Ľubomír Schramm si toho v živote preskákal veľa. Odpútal sa od rodičov a zistil, aké to je byť v detskom domove. Dnes má vlastnú rodinu, je z neho milujúci otec a zároveň bojuje za lepšie podmienky pre ženy v pôrodniciach. O jeho príbehu sme sa rozprávali v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Ukážkovo sa staráš o syna, si veľmi rodinne založený, no v detstve si to nemal ľahké. Na sociálnych sieťach som sa dočítala, že si si vybavil útek od rodičov a rodiny, istý čas si bol v detskom domove. Prečo si sa uchýlil k takémuto kroku?

Viedlo ma k tomu to, že nezvládali rodičovstvo, nezvládali výchovu. Neboli z kompletnej rodiny, ani jeden, ani druhý. Nevedeli ani, čo je láska. To je vlastne hlavný bod v rodičovstve, a preto som sa rozhodol, že pôjdem treťou cestou, ktorá je buď – alebo. Buď ju zvládnem, alebo zlyhám.

V čom spočívala tá cesta?

V tom, že idem do neznáma, idem do ďalších, tretích dverí, ktoré mi otvorili svet. Ten svet je síce malý, bola to len Modra a Bratislava. Buď by som spravil školu a išiel do sveta a do toho života sám, bez nich, alebo by som zlyhal a skončil by som ako nejeden človek z detského domova, nejeden odchovanec.

Koľko si mal rokov, keď si sa dostal do detského domova?

Mal som sedemnásť rokov a bol som tam do devätnástich.

Aký tam bol život?

Dobrý. Pre mňa to bolo super, taká adrenalínová jazda, ktorá mi dala veľa, takže ja sa nesťažujem ako iní domováci.

Odpustil rodičom? Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia