Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Ukážkovo sa staráš o&nbsp;syna, si veľmi rodinne založený, no v&nbsp;detstve si to nemal ľahké. Na sociálnych sieťach som sa dočítala, že si si vybavil útek od rodičov a&nbsp;rodiny, istý čas si bol v&nbsp;detskom domove. Prečo si sa uchýlil k&nbsp;takémuto kroku?

Viedlo ma k&nbsp;tomu to, že nezvládali rodičovstvo, nezvládali výchovu. Neboli z&nbsp;kompletnej rodiny, ani jeden, ani druhý. Nevedeli ani, čo je láska. To je vlastne hlavný bod v&nbsp;rodičovstve, a&nbsp;preto som sa rozhodol, že pôjdem treťou cestou, ktorá je buď – alebo. Buď ju zvládnem, alebo zlyhám.

V&nbsp;čom spočívala tá cesta?

V&nbsp;tom, že idem do neznáma, idem do ďalších, tretích dverí, ktoré mi otvorili svet. Ten svet je síce malý, bola to len Modra a&nbsp;Bratislava. Buď by som spravil školu a&nbsp;išiel do sveta a&nbsp;do toho života sám, bez nich, alebo by som zlyhal a&nbsp;skončil by som ako nejeden človek z&nbsp;detského domova, nejeden odchovanec.

Koľko si mal rokov, keď si sa dostal do detského domova?

Mal som sedemnásť rokov a&nbsp;bol som tam do devätnástich.

Dobrý. Pre mňa to bolo super, taká adrenalínová jazda, ktorá mi dala veľa, takže ja sa nesťažujem ako iní domováci.

Odpustil rodičom? Pokračovanie na ďalšej strane...

Podľa čoho usudzuješ, že to bolo také dobré?

Naučil som sa to, čo som nevedel a&nbsp;do čoho ma rodičia nepúšťali. Napríklad o&nbsp;varení, finančnej gramotnosti, sociálnom založení alebo vychádzaní s&nbsp;ľuďmi, s&nbsp;autoritami.

Mal si potom ťažší štart do života alebo ako si to vnímal?

Nie, mal som v&nbsp;hlave jeden cieľ, a&nbsp;to spraviť školu, mať sa dobre a&nbsp;ísť za svojimi cieľmi a&nbsp;snami. Myslím si, že som na polceste, možno len v&nbsp;nejakej štvrtine, ale myslím si, že je to na veľmi dobrej ceste.

S&nbsp;rodinou si toho vytrpel naozaj veľa. Nezvládali rodičovstvo, nepociťoval si lásku. Môžeš s&nbsp;odstupom času povedať, že si im odpustil?

Niečo áno, niečo nie, zabudnúť sa nedá, odpustiť sa dá, ako sa hovorí. Niečo som im odpustil, ale stále sú tam tie myšlienky, že v&nbsp;čom zlyhali, a&nbsp;práve v&nbsp;tých veciach nechcem byť rovnaký rodič, ako boli oni. To ma aj motivovalo.

To je veľmi inšpiratívne, pretože sú ľudia, ktorí to nechcú zmeniť a&nbsp;pokračujú v&nbsp;šľapajach svojich rodičov. Ty však vyžaduješ zmenu a&nbsp;založil si aj profil Otec dnešný. Čo ťa k&nbsp;tomu viedlo?

Nenašiel som na Instagrame žiadnu motiváciu a&nbsp;žiadneho otecka, ktorý by ukazoval, aké je to rodičovstvo, aký je život otca, aké je fungovať v&nbsp;práci, doma, pomáhať v&nbsp;domácnosti alebo teda podieľať sa na spoločnej domácnosti a&nbsp;samostatne sa podieľať ešte aj na rodičovstve. A&nbsp;žiť to vedome, vedome byť rodič, otec a&nbsp;zároveň nosiť domov aj peniaze. Ukázať ľuďom, že áno, dá sa to aj inak a&nbsp;dá sa to robiť lepšie než za čias našich rodičov či svokrovcov, že ženy budú iba doma na materskej a&nbsp;starajú sa o&nbsp;deti a&nbsp;chlapi len nosia domov peniaze a&nbsp;nič iné ich nezaujíma.

Dostali sa k&nbsp;tebe niekedy negatívne reakcie práve od chlapov pre to, ako otvorene hovoríš o&nbsp;svojich citoch, šíriš osvetu o&nbsp;otcovstve, robíš domáce práce?

Vyčítali mi to, niektorí sa aj smiali a&nbsp;ja som sa spätne smial, že čo oni spravia, keď tá žena nebude doma alebo keď nebudú mať mamičku pri sebe. Potom ostali ticho. Toto sa snažím aj malého učiť, bude mať síce len dva roky, ale rozumie tomu, že ideme maminke pomôcť, ideme spolu navariť, a&nbsp;spoločne robíme veci, ideme spoločne na nákup, nech vie, že to robia aj muži. Nie je to tak, že domácnosť a&nbsp;ostatné veci majú mamy na starosti a&nbsp;chlapi len veci okolo domu a&nbsp;prácu. Snažím sa to už posunúť na ďalšiu generáciu.

