Jana Homolová

<p>Tento rozhovor sa pôvodne ani nemal uskutočniť. Maroš Kramár si totiž od medializácie svojej osoby chcel dať na dlhší čas pauzu.</p>
<p><em>„Uvedomil som si, že čím viac ľuďom vysvetľujem minuloročnú nafúknutú kauzu s&nbsp;obťažovaním, tým je to horšie. Som z&nbsp;toho unavený, lebo vidím, že to aj tak k&nbsp;ničomu nevedie. Zároveň som nahnevaný na to, keď sa do extrémov zveličuje niečo, čo nie je pravda, lebo tým sa vážnosť danej témy znevažuje, znehodnocuje. Zo mňa spravia pomaly sexuálneho devianta, pričom skutoční násilníci nielenže behajú stále po slobode, ale násilie páchajú ďalej. Toto je predsa absolútne nepredstaviteľné,“</em> povedal nám rozčarovane hneď v&nbsp;úvode a&nbsp;pod vplyvom nahromadených emócií sa rozrozprával viac.</p>
<h3>Nie tak dávno ste zmenili imidž a&nbsp;dali ste sa ostrihať. S&nbsp;čím súvisí táto zmena?</h3>
<p>Ostrihal som sa, lebo momentálne nič nenakrúcam. Keď nakrúcam, produkcie sa mi zvyčajne prelínajú. To znamená, že končím jednu a&nbsp;začínam nakrúcať druhú, a&nbsp;tam je vždy problém s&nbsp;vlasmi. Keď už niečo roztočím, maskérky mi počas celého nakrúcania (pokiaľ to scenár neurčí inak) musia udržiavať rovnaký účes. V&nbsp;seriáli Slunečná, ktorý som v&nbsp;Prahe nakrúcal dva roky, to bolo takisto. Celý čas mi udržiavali jeden a&nbsp;ten istý účes, ale keď sa pred vyše mesiacom nakrúcanie skončilo, vlasy mi začali rásť do očí. To mi prekážalo. Išiel som okolo kaderníctva, vošiel som dnu a&nbsp;povedal, aby mi to trošku skrátili. Skracovali, skracovali, až mi napadlo vyskúšať aktuálne moderný účes, na bokoch krátke a&nbsp;hore dlhé vlasy. Keď som to na sebe uvidel, povedal som si, že až taký moderný byť nemusím, a&nbsp;dal som sa ostrihať úplne. (Smiech.) Takýto účes som mal naposledy asi pred dvadsiatimi rokmi, keď som sa vrátil z&nbsp;Ameriky. Skrátka som potreboval nejakú zmenu, tak som sa dal ostrihať.</p>
<h3>A&nbsp;zvykli ste si na nové vlasy?</h3>
<p>Musím priznať, že mi to chvíľu trvalo. Dokonca som si prvé dni pripadal ako nahý. Ale už som si zvykol. Dokonca sa už aj ráno spoznávam v&nbsp;zrkadle. (Smiech.)</p>

<h3>Povedali ste, že aktuálne nič nenakrúcate. Je to spôsobené kovidom a tým, že sa už všetci pripravovali na lockdown?</h3>
<p>Neviem na to odpovedať. Som aj divadelný herec a&nbsp;s&nbsp;divadlom je problém, pretože zájazdové predstavenia sa opäť rušia. Najskôr sa rok nehralo, potom sa to trošku rozbehlo a&nbsp;opäť sa všetko zavrelo. Mával som dvadsať predstavení mesačne, teraz mám dve-tri a&nbsp;už aj tie dve-tri sa začínajú rušiť, čo je zlé. Hercovi, ktorý je na voľnej nohe a&nbsp;aktuálne nič nenakrúca, ide príjem na nulu.</p>
<h3>Ako pokrývate toto hluché obdobie?</h3>
<p>Našťastie som robil päťdesiat rokov, tak nejakú rezervu mám, ale mladí herci, ktorí si založili rodinu a&nbsp;nie sú zamestnancami divadiel, ale na voľnej nohe a&nbsp;aktuálne nič nenakrúcajú, tí sú úplne na lopatkách. Je to ťažké obdobie, ale nechcem sa sťažovať ani paušalizovať, lebo toto sa nedeje iba v&nbsp;kultúre. Okrem toho po mojich slovách okamžite nastúpia internetoví hejteri s&nbsp;komentármi o&nbsp;tom, ako bývam, a&nbsp;že ešte sa sťažujem… Skutočne sa nesťažujem, lebo zatiaľ mám z&nbsp;čoho žiť. Je mi však ľúto všetkých, ktorí si nenašetrili, lebo sú napríklad ešte mladí a&nbsp;nestihli to. Tých mi je úprimne ľúto, ale ja to nejako prežijem.</p>
<h3>Divadelné večierky vo vašom staromládeneckom byte ešte fungujú?</h3>
<p>Keď ich náhodne ešte robíme, prispôsobujeme sa pandemickým podmienkam a&nbsp;momentálne len pre zaočkovaných.</p>
<h3>A&nbsp;čo Zázraky prírody a&nbsp;Inkognito?</h3>
<p>Zázraky prírody stále nakrúcame, aj teraz som bol v&nbsp;Prahe a&nbsp;chystám sa zas točiť ďalšie diely, ale to je len sedemkrát do roka. A&nbsp;v&nbsp;Inkognite som nebol už asi pol roka, ale chystám sa na silvestrovské vydanie, pre ktoré mi volali.</p>
<p><strong>Vyjadrenie k minuloročnej kauze nájdete na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Myslíte, že to hluchšie obdobie je do určitej miery spôsobené aj minuloročnou kauzou?</h3>
<p>Tá kauza sa so mnou ťahá už vyše roka, to je pravda, a&nbsp;je možné, že to ovplyvnilo aj moju prácu, ale viac sa k&nbsp;tomu nechcem vracať. Ak sa k&nbsp;tomu opäť vyjadrím, následne vzniknú články, že túto tému v&nbsp;médiách budím ja, ale to nie je pravda. Zároveň sa mi nepáči, že vznikajú články, ktorých už samotné titulky provokujú ľudí k&nbsp;hejtom. V&nbsp;tejto súvislosti by som úplne zakázal diskusie pod článkami, ktoré sú anonymné. Ľudia tak majú pocit, že môžu na kohokoľvek len tak nakydať. Nehovoriac o&nbsp;tom, že je tam veľa vulgarizmov, nechutností… Tomu by médiá nemali vôbec dávať priestor. Keď mi napríklad zomrel kolega Milan Lasica&nbsp;(†81), v&nbsp;diskusiách pod článkami o&nbsp;jeho smrti som si prečítal toľko hnusných narážok, veď je to strašné…</p>

<h3>Takže čítate tieto internetové diskusie?</h3>
<p>Občas áno a&nbsp;s&nbsp;veľkým údivom a&nbsp;záujmom. Niekedy sa tam tí ľudia medzi sebou aj pohádajú, čo je zaujímavý náhľad do vnútorného sveta iných ľudí. (Smiech.) Ale vo všeobecnosti to robím preto, aby som pochopil zmýšľanie týchto hejterov. Chcel by som vedieť, o&nbsp;čo im vlastne ide, keď si sadnú za počítač a&nbsp;rozosievajú nenávisť. Zatiaľ som dospel len k&nbsp;tomu, že sú to nešťastní ľudia, ktorí asi nemajú čo robiť, preto sa venujú komentovaniu všetkého okolo. Pre mňa sú to chudáci.</p>
<h3>Ako sa vyrovnávate s&nbsp;hejtom na adresu vlastnej osoby?</h3>
<p>Kritikou a&nbsp;hejtovaním svojej osoby sa nezaoberám, respektíve za tie roky v&nbsp;tejto brandži som na ne zvyknutý. Skôr ma mrzí, že sa to napríklad dotýka mojich detí. Moja dcéra sa snaží rozbehnúť spevácku kariéru, ale okrem iného je konfrontovaná s&nbsp;nepríjemnými poznámkami anonymných ľudí na moju adresu… Toto ma mrzí, lebo ona s&nbsp;tým nemá absolútne nič spoločné.</p>
<p>Vo všeobecnosti sa však musím smiať na tom, keď aj istá nemenovaná novinárka, ktorá úmyselne vyvoláva hejt, zrazu nešťastná píše na sociálnych sieťach, že ju ľudia hejtujú. A&nbsp;jej sa v&nbsp;podstate len vracia to, čo robí ona sama. (Smiech.) Ale k&nbsp;tomu poviem ešte toľko, že ja som v&nbsp;podstate slniečkar, lebo pod týmto slovom vidím slnko, piesok, vodu, a&nbsp;neviem, prečo sa už aj z&nbsp;tohto slova stala nadávka. Nechápem to. A&nbsp;takisto som liberál. Mám rád slobodu, ale niektorí pseudoliberáli sa týmto slovom oháňajú a&nbsp;hejtujú všetko okolo seba.</p>
