Jana Homolová

Betka, príbeh Ivety pripomína tvoj osobný príbeh. Aj ty máš rómsky pôvod a&nbsp;z&nbsp;východného Slovenska si prišla do Bratislavy kvôli súťaži Miss Universe.

Keď som si čítala scenár, aj mne to napadlo a&nbsp;hovorila som si – kto ma to sleduje? (Smiech.) Teraz vážne, keď som si scenár prvýkrát prečítala, úprimne som sa zľakla. Povedala som si, že toto zahrať nezvládnem, no na druhej strane to bolo vtipne napísané a&nbsp;vedela som sa zžiť s&nbsp;celým príbehom. Vďaka tomu zo mňa prvotný stres opadol. Okamžite som sa napríklad zžila so vzťahom so svojou seriálovou mamou, pretože sa až nápadne ponáša na reálny vzťah s&nbsp;mojou vlastnou mamou. (Smiech.) Rovnako som sa zžila s&nbsp;fázou modelingu, so zradou… Bolo mnoho situácií, ktoré sa tam vyskytnú a&nbsp;mám ich reálne odžité, preto som sa pred kamerou snažila vychádzať zo svojich reálnych skúseností.

Niektoré scény sa nakrúcali v&nbsp;dialekte. Ty pochádzaš z&nbsp;Prešova, takže ti dialekt nerobil problém. Čo ostatným?

Podstatná väčšina hercov bola z&nbsp;východu, preto s&nbsp;dialektom nemali problém, ale napríklad veľká postava v&nbsp;seriáli Zuzka Mauréry z&nbsp;východu nie je. Je to extrémne dobrá herečka, ktorá sa naozaj veľmi snažila naučiť dialekt, práve preto úprimne dúfam, že východniari budú prehliadať, ak to nebude dokonalé. A&nbsp;zároveň priznávam, že sme sa počas nakrúcania s&nbsp;Miškom Kiníkom (mojím seriálovým frajerom) snažili opravovať a&nbsp;po­učovať ostatných. (Smiech.)

FOTKY Z NATÁČANIA SERIÁLI IVETA SI POZRITE V GALÉRII...

Ako sa ti spolupracovalo s&nbsp;režisérom Janom Hřebejkom?

Mám pred ním obrovský rešpekt. Už pri sledovaní jeho filmov ako Pelíšky, Pupendo, Šakalí léta, Učiteľka som mala pocit, že my dvaja máme niečo spoločné. Keď som ho stretla, mala som z&nbsp;neho strach, ale po týž­dni to prešlo a&nbsp;dovolím si povedať, že sa z&nbsp;nás aj tým, že žijem v&nbsp;Prahe, stali dobrí kamaráti. Občas sa stretneme, vieme sa porozprávať o&nbsp;čomkoľvek, lebo je nesmierne inteligentný, rozhľadený aj mimo filmu. Má extrémny prehľad o&nbsp;hudbe, politike, má veľké vízie, až si občas myslím, že ho Česko a&nbsp;Slovensko do určitej miery limitujú, lebo keby mohol realizovať všetky nápady, ktoré drží v&nbsp;hlave, bol by obrovská celosvetová hviezda. Veľmi si ho vážim.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Otvára tento seriál do určitej miery aj tému rasizmu?

Seriál nie je dramatický, ide o&nbsp;satiru, ktorá má v&nbsp;podstate vtipným spôsobom nastaviť zrkadlo spoločnosti.

Ty si sa stretla s&nbsp;rasistickým poznámkami na svoju adresu?

Určite v&nbsp;detstve, ale teraz sa skôr stretávam s&nbsp;tým, že ľudia nevedia, že som Rómka. Pôsobím na nich exoticky, no nevedia ma zaradiť.

Ale v&nbsp;tejto brandži je to podľa mňa skôr výhodou. Alebo?

Paradoxné je, že sa mi začalo dariť, až keď som odišla zo Slovenska a&nbsp;presťahovala som sa do Prahy. Tu som sa vždy na kastingoch stretla s&nbsp;tým, že napríklad v&nbsp;reklame účinkovať nemôžem, lebo nie som slovenský typ. Keď som prišla do Prahy, dostala som zrazu ponuky na desať reklám naraz. Našťastie aj v&nbsp;tomto smere sa už Slovensko posúva, ale ide nám to stále ešte pomaly.

Spomínam si na teba ešte v&nbsp;súťaži Miss Universe, potom v&nbsp;šou Česko Slovensko má talent. Vieš spievať, hrať, tancovať, si všestranne nadaná, ale spätná väzba a&nbsp;úspech prišli, až keď si sa odsťahovala. Ako si to vysvetľuješ?

Dá sa povedať, že v&nbsp;mladom veku som mala akoby pretlak vecí, ktoré som vedela aj chcela robiť. Na niekoho to asi bolo priveľa. Keď spätná väzba neprichádzala, začala som o&nbsp;sebe pochybovať, občas dokonca potláčať svoju prirodzenosť, ale presťahovanie mi roztiahlo krídla. V&nbsp;Prahe som nahrala debutový album, z&nbsp;ktorého mám radosť. Mám tam širšiu základňu fanúšikov než na Slovensku, okrem toho stále tancujem, účinkujem v&nbsp;reklamách a&nbsp;vďaka tejto seriálovej skúsenosti by som sa ešte viac chcela venovať herectvu. Pár rokov sa chcem učiť, nasávať, konzultovať s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;dúfam, že raz by som mohla hrať naozaj vo veľkom, len na to musím ešte dozrieť. (Úsmev.)