Bolo časom takéhoto posmechu a&nbsp;výčitiek menej?

Ako kedy. Menil som aj zamestnania, stretol som rôznych ľudí a&nbsp;každá generácia to má iné. Moji rovesníci to berú štýlom – vau, my sme boli inak vedení a&nbsp;práve ty to môžeš zmeniť.

Tým môžeš ukázať svojej dcére, svojmu synovi iný pohľad na ten súčasný život, iný svet. Nemusím byť taký ako napríklad môj svokor, nie som technický typ, ale zase dokážem pomôcť svokre v&nbsp;domácnosti. Má to svoje plusy a&nbsp;mínusy a&nbsp;ja som s&nbsp;tým v&nbsp;pohode.

Ako vychovávajú svoju syna? Čítajte na ďalšej strane...

Spolu s&nbsp;manželkou uplatňujete kontaktnú výchovu. Čo to je?

Kontaktná výchova je výchova o&nbsp;kontakte. Si v&nbsp;kontakte s&nbsp;dieťaťom... Môže sa začať úplne odmalička alebo aj neskôr, závisí od rodičov. U&nbsp;nás sa to začalo už v&nbsp;pôrodnici. Priateľka Aďka začala bondingom, čo je kvázi koža na kožu, keďže syna pri pôrode nemohla mať a&nbsp;ani ja. Neskôr sme malého začali nosiť v&nbsp;šatke a&nbsp;potom aj v&nbsp;nosiči. Ku kontaktnej výchove patrí aj spanie v&nbsp;jednej posteli. Nemáš vlastne celú posteľ pre bábätko, jednu jej stenu máš odrezanú a&nbsp;otvorenou stranou je pri vašej posteli, takto bábätko spí s&nbsp;vami. Ku kontaktnej výchove patrí aj dojčenie na vyžiadanie – keď sa cíti zle alebo mu idú zúbky, dieťa je hladné, smädné, jednoducho ho žena nakŕmi.

Neboli ste pre to kritizovaní? Niektoré matky majú napríklad presne stanovený režim dojčenia.

Volá sa to biomatky. Áno, stretli sme sa s&nbsp;tým, že stále je len „na cicke“, stále chce len prsník alebo „maminkin cicík“ a&nbsp;podobne. Ale dieťa takto získava dôveru k&nbsp;matke a&nbsp;vie, že ty si tu preň. Takto sa to buduje – ako dom: tehla po tehle a&nbsp;je to tak aj pri kontaktnej výchove. Je to od začiatku, od základov a&nbsp;všetko potom funguje. Ja ako otec, ktorý nedojčí, to pociťujem. Ten vzťah a&nbsp;tú dôveru, to, čo mne chýbalo, lebo doteraz svojim rodičom neverím. Už teraz na ňom vidím, ako mi verí a&nbsp;ako je postavený náš vzťah. A&nbsp;to je aj vďaka kontaktnej výchove.

Názory ľudí sú však rôzne a&nbsp;niekto ti písal v komentároch, že takto bude váš syn rozmaznaný. Ako na to reaguješ spolu s&nbsp;partnerkou?

Mňa naučili, že mám dve uši, čiže jedným uchom dnu a&nbsp;druhým von, ale zároveň si kladiem otázku: Prečo by mal byť rozmaznaný? A&nbsp;to sa spýtam aj toho človeka. Z&nbsp;akého dôvodu by mal byť rozmaznaný, keď mu dáš len to, čo potrebuje? Potrebuje cítiť, že si pri ňom, potrebuje dôveru a&nbsp;vedieť, že na tomto svete nie je sám. Lebo ten malý chlapec alebo dievčatko potrebuje nás rodičov na to, aby zvládlo tú životnú etapu, kým sa nebude vedieť postarať samo o&nbsp;seba.

Budete ho učiť aj to, ako dávať najavo city? Niektorí muži s&nbsp;tým majú naozaj problém.

Ja osobne dávam všetky emócie najavo. Doteraz sa o&nbsp;to snažím – a&nbsp;hlavne ich kontrolovať.

Pracovať s&nbsp;nimi. Ku kontaktnej výchove patrí aj rešpektujúca výchova. Rešpektujeme jeho potreby, pocity a&nbsp;emócie a&nbsp;dáva to zo seba von. Nezáleží na tom, aká to je emócia, dieťa to dá zo seba von a&nbsp;vie, že môže aj neskôr. My sme neboli naučení dávať von emócie a&nbsp;teraz s&nbsp;tým máme problém, lebo sa bojíme alebo ich nevieme spracovávať. A&nbsp;to je zlé.