<p>Ich nedávny útok na našu známu speváčku Simu Magušinovú (33) – ktorú mám inak veľmi rád – a&nbsp;jej vierovyznanie som skutočne nepochopil. Takže aj vďaka pričineniu týchto pánov je slovo liberál úplne zničené. A&nbsp;toto mi naozaj prekáža. Ja osobne slobodu milujem, ale sloboda nie je to, že ak sa mi nejaký spevák alebo jeho tvorba nepáči, budem o&nbsp;ňom verejne písať, aký je zlý. To môžem urobiť, ak som hudobný kritik a&nbsp;napíšem recenziu na jeho tvorbu, ktorú možno aj skritizujem, ale ako odborník. Nie každému sa všetko páči. Mne osobne sa nepáči rap, ale nemám potrebu na adresu slovenských raperov vypisovať, akí sú. Nepáči sa mi, že v&nbsp;rape sa používajú vulgarizmy a&nbsp;dnes už aj verejne, ale nemusím hneď preto týchto ľudí urážať. Toto predsa nie je liberalizmus. Prestávam rozumieť tomu, čo sa tu s&nbsp;ľuďmi deje.</p>

<h3>Zrejme aj toto obdobie a&nbsp;kovid prispeli k&nbsp;tomu, čo sa aktuálne v&nbsp;spoločnosti deje.</h3>
<p>Áno. Určite. Ale viete, na tej spomínanej kauze so Simou je hrozné aj to, že práve takíto ľudia mňa skritizujú a&nbsp;označia za sexuálneho devianta… Nikdy som takýmto spôsobom vo svojom živote nikomu neubližoval a&nbsp;ani si to neviem predstaviť.</p>
<h3>A&nbsp;čo s&nbsp;tým?</h3>
<p>Sám neviem. Ale myslím, že by sa mali pestovať autority ľudí, ktorých si budeme vážiť a&nbsp;budeme sa k&nbsp;nim chcieť priblížiť. To je však veľmi ťažké v&nbsp;čase, v&nbsp;ktorom aj noviny, ktoré sa tvária ako mienkotvorné, sa buď zaoberajú bulvárom, alebo lákajú čitateľov na bulvárne titulky. Tým znevažujú samy seba, pretože klesá ich kredit. Keď sa potom venujú aj vážnej téme, už ich verejnosť neberie vážne. A&nbsp;toto platí aj o&nbsp;téme autorít. Keď budeme na nejakom majstrovi sveta hľadať zlé vlastnosti, aby sme na ňom zarobili, uberáme mu z&nbsp;jeho glorioly aj z&nbsp;možnosti, že sa k&nbsp;nemu budú chcieť mladí priblížiť. Začneme ho haniť, znevažovať, tým ho stiahneme dole a&nbsp;ľudia sa od neho odvrátia.</p>
<p>Veď to je aj prípad Petra Sagana (31), ktorý je rovnako nahnevaný na články, ktoré o&nbsp;ňom vychádzajú. Veď keď je raz niekto výnimočný, treba ho takým nechať a&nbsp;nie zarábať na jeho kozmetických chybách. Tie predsa máme všetci, len na ne nemusíme poukazovať a&nbsp;zbytočne ich zväčšovať, lebo tým zabijeme všetko, čo daný človek robí dobre a&nbsp;s&nbsp;čím sa môžu ľudia identifikovať. Viete, keď o&nbsp;vás raz niekto napíše niečo negatívne, desať článkov, ktoré tento jeden negatívny vyvrátia, váš imidž nevylepší. Už to nevrátite, lieta to v&nbsp;podvedomí ľudí…</p>
<p><strong>Čo hovorí na nakrúcanie Márie Terézie sa dočítate na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Ešte sa vrátim k vašej práci. Tej teraz síce veľa nie je, ale na Prvý sviatok vianočný sa na obrazovkách Jednotky objavíte vo finále série o Márii Terézii.</h3>
<p>Áno, ale nehrám tam veľkú postavu. Stvárňujem učiteľa detí Márie Terézie. Mal som len šesť nakrúcacích dní, ale môžem povedať, že pre mňa osobne bola veľmi zaujímavá medzinárodná česko-slovensko-rakúska produkcia. Na pľaci sa stretli herci rozprávajúci rôznymi jazykmi a&nbsp;to bolo nie celkom ľahké. Ja osobne po nemecky neviem, tak som si vždy musel zapamätať konkrétne gesto alebo posledné slovo v&nbsp;nemčine. Samozrejme, vedel som, čo sa odo mňa chce, mal som pred sebou scenár aj s&nbsp;prekladmi, ale my herci sme jeden druhého veľmi počúvali, vnímali, aby sme vedeli nadviazať. Bola to síce krátka, ale zaujímavá robota. Režisér bol výborný, aj celková atmosféra na natáčaní bola skvelá. Bolo to iné, než som zvyknutý pri nakrúcaní u&nbsp;nás.</p>
