spracovateľov mlieka by sme už nemali. Keď si to zosumarizujeme, za ostatných tridsať rokov boli rozhodnutia vlád také, že nás dostali do tejto situácie. Povedať niečo pekné o&nbsp;ministroch poľnohospodárstva či príbuzných rezortov je veľmi ťažké. So súčasnou vládou sa síce rokuje veľmi ťažko, ale treba povedať, že pred štyrmi rokmi sme sa museli uskromniť s&nbsp;miliónovou podporou pre celé poľnohospodárstvo a&nbsp;potravinárstvo, tento rok je to 80 miliónov eur a&nbsp;stále bojujeme o&nbsp;ďalšie peniaze.