Je obdivuhodné, že s&nbsp;ním pracuješ už takto odmalička. Kde si hľadal informácie, ako vychovávať dieťa?

Partnerka Aďka vždy niečo študovala a&nbsp;vždy ma k&nbsp;niečomu priviedla, bolo to tak aj s&nbsp;kontaktnou a&nbsp;rešpektujúcou výchovou. Prišla s&nbsp;knihami, rôznymi článkami a&nbsp;tak ďalej. Od nej mám všetko, keby nebolo jej, ani ja by som nebol nastavený tak popredu a&nbsp;ani by som sa o&nbsp;to tak nezaujímal.

Na svojom profile si otvoril už rôzne témy, jednou z&nbsp;nich je aj pôrodníctvo na Slovensku. Bojuješ za zlepšenie podmienok pre ženy v&nbsp;pôrodniciach. Čo ťa k&nbsp;tomu viedlo?

Lebo situácia na Slovensku je katastrofálna. Aj my osobne sme zažili traumu, hlavne Aďka, čiastočne aj ja. Myslím si, že je načase spraviť niečo pre to, aby sa ženy na Slovensku mali lepšie – a&nbsp;aj rodičia. Hlavnou myšlienkou celého projektu je, aby rodičia neutekali za pôrodmi do zahraničia alebo aby muži nemuseli extrémne veľa peňazí šetriť na to, aby žena zažila normálny pôrod, aby nemuseli dávať peniaze na terapeutov.

Ako chce pomôcť ženám? Čítajte na ďalšej strane...

Aby tu boli dôstojné podmienky a&nbsp;ženy skutočne nemali traumu z&nbsp;pôrodu a&nbsp;nebáli sa možno mať aj ďalšie deti.

U&nbsp;nás to je tak, že Aďka sa momentálne bojí mať ďalšie, bojí sa ďalšieho pôrodu. Keď u&nbsp;nás padne téma ďalšie dieťatko, hneď ma stopne. Poznám dosť mužov, ktorí to majú takto doma tiež, a&nbsp;je ťažké sa na to pozerať. Situácia na Slovensku je taká ako pred tridsiatimi rokmi, keď rodila moja svokra. Je to hrozné.

Treba s&nbsp;tým určite niečo spraviť a&nbsp;ty už na tom pracuješ. Rozbiehaš projekt Otcovský hlas za rodinu. Vysvetli bližšie, o&nbsp;čom to celé bude.

Otcovský hlas za rodinu je projekt, ktorý sa bude venovať pôrodníctvu na Slovensku. Muži majú v&nbsp;našej spoločnosti silnejší hlas ako ženy a&nbsp;práve preto muži a&nbsp;otcovia. Oni možno dokážu niečo spraviť. Hovorím, že to bude ťažké. Stále to prízvukujem, že to bude ťažký a&nbsp;náročný boj, ale nevzdám sa, kým sa to nezlepší a&nbsp;ženy sa neprestanú báť, neprestanú chodiť s&nbsp;traumami a&nbsp;budú rešpektované, budú mať všetko, čo potrebujú. Dovtedy sa proste nevzdám.

Budeš spolupracovať s&nbsp;odborníkmi alebo čo si môžeme pod tým predstaviť?

Áno, do tohto projektu budú pozvaní spolupracovníci z&nbsp;pôrodníctva na Slovensku a v&nbsp;Česku. Rozhodol som sa to porovnať s&nbsp;našimi bratmi, ktorí sú časovo oddialení. Boli sme spoločná republika a&nbsp;oni majú pôrodníctvo úplne na inej úrovni, zatiaľ čo my to máme v&nbsp;plienkach. Bohužiaľ, je to tak, preto to ideme porovnávať. Budú tam odborníci z&nbsp;Česka aj zo Slovenska a&nbsp;chcem našim politikom ukázať, že keď sa to dá u&nbsp;našich bratov, tak sa to dá aj u&nbsp;nás. Keď sú ženy šťastné tam, tak budú šťastné aj tu. Oni chceli, aby ženy mali vysokú plodnosť, aby sa rodilo, ale to, aké podmienky a&nbsp;čo všetko ich tam čaká, to už nikto nepovie a&nbsp;neukáže.

Znamená to, že by si chcel ísť aj do politického prostredia?

Neviem ti na túto otázku odpovedať. Viem len toľko, že tento projekt určite bude zasahovať do politiky a&nbsp;určite aj do médií. Moja myšlienka je, aby sa ženy mali lepšie, aby sa muži postavili celkovému systému na Slovensku. Nemusíme sa rozprávať o&nbsp;školstve, zdravotníctve a&nbsp;ostatných veciach. Tento projekt je presne zameraný na pôrodníctvo.