Rozhovory

„Krotiteľ metastáz“: Docent Brábek stojí za úplne novou kategóriou protinádorových liekov

redakcia
redakcia
1.8. 2022 6:00
Diskusia ()
Docent BRÁBEK a jeho tím stoja za novým typom terapeutík, ktoré majú zabrániť invazívnemu pohybu rakovinových buniek.
Docent BRÁBEK a jeho tím stoja za novým typom terapeutík, ktoré majú zabrániť invazívnemu pohybu rakovinových buniek.
Zdroj: ARCHÍV TÝŽDENNÍKA KVĚTY
Rozhovory

„Krotiteľ metastáz“: Docent Brábek stojí za úplne novou kategóriou protinádorových liekov

redakcia
redakcia
1.8. 2022 6:00
Diskusia ()
Docent BRÁBEK a jeho tím stoja za novým typom terapeutík, ktoré majú zabrániť invazívnemu pohybu rakovinových buniek.
Docent BRÁBEK a jeho tím stoja za novým typom terapeutík, ktoré majú zabrániť invazívnemu pohybu rakovinových buniek.
Zdroj: ARCHÍV TÝŽDENNÍKA KVĚTY

V médiách získal prezývku „krotiteľ metastáz“. Ľahko bulvárne pomenovanie má však svoje opodstatnenie. Český vedec docent RNDr. Jan Brábek, Ph.D., z Katedry bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe a z výskumného centra Biocev stojí za úplne novou kategóriou protinádorových liekov známych ako migrastatiká a zameraných na metastázy. Teda na problém, ktorý v prípade onkologického ochorenia zvyčajne zohráva tú najfatálnejšiu rolu.

Vie sa, že rakovinové bunky nie sú v tele žiadnou vzácnosťou. Sem-tam sa objavia, organizmus ich rozpozná ako nežiaduce a celkom hravo si s nimi poradí. Niekedy sa však stane, že skazonosná bunka nielenže prežije, ale začne naberať na sile. Čím to je? Jej mimoriadnou odolnosťou? Aktuálne oslabenou imunitou? Náhodou?

Na únik nádorových buniek z tak­zvaného imunitného dohľadu môže mať vplyv viacero faktorov. Nemusí ísť hneď o zlý imunitný systém, ale napríklad len o momentálne narušenie nejakej rovnováhy. Samozrejme, môže sa stať aj to, že niektorá bunka je od začiatku natoľko agresívna, že si s ňou organizmus neporadí. Význam má aj lokalizácia – niektoré tkanivo môže byť nejakým spôsobom oslabené, takže komplikuje prácu imunitnému systému, zatiaľ čo pre nádorové bunky predstavuje ideálny terén.

Je správne vnímať rakovinu ako bunkové ochorenie?

Práveže nie. Nádor by sme mali vnímať nie ako bunkové, ale ako tkanivové ochorenie. Ide o „zvrhlý“ vývoj tkaniva, keď bunky strácajú pôvodný kontext vplyvom poškodenia – je jedno, či mechanického, chemického alebo fyzikálneho. Skrátka prestávajú byť tkanivovou súčasťou a žijú úplne vlastný život. Označenie „nádorová bunka“ je taký zjednodušený všeobecne používaný termín, v skutočnosti ide o prirodzené telesné bunky, ktoré stratili určitý kontext. To, či nášmu imunitnému dohľadu uniknú, potom závisí od toho, či je napríklad organizmus narušený nejakým stresom alebo je na stupni poškodenia tkaniva, z ktorého nádor vzniká.

Je to ten typický príklad fajčiarových pľúc? Nejde o to, že by tabak a priori inicioval vznik nádorových buniek, iba im pripraví ideálne prostredie devastáciou pľúcneho tkaniva...

To je ukážkový príklad. U fajčiarov je až 20-krát vyššie riziko vzniku karcinómu vplyvom látok, ktoré narúšajú pľúcne tkanivo. Primárne dochádza k poškodeniu chemickému, následne aj fyzikálnemu a mechanickému, vzniká zápalové tkanivo a následne chronický zápal, teda jeden z významných faktorov spojených so vznikom nádorových ochorení i šírením nádorových buniek po tele.

Niekde ste veľmi pekne prirovnali nádorové bunky k vojsku, ktoré je dokonale organizované a v prípade potreby sa mobilizuje. Dá sa povedať, že manévre sa začínajú už v okamihu, keď bunka unikne spod imunitného dohľadu?

Už od samého začiatku vzniku nádoru je preň životne dôležité, aby mal dostatočnú výživu. Ak presiahne kubický milimeter, potrebuje vlastné cievne zásobenie, ktoré je oveľa chaotickejšie než bežné cievne zásobenie. Nádorové bunky začínajú sebecky rásť na úkor okolitého tkaniva, pričom sú schopné spolupracovať nielen medzi sebou, ale aj s našimi bunkami, ktoré ovplyvnia vo svoj prospech. Na svoju stranu dokážu získať mnohé bunky vrátane buniek imunitného systému. Okrem toho v tele aj v samotných nádorových bunkách dochádza k metabolickým zmenám. Keď vypadnú bunky z kontextu tkaniva, vracajú sa do pôvodného stavu eukaryotickej bunky, ktorej hlavnou činnosťou je rásť, deliť sa a pohybovať. Zároveň dochádza k dediferenciácii a bunky sa vracajú do podobných štádií, v akých sa nachádzali v embryonálnom vývoji – takisto veľmi rýchlo rastú a rozdeľujú sa na rôzne miesta tela. Až keď sa dostanú na správne miesto, usadia sa v tkanive a bunkové delenie sa zastaví. Pri nádore je to naopak: po usadení v tkanive sa bunky nezastavia, ale začnú sa šíriť ďalej po tele.

Od čoho závisí, akou rýchlosťou nádor porastie? Čítajte na ďalšej strane...

Diskusia