Žijeme síce v 21. storočí, ale o rovnosti medzi mužmi a ženami by sa dalo polemizovať. Medzi súčasné problémy patria rozdiely v platovom odmeňovaní, či v starostlivosti o dieťa. Aj o tejto problematike sme sa rozprávali so sociologičkou a odborníčkou na rodovú rovnosť Zorou Bútorovou v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA. Odkaz je však jasný - šanca na pokrok tu je.

Veľkým negatívom dnešnej doby je rozdiel v platoch. Napríklad naposledy sa na Slovensku stalo, že od 4. novembra 2022 pracovali ženy zadarmo do konca daného kalendárneho roka. Z jedného eura, ktoré zarobili za rok muži, ženy dostali 84,2 centa. Takto to je v celej Európskej únii, hoci tie dátumy a sumy sa môžu líšiť. Čím to je a prečo?

Najprv treba povedať, že tie čísla sa naozaj líšia. Kým u nás v roku 2020 hrubý hodinový príjem žien zaostával za príjmom mužov o šestnásť percentuálnych bodov, v EÚ ako celku bol rozdiel iba trinásť percent. V niektorých krajinách je rodový rozdiel v odmeňovaní ešte oveľa nižší: napríklad v Taliansku sú to iba štyri percentá. Žiaľ, Slovensko je na chvoste rebríčka krajín EÚ. Za posledné roky sa však podarilo rodový mzdový rozdiel mierne znížiť. Nie je to jednoduché, lebo tu pôsobí viacero faktorov. Dôležitá je napríklad takzvaná rodová segregácia odvetví či sektorov národného hospodárstva. Ženy sú vo väčšom množstve zamestnané práve v takých odvetviach, ktoré sú slabšie platené, napríklad v školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti. V menšej miere sú prítomné aj v sú­kromnom sektore, kde sú príjmy celkovo vyššie. Je to celkom prirodzené, keďže väčšina žien musí na rozdiel od mužov kombinovať povinnosti v zamestnaní so starostlivosťou o rodinu a domácnosť, takže nemôže ostávať v práci dlhšie či robiť nadčasy.

Ďalším faktorom je odlišné načasovanie pracovného cyklu väčšiny žien: keď sa matky vrátia po rokoch do zamestnania, chýbajú im roky pracovnej kariéry, ktoré si medzičasom odkrútili ich rovesníci. Vtedy je rodový rozdiel v odmeňovaní najväčší. Samozrejme, neslobodno zabudnúť ani na platovú diskrimináciu žien, ktorá má korene v stereotypnom vnímaní žien ako slabších pracovníčok, v podceňovaní ich výkonu. Na druhej strane, k platovému znevýhodňovaniu niekedy prispievajú aj samy ženy svojou prehnanou skromnosťou, menšou priebojnosťou, nedostatkom sebavedomia.

Aj muži môžu ísť na rodičovskú dovolenku, hoci je to u nás ešte stále nepopulárny názor.

Je však rozhodne prijateľnejší ako pred pár rokmi. Na materskú dnes odchádza minimálne každý štvrtý otec, ktorému sa narodí dieťa – a spoločnosť ho za to už tak nezosmiešňuje a neodsudzuje ako donedávna. Po tomto rozumnom riešení rodičia siahajú napríklad vtedy, keď má žena lepšie platenú prácu či profesionálnu kariéru, ktorú je ťažšie prerušiť, alebo vtedy, keď má muž povolanie, ktoré mu umožňuje voľnejší časový režim, a teda aj kombinovať prácu a starostlivosť o deti. Zdá sa, že do povedomia našej verejnosti sa dostáva aj skúsenosť severských krajín, ktoré už dlhšie takýto model uplatňujú. Byť doma s malými deťmi je obohacujúce, dáva to človeku inú dimenziu života, z ktorej muži môžu ťažiť aj neskôr. Dlhodobejšie výskumy dokonca ukazujú, že muži, ktorí načisto neprepadli vorkoholizmu, ale venovali viac času deťom a rodine, majú všestrannejšie životné hodnoty a vo vyššom veku sú vraj v lepšej zdravotnej kondícii.