Na kritiku svojej osoby si MAROŠ KRAMÁR (62) za vyše päťdesiatročnú hereckú kariéru zvykol, no všetkého veľa škodí...
Tento rozhovor sa pôvodne ani nemal uskutočniť. Maroš Kramár si totiž od medializácie svojej osoby chcel dať na dlhší čas pauzu.
„Uvedomil som si, že čím viac ľuďom vysvetľujem minuloročnú nafúknutú kauzu s obťažovaním, tým je to horšie. Som z toho unavený, lebo vidím, že to aj tak k ničomu nevedie. Zároveň som nahnevaný na to, keď sa do extrémov zveličuje niečo, čo nie je pravda, lebo tým sa vážnosť danej témy znevažuje, znehodnocuje. Zo mňa spravia pomaly sexuálneho devianta, pričom skutoční násilníci nielenže behajú stále po slobode, ale násilie páchajú ďalej. Toto je predsa absolútne nepredstaviteľné,“ povedal nám rozčarovane hneď v úvode a pod vplyvom nahromadených emócií sa rozrozprával viac.
Nie tak dávno ste zmenili imidž a dali ste sa ostrihať. S čím súvisí táto zmena?
Ostrihal som sa, lebo momentálne nič nenakrúcam. Keď nakrúcam, produkcie sa mi zvyčajne prelínajú. To znamená, že končím jednu a začínam nakrúcať druhú, a tam je vždy problém s vlasmi. Keď už niečo roztočím, maskérky mi počas celého nakrúcania (pokiaľ to scenár neurčí inak) musia udržiavať rovnaký účes. V seriáli Slunečná, ktorý som v Prahe nakrúcal dva roky, to bolo takisto. Celý čas mi udržiavali jeden a ten istý účes, ale keď sa pred vyše mesiacom nakrúcanie skončilo, vlasy mi začali rásť do očí. To mi prekážalo. Išiel som okolo kaderníctva, vošiel som dnu a povedal, aby mi to trošku skrátili. Skracovali, skracovali, až mi napadlo vyskúšať aktuálne moderný účes, na bokoch krátke a hore dlhé vlasy. Keď som to na sebe uvidel, povedal som si, že až taký moderný byť nemusím, a dal som sa ostrihať úplne. (Smiech.) Takýto účes som mal naposledy asi pred dvadsiatimi rokmi, keď som sa vrátil z Ameriky. Skrátka som potreboval nejakú zmenu, tak som sa dal ostrihať.
A zvykli ste si na nové vlasy?
Musím priznať, že mi to chvíľu trvalo. Dokonca som si prvé dni pripadal ako nahý. Ale už som si zvykol. Dokonca sa už aj ráno spoznávam v zrkadle. (Smiech.)
Povedali ste, že aktuálne nič nenakrúcate. Je to spôsobené kovidom a tým, že sa už všetci pripravovali na lockdown?
Neviem na to odpovedať. Som aj divadelný herec a s divadlom je problém, pretože zájazdové predstavenia sa opäť rušia. Najskôr sa rok nehralo, potom sa to trošku rozbehlo a opäť sa všetko zavrelo. Mával som dvadsať predstavení mesačne, teraz mám dve-tri a už aj tie dve-tri sa začínajú rušiť, čo je zlé. Hercovi, ktorý je na voľnej nohe a aktuálne nič nenakrúca, ide príjem na nulu.
Ako pokrývate toto hluché obdobie?
Našťastie som robil päťdesiat rokov, tak nejakú rezervu mám, ale mladí herci, ktorí si založili rodinu a nie sú zamestnancami divadiel, ale na voľnej nohe a aktuálne nič nenakrúcajú, tí sú úplne na lopatkách. Je to ťažké obdobie, ale nechcem sa sťažovať ani paušalizovať, lebo toto sa nedeje iba v kultúre. Okrem toho po mojich slovách okamžite nastúpia internetoví hejteri s komentármi o tom, ako bývam, a že ešte sa sťažujem… Skutočne sa nesťažujem, lebo zatiaľ mám z čoho žiť. Je mi však ľúto všetkých, ktorí si nenašetrili, lebo sú napríklad ešte mladí a nestihli to. Tých mi je úprimne ľúto, ale ja to nejako prežijem.
Divadelné večierky vo vašom staromládeneckom byte ešte fungujú?
Keď ich náhodne ešte robíme, prispôsobujeme sa pandemickým podmienkam a momentálne len pre zaočkovaných.
A čo Zázraky prírody a Inkognito?
Zázraky prírody stále nakrúcame, aj teraz som bol v Prahe a chystám sa zas točiť ďalšie diely, ale to je len sedemkrát do roka. A v Inkognite som nebol už asi pol roka, ale chystám sa na silvestrovské vydanie, pre ktoré mi volali.
Vyjadrenie k minuloročnej kauze nájdete na ďalšej strane...