Jana Homolová

Na obrazovkách sa objavíte v&nbsp;markizáckom seriáli Najhorší týždeň môjho života. O&nbsp;aký seriál pôjde a&nbsp;čo môžete prezradiť o&nbsp;svojej postave?

Ide o&nbsp;pôvodný britský komediálny seriál, ktorý mapuje jeden týždeň pred svadbou, počas ktorého sa udeje nespočetné množstvo udalostí. Tie budú na seba nadväzovať a&nbsp;vytvárať jeden veľký smoliarsky chaos. (Smiech.) Moja postava sa volá Melánia a&nbsp;som v&nbsp;tomto celom chaose nevesta, ktorá sa pripravuje na svoj veľký deň... (Úsmev.)

Mám pocit, že na televíznej obrazovke som vás v&nbsp;komediálnej polohe zrejme ani nevidela. Ako sa vám to hralo?

Je pravda, že komediálne polohy sa tak často v&nbsp;portfóliu mojich postáv neobjavujú, ale v&nbsp;každom prípade to bola príjemná zmena. Aj keď Melánia nie je úplne nositeľkou vtipu a&nbsp;komiky, skôr sa vždy v&nbsp;spleti tých smoliarskych excesov ocitne ako taký hromozvod, ktorý to tak nejako racionálne rieši.

Je podľa vás ťažšie človeka pred obrazovkou rozplakať alebo rozosmiať?

Myslím si, že zahrať dobrú komédiu je rozhodne ťažšie. Odhadnúť tú správnu mieru a&nbsp;nespraviť z&nbsp;toho len také prvoplánové gýčové cirkusantstvo.

Veľmi som sa tešila, že môžem v&nbsp;týchto časoch, keď je všetko veľmi neisté, stáť na pľaci a&nbsp;robiť to, čo milujem. Zároveň sme si to všetci veľmi užívali a&nbsp;dosť veľa sme sa na pľaci smiali, čo bolo fantastické, lebo sme si vytvorili takú bublinu a&nbsp;nachvíľu som „vypla“ to temno, čo sa nám deje za oknami.<br>Ako sa vám spolupracovalo s&nbsp;hereckými kolegami, keďže vo veľkej miere ide o&nbsp;veľké herecké mená?<br>Úplne fantasticky. Musím povedať, že mať Romana (Roman Poláčik, pozn. red.) za hereckého partnera bola jedna z&nbsp;najlepších skúseností. Je to mimoriadne talentovaný, vtipný, inteligentný a&nbsp;inšpiratívny človek, s&nbsp;ktorým sme sa na seba mohli spoľahnúť, naskočili sme na vlnu a&nbsp;viezli sme sa na nej až do konca. A&nbsp;potom Zdenka Studenková a&nbsp;Jožko Vajda ako moji rodičia boli taká čerešnička na torte. Užila som si to veľmi. (Úsmev.)

Videli ste tento seriál aj v&nbsp;pôvodnej, britskej verzii?

Nevidela. Mám takú zásadu, že pokiaľ som ten seriál nepoznala predtým, tak sa nechcem dať ničím ovplyvňovať. Rovnako to bolo pri Sestričkách. Robím si to skrátka po svojom.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Seriál nesie názov Najhorší týždeň môjho života. Zažili ste v&nbsp;realite niečo podobné, keď sa vám naozaj nič nedarilo a&nbsp;veci nevychádzali podľa plánu?

Jasné, že boli obdobia, keď tá sínusoida padala smerom dole vo všetkých sférach. Nejako sa to deje tak, že keď už, tak nech to padne všetko. Ale potom aspoň viem, že nie je iná cesta než opäť hore. A&nbsp;viem, že človek musí byť aj dole, aby dokázal naplno vychutnať ten vrchol.

Ako ste už naznačili, vaším hereckým partnerom bude Roman Poláčik. Do vášho vzťahu by sa mali zamiešať aj rodinní príslušníci. Stalo sa vám, že vám rodina hovorila do výberu partnera, prípadne, keďže máte staršieho brata, správal sa ochranársky v&nbsp;časoch vášho dospievania, keď sa okolo vás začali motať chlapci?

Vždy som mala veľkú slobodu vo všetkom. Naši ma nechali žiť si život po svojom, rovnako ako súrodenci. Ale v&nbsp;momente, keď som potrebovala radu alebo pomoc, boli tu pre mňa. Aj môj brat, ktorý to všetko pozoroval z&nbsp;diaľky, ale keď bolo treba, hneď prišiel a&nbsp;riešil.

Okrem brata Michala máte sestru Petru. Aký je medzi vami vzťah?

Milujem ich, sú to moji „parťáci“ a&nbsp;už je to úplne iné, než keď som bola dieťa, pretože teraz môžeme riešiť spoločne úplne všetko. Nie sme v&nbsp;dennodennom kontakte, ale vieme o&nbsp;sebe a&nbsp;podporujeme sa.

Totálne. Medzi nami je štrnásť- a&nbsp;trinásťročný rozdiel, takže keď som bola dieťa, úplne ma ochraňovali a&nbsp;starali sa o&nbsp;mňa. Vodili ma do škôlky, brávali do kina, na zmrzlinu. Nikdy som nepocítila nič také ako súrodenecké doťahovanie.

Na aké ďalšie momenty z&nbsp;detstva si rada spomínate?

Keď sme sa stretli všetci spolu u&nbsp;nás doma. Napríklad na Vianoce. Sestra odišla v&nbsp;sedemnástich rokoch do Londýna a&nbsp;potom do Prahy, takže v&nbsp;pomerne mladom veku odišla zo Slovenska a&nbsp;jej návštevy boli pre mňa vždy veľkým sviatkom. A&nbsp;keď sme sa stretli všetci aj s&nbsp;bratom a&nbsp;mojou mamou a&nbsp;otcom, veľmi som si to užila. A&nbsp;ešte sme s&nbsp;tatkom chodievali každú nedeľu, keď mama varila obed, na prechádzku mestom až do Petržalky, kde kedysi boli kolotoče. To bola nedeľná klasika jedno obdobie môjho života.

V&nbsp;pomerne nízkom veku ste sa dostali do dabingu, v&nbsp;jedenástich rokoch ste hrali vo filme... Do umeleckej sféry vás postrčili rodičia alebo išlo skôr o&nbsp;náhodu?

To, že som hrala vo filme, bola náhoda, lebo som chodila do ZUŠ tancovať a&nbsp;hľadali dievčatko do filmu. Tak som išla na kasting, doma som nič nepovedala a&nbsp;oni si ma vybrali. Napriek tomu, že v&nbsp;podstate od detstva vyrastám v&nbsp;tomto prostredí, nikdy mi nenapadlo, že pri herectve naozaj skončím.

Sestra Petra v&nbsp;detstve vo filme hrala tiež, neskôr sa stala kastingovou režisérkou a&nbsp;agentkou známych hercov, zastupuje aj vás. Ako sa vám s&nbsp;ňou spolupracuje?

Petra je skvelá manažérka. Je mimoriadne schopná, dokáže byť veľmi jasná a priama, ale zároveň mimoriadne empatická a citlivá. A ešte k tomu je to moja sestra, vieme sa rozprávať na takej úrovni, že často stačia dve-tri vety a je jasné, ktorým smerom sa treba ubrať.

Ako ste už spomenuli, sestra vyletela z&nbsp;rodinného hniezda dosť skoro. Ako jej odchod ovplyvnil vaše vzťahy?

Samozrejme, že mi chýbala, pretože keď som bola malá, videli sme sa, len keď prišla na Slovensko alebo keď sme si spravili výlet za ňou. Ale v&nbsp;podstate celé moje dospievanie pozorovala z&nbsp;diaľky a&nbsp;ja som nie vždy vedela, čo robí a&nbsp;čo rieši. Ale náš vzťah ničím neutrpel, pretože keď som dospela, začala som do Prahy chodiť a&nbsp;s&nbsp;Petrou sme si vybudovali veľmi silné puto.

Tým, že Petra veľmi dôverne pozná vašu profesiu, je vám občas, ak potrebujete, aj takou bútľavou vŕbou, možno poradkyňou?

Petra je moja sestra, moja agentka, moja najbližšia duša. Vie všetko a&nbsp;rozoberáme spolu nielen prácu, ale aj osobný život. Rozprávame sa o&nbsp;práci, čo je vhodné, čo by som chcela. Plus to, že je moja sestra, takže ma pozná naozaj najlepšie. Aj keď niekedy tápem, vie mi poskytnúť jednu-dve nápovede a&nbsp;presne viem, čo treba robiť.

Petra okrem vás zastupuje napríklad aj Táňu Pauhofovú či Vicu Kerekes. Čo jej práca agentky zahŕňa?

Petra rieši všetko, čo sa týka zmlúv, dohoduje honoráre, termíny, záväzky. Zároveň hľadá vhodné projekty pre svojich hercov, ponúka nás na rôzne roly. Pozná svojich hercov, vie, čo komu sedí, kto by sa kam hodil alebo práve naopak – ako by prekvapil a&nbsp;vyšiel zo svojej komfortnej zóny. A&nbsp;keďže Petra je mimoriadne empatická, často funguje aj ako psychológ. (Úsmev.)

Dá sa táto profesia zvládnuť aj bez agenta alebo umelci nemajú kapacitu stíhať popri svojej práci – poviem to hrubo – papierovú robotu?

Určite sa to dá. Mám veľa kolegov, ktorí sú mimoriadne schopní manažéri a&nbsp;dokážu sa „obriadiť“ aj sami. Ale pre mňa je to komfortné, že sa nemusím zapodievať byrokratickými vecami a&nbsp;zmluvami. Petra vie všetko a&nbsp;dokáže to spracovať rýchlejšie než ja. Moja práca sa potom odohráva na pľaci a&nbsp;nič ju nezaťažuje.

Keďže máte skúsenosti s&nbsp;prácou v&nbsp;Česku, môžete porovnať našu a&nbsp;českú kinematografiu alebo sa to porovnávať nedá vzhľadom na veľkosť trhu, divácky vkus?

Nepovedala by som, že sa to nedá porovnať, len s&nbsp;touto otázkou mám vždy problém. Ide o&nbsp;konkrétne projekty. V&nbsp;Česku sa nakrúca podstatne viac, a&nbsp;teda aj niektoré projekty sú vydarenejšie než iné. Ale ľudia pracujú rovnako dobre u&nbsp;nás. Pre mňa je každý projekt v&nbsp;Česku takým ozvláštnením, pretože stretnem väčšinou nových ľudí a&nbsp;spoznám nové miesta. Ale rada pracujem aj na Slovensku. Vlastne svoju prácu milujem, takže je úplne jedno, kde sa odohráva. (Smiech.)

Ako prebieha taký kasting na filmovú rolu? Musí sa na ňom herec zúčastniť osobne alebo posiela video?

Ak ide o&nbsp;casting do Česka alebo zahraničia, väčšinou nahrávam „selftape“, čo, úprimne, nemám veľmi rada. Vždy potrebujem niekoho, kto mi s&nbsp;tým pomôže, a&nbsp;idem veľmi intuitívne, nedostávam žiadne pripomienky od režiséra. Niekedy je veľmi dôležitá aj tá energia, ktorá prebehne počas osobného kastingu. Prídete, predstavíte sa, prejdete si texty, ktoré dostanete pred kastingom, povedia vám najvtipnejšiu vetu, ktorá koluje medzi hercami – ďakujeme, ozveme sa. A&nbsp;idete ďalej. (Úsmev.)

Skúšali ste šťastie okrem Česka aj na kastingu do zahraničného filmu?

Mala som epizódnu postavu v&nbsp;jednej časti zahraničného seriálu Kuriér. A&nbsp;zúčastnila som sa na niekoľkých videokastingoch. Je to veľká zhoda náhod, keď to všetko klapne a&nbsp;vyberú vás. V&nbsp;každom prípade, zahraničné produkcie sú vždy veľký zážitok. (Úsmev.) Stane sa vám, že máte svoj karavan, a&nbsp;takmer nič nie je problém. Ale je možné, že som mala len šťastie.

Herci na to, aby napríklad mohli účinkovať v&nbsp;zahraničnej produkcii, musia mať okrem talentu a&nbsp;znalosti cudzieho jazyka ďalšie schopnosti, zručnosti, napríklad vedieť jazdiť na koni. Čo ovládate vy a&nbsp;čo ste sa kvôli získaniu roly museli v&nbsp;krátkom čase naučiť?

Nič špeciálne neovládam. (Smiech.) Ale zas som učenlivá, tak verím, že keby išlo do tuhého, niečo by som zvládla. Jazdiť na koni neviem, ale viem dobre šoférovať. (Úsmev.)

Váš brat je zas úspešný v&nbsp;eventovom biznise. Aj on má z&nbsp;detstva skúsenosti s&nbsp;umeleckou sférou alebo jeho táto oblasť úplne minula?

Michal bol vždy skôr na tej opačnej strane spektra. Manažérsky, organizačne, produkčne. Je to mimoriadne šikovný, kreatívny, inteligentný a&nbsp;vnímavý človek. Našiel sa v&nbsp;eventovom svete a&nbsp;myslím, že to je fantastické.

Dávate si so súrodencami vzájomne vedieť o&nbsp;svojich úspechoch, podporujete sa?

Petra s&nbsp;Mišom sú pre mňa vzormi od detstva. Tým, že je medzi nami taký vekový rozdiel, som ich vnímala už odmala ako mimoriadne cieľavedomých a&nbsp;pracovitých ľudí, ktorí idú za svojím cieľom. Všetko si „odmakali“, a&nbsp;preto sú najlepší. Jasné, že sa podporujeme, vnímame a&nbsp;ctíme.

Nechýbajú brat a&nbsp;sestra na každej premiére vášho filmu?

Je to vždy tak, ako sa podarí. (Smiech.)

Kedy sa najčastejšie stretávate pri jednom stole?

Väčšinou sú to rodinné oslavy, naposledy to bolo pri príležitosti narodenín nášho otca. Tento rok nebol veľmi prajný na kompletné rodinné stretnutia tým, že Petra je v&nbsp;Prahe a&nbsp;korona všetko pozastavila. Tak sa stretávame po kúskoch. V&nbsp;každom prípade, mám najlepších súrodencov na svete, som mimoriadne hrdá mladšia sestra a&nbsp;verím, že oni sú hrdí na mňa. (Úsmev.)