<h3>Čiže ste si vyskúšali, aké je byť súčasťou európskej filmovej produkcie.</h3>
<p>Štáb bol v&nbsp;podstate česko-slovenský, ale zahraničný režisér a&nbsp;niektorí herci dávali tejto práci istý nadštandard. Tým, že sme sa medzi sebou nepoznali, vládla medzi nami veľká úcta. A&nbsp;každý mal v&nbsp;podstate strach zo zlyhania. Všetci mali perfektne naučené texty, nikto sa v&nbsp;podstate nemýlil. Aj keď sa scény viackrát opakovali, všetko klapalo. Pripravenosť bola naozaj nadštandardná. Keď sme doma medzi svojimi, človek si povie – veď ma poznajú, aj keď sa čokoľvek stane, neprekáža to. Ale tam bolo cítiť možno aj rivalitu a&nbsp;nikto z&nbsp;nás naozaj nechcel zlyhať. (Smiech.) Všetci sa snažili naplno.</p>

<h3>Bola to pre vás do istej miery stresujúca skúsenosť? Aj keď ja z&nbsp;vás všeobecne nemám pocit, že by ste boli trémista.</h3>
<p>Mal som pocit zodpovednosti. Keď som napríklad v&nbsp;Česku nakrúcal seriál Slunečná, kde som mal v&nbsp;jeden deň množstvo obrazov a&nbsp;asi tridsať strán textu v&nbsp;češtine, pri tomto natáčaní som nepociťoval až taký stres ako pri minisérii o&nbsp;Márii Terézii, kde som mal v&nbsp;podstate pár viet. Bol to zvláštny pocit ako pred premiérou, keď človek túži, aby všetko dobre dopadlo. Tu to bolo to isté.</p>
<h3>Ako sa vám nakrúcalo v&nbsp;historickom prostredí, v&nbsp;dobových kostýmoch? Kedysi, za čias bratislavských pondelkov, to bolo prirodzené. Teraz sa nakrúcajú skôr filmy a&nbsp;seriály z&nbsp;našej súčasnosti.</h3>
<p>Bol to príjemný návrat aj príjemná spomienka na časy, keď sa tých historických vecí hralo omnoho viac. V&nbsp;civilných postavách, či hráte takého, alebo onakého, ste to aj tak vždy vy. Dobový kostým, parochňa vám pomáhajú viac sa ponoriť do postavy, do jej charakteru a&nbsp;tak ďalej.</p>
<h3>Vedeli by ste si dnes predstaviť takýto návrat do histórie?</h3>
<p>To asi nie. (Smiech.) Vtedy musel byť dosť komplikovaný život, už len počnúc kúrením, svietením, toa­letami, ale zas je pravda, že život v&nbsp;minulosti bol podstatne pomalší, ľahší. Ale určite by som nemenil. Už som veľmi pohodlný a&nbsp;zvyknutý na rôzne technické výdobytky, ktoré mám v&nbsp;podstate rád, lebo nám v&nbsp;mnohom pomáhajú, no na druhej strane nás aj ničia.</p>
<h3>A&nbsp;keď sme pri histórii, veríte v&nbsp;minulé životy?</h3>
<p>Musím povedať, že v&nbsp;toto veľmi neverím. Dokonca nie som ani veriaci, ani pokrstený, ale na druhej strane si myslím, že mám omnoho bližšie k&nbsp;Bohu alebo k&nbsp;nejakej vyššej moci než tí, ktorí chodia do kostola. Verím v&nbsp;dobro človeka a&nbsp;vo všeobecné dobro vôbec, a&nbsp;ak niečo také ako Boh existuje, mám k&nbsp;nemu bližšie než tí, čo sa modlia a&nbsp;myslia si, že im všetko bude odpustené, aj keď deň predtým ukradli alebo dokonca zabili. A&nbsp;neverím ani v&nbsp;reinkarnáciu, ale ak je, tak sa na to teším, lebo tu na tomto svete je naozaj krásne a&nbsp;budem veľmi rád, ak sa sem ešte vrátim. (Smiech.)</p>
<h3>Povedali ste peknú vetu, že veríte v&nbsp;dobro človeka. Kto vás v&nbsp;tejto súvislosti v&nbsp;poslednom čase prekvapil konkrétnym činom, gestom?</h3>
<p>Za tým nemusí byť ani konkrétny čin. To dobro z&nbsp;ľudí vyžaruje a&nbsp;ja ho cítim. Stačí mi, že stretnem niekoho, kto je príjemný, a&nbsp;vnímam, že z&nbsp;neho nejde závisť ani zlosť. To cítim. Našťastie stále sú takí ľudia a&nbsp;je ich podľa mňa veľa. (Úsmev.)</p>