Prichádzate ako nová posila do seriálu Oteckovia. Ako sa vám páči postava, ktorá odhaľuje tajomstvá minulosti a mieša karty v deji?

Dej Oteckov som úplne do detailov nepoznala, lebo som nebola ich pravidelným divákom. Vysiela sa to v čase, keď som ešte v práci, ale keď ma na túto spoluprácu oslovili, hneď ma zaujímalo, aký charakter by som mala stvárniť. Postava Jarmilky je akousi spomienkou z minulosti, preto sa mi tento nápad veľmi páčil a keďže už medzičasom bolo odvysielaných niekoľko epizód, tak diváci vedia, že som Samkova mama zo Sabinova. Zatiaľ však ešte seriáloví hrdinovia netušia, že sa medzi nimi chystám pobudnúť dlhší čas. Keďže je táto postava veľmi temperamentná, je pravda, že v deji trošku mieša karty a ruší pokojné vody, ktoré tam boli doteraz. Na tomto nápade sa mi predovšetkým páčilo, že tvorcovia chceli, aby táto postava mala východniarsky prízvuk. Skrátka potrebovali temperamentnú východniarku, a to som ja! (Smiech.) Dúfam, že nesklamem ich očakávania.

Ako je to s vašou východniarčinou?

Ja som Košičanka, otca aj mamu mám zo Spiša, babka rozprávala slovenskou rusínčinou, takže viem hovoriť aj tak, ako hovorila moja babka, ktorá pochádzala z dedinky Slovinky pri Krompachoch. Tento jazyk sa mi veľmi páčil a keď som v detstve trávila prázdniny u babky, tak som sa na ňom zabávala. Ešte aj teraz, keď som doma s rodinou, občas si trošku „poľabdzem“. (Úsmev.) Všeobecne však musím povedať, že my sme u nás doma nikdy „nehutoreli“, ale, samozrejme, do hovorovej reči sa vždy nejaké to východniarske slovíčko človeku pripletie. A čo sa týka košického prízvuku, ten mám v sekunde, keď zatelefonujem domov na východ, ale toto vám potvrdí každý východniar. Čo sa týka mojej postavy Jarmilky, tá komplexne rozpráva východniarskym prízvukom a v rečovom prejave mixuje slová zo šarištiny, rusínčiny aj zemplínčiny. Hrať výlučne v šarištine by som asi nemohla. Obávam sa, že napríklad diváci zo západného Slovenska by mi potom vôbec nerozumeli, preto rozprávam asi ako každý východniar, ktorý príde napríklad za prácou alebo štúdiom do Bratislavy, a síce, snažím sa rozprávať po slovensky, ale často mi vyletí nejaké východniarske slovíčko. (Úsmev.) Dúfam, že v celkovom výsledku to diváci vnímajú ako milé a vtipné.

S mnohými postavami z Oteckov ste sa stretli buď na divadelných doskách alebo pri iných televíznych projektoch. Nájdu sa aj herci, ktorých ste na pľaci videli prvýkrát?

Títo mladí herci boli pre mňa novinkou, hoci Oteckovia fungujú na obrazovkách už päť rokov a ja o nich viem, registrujem ich, no pri práci sme sa stretli prvýkrát, tak som sa so všetkými zoznámila. Do seriálu som prišla ako teta Jarmila, zároveň ako teta Gabika a teraz si spoločne k sebe hľadáme cestu, aj keď musím povedať, že sme si ju už asi aj našli. Dúfam, že naša spolupráca bude fajn. Zároveň priznávam, že som už dlho nehrala s Vladom Kobielskym (46), so Zuzkou Mauréry (53) ani s Monikou Hilmerovou (47), aj keď s ňou sa stretávame na divadelných doskách, no pred kamerou sme sa všetci spolu zišli po rokoch. (Smiech.)

Pracovať na dennom seriáli a popri tom byť na plný úväzok v divadle so sebou nesie istú dávku hektiky. Chýbalo vám to počas uplynulých kovidových mesiacov alebo ste patrili k skupine tých umelcov, ktorí nútenú pauzu privítali a na chvíľu si vydýchli?

Cez pandémiu som natočila len kratučký seriál a bola som rada, že som vôbec kameru videla. Inak som pracovala iba v divadle, samozrejme, vtedy, keď sa dalo pracovať, čiže túto televíznu prácu som privítala s veľkou radosťou. Veľmi sa teším, že môj pracovný program je taký zaplnený a že opäť stojím v aktívnom zmysle slova pred kamerou. Musím sa priznať, že po každej pracovnej ponuke som tak ako aj ďalší moji kolegovia skočila ako hladný vlk po ovci. (Smiech.) A čo sa týka celkového pandemického obdobia, v tomto smere nepoviem nič nové. Chvíľu to bolo fajn, dovolenka, ale potom už chcete niečo robiť. Myslím, že začiatok pandémie bol horší, lebo tam sme o víruse nevedeli nič a najmä sme vôbec netušili, kedy sa to skončí. Potom sa na chvíľu začalo hrať a ja som mala šťastie, že som počas prvého roka pandémie urobila dve premiéry a odohrala som aj nejaké predstavenia, čiže z divadla som až tak nevypadla.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...