Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Krátko pred naším stretnutím si bol na terapii u&nbsp;psychológa. Prečo je dôležité starať sa o&nbsp;psychické zdravie a&nbsp;prečo to robíš práve ty?

Chcem sa v&nbsp;živote posúvať ďalej a&nbsp;myslím si, že niekedy si človek sám nevie pomôcť prejsť týmto životom bez odborníka. Mám taký názor, že by to mal byť taký úzus, že by všetci mali chodiť raz za čas k&nbsp;terapeutovi, spoznať trošku samých seba a&nbsp;povedať si, kde majú svoju sebahodnotu a&nbsp;v&nbsp;čom. Ale ja som začal chodiť na terapiu po rozchode pred mnohými rokmi. Ďalší dôvod bol alkohol, chcel som sa ho zbaviť a&nbsp;úplne ho vylúčiť zo svojho života, pretože som veľa pil. A&nbsp;teraz mám zase iné starosti, takže všetko riešim s&nbsp;terapeutom.

Bolo to, keď som mal asi šestnásť-sedemnásť rokov. Nevedel som sa vtedy uvoľniť v&nbsp;spoločnosti. Je to taký predsudok u&nbsp;mnohých ľudí, že na diskotéke si bez alkoholu nezatancujú, že bez alkoholu nemôže byť dobrá zábava a&nbsp;radosť. A&nbsp;to je najväčšia hlúposť. Ja som práveže zažil najlepšie párty a&nbsp;to hovorím bez akéhokoľvek nadnesenia, keď som prestal piť. A&nbsp;ráno nemám opicu a&nbsp;môžem si užiť aj ďalší deň.

Kedy prišiel zlom, že si si povedal „už stačí“?

Bol som vtedy v&nbsp;Amerike a&nbsp;kamarát mi počítal dni. Z&nbsp;21 dní som sedemnásť dní pil alkohol. V&nbsp;lietadle som sa veľmi opil, pretože nemám rád dlhé lety. Dva dni mi bolo veľmi zle, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Po návrate som išiel za rodičmi po svoju Ťapku a&nbsp;oco mi chcel naliať za pohárik vína na privítanie. Vtedy sa mi už ten alkohol naozaj zhnusil a&nbsp;povedal som si, že nebudem piť. A&nbsp;teraz je to už iks rokov, čo abstinujem.

Pohybuješ sa v&nbsp;šoubiznise približne šesť rokov. Už si mal pocit vyhorenia a&nbsp;hovoril si si, že potrebuješ oddych?

Určite. Začal som mať pocit, že toto sa raz skončí alebo bude sa to musieť skončiť. Nedá sa byť neustále vtipný, originálny a&nbsp;kreatívny. Je to náročné a&nbsp;určite už k&nbsp;tomu smerujem, že si budem musieť dať minimálne dlhšiu pauzu.

Aj toto, predpokladám, riešiš s&nbsp;terapeutom...

Jasné, hlavne teraz. Veľmi. Takéto vyhorenie sa môže prejaviť nielen na psychickom, ale aj na fyzickom stave. Zistil som, že keď si dám pauzu, neprejavujú sa u&nbsp;mňa neurologické prejavy choroby. Takú tetániu, tetanické prejavy som mal bežne.

Čo ti pomáha v&nbsp;zlom psychickom období?

Určite je to príroda. Možno to bude znieť ako klišé, ale v&nbsp;prírode som sám a&nbsp;vtedy sa cítim skvele. Z&nbsp;chodníka zídem pár metrov a&nbsp;idem vyobjímať nejaký strom. Keď som s&nbsp;kamarátmi, tak to nerobím. Hanbím sa a&nbsp;teraz to hovorím do novín. (Smiech.) A&nbsp;keď nemôžem vybehnúť do hôr, sadnem na motorku a&nbsp;vyčistím si takto hlavu.

Viem, že už dlhšie máš diagnostikované ochorenie, ktoré nie je úplne bežné.

Začali sa mi robiť vyrážky, ale nie sú to vyrážky, ale skôr zápaly vyzerajúce ako podkožné vredy. Ide o&nbsp;ochorenie hidradenitis sup­purativa, čo je autoimunitné ochorenie, ktoré vie naozaj znepríjemniť život. Stále sa ťa ľudia pýtajú, čo ti je, pretože to máš na tvári. Chcú byť milí, ale teba to úplne dáva dole. A&nbsp;psychicky sa trápiš. Potom už máš v&nbsp;hlave zakorenené, že všetci sa na teba pozerajú len preto. Vyblokujem to, že ma poznajú z&nbsp;mojich videí na Instagrame, a&nbsp;sústredím sa na to, že je to len pre moje vyrážky. Zároveň je to veľmi bolestivé. Mám pár ložísk aj vzadu na hlave a&nbsp;nedá sa mi spať na chrbte, musím sa dať jednoducho na bok. Málo ľudí o&nbsp;tomto ochorení vie. Dá sa to liečiť len biologickou liečbou.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

AKO SA CHOROBA PODPÍSALA NA JEHO VÝZORE? FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

Nie, pretože mám najľahšiu formu, chvalabohu. Táto choroba sa môže dostať do takého štádia, že sa ti zapáli napríklad pod pazuchou ložisko alebo v&nbsp;záhyboch na tele a&nbsp;musíš chodiť každý deň na preväzy. Je to aj ochorenie ohrozujúce život, niektorí ľudia skončia na chirurgickej jiske. Našťastie ja na tom nie som až tak zle a&nbsp;stále si hovorím, že by to mohlo byť aj oveľa horšie.

Nie, na toto sa neberú lieky. Bral som pol roka antibiotiká, a&nbsp;keďže to nepomáhalo, zostáva iba biologická liečba. Keby sa môj stav zhoršoval.

Asi tak v&nbsp;pätnástich-šestnástich rokoch som si objavil hrčku, jednu-dve, ale vždy to nejako zmizlo. S&nbsp;postupom rokov sa začali objavovať viac a&nbsp;viac a&nbsp;teraz ich mám naozaj dosť. A&nbsp;je to naozaj nepríjemné.

Ako to môžu ľudia s&nbsp;tvojou diagnózou zvládať v&nbsp;dnešnej dobe plnej ideálov krásy na sociálnych sieťach, kde chcú všetci vyzerať dokonale?

Už to mám celkom upratané v&nbsp;hlave aj vďaka terapeutovi, aj vďaka tomu, čo som v&nbsp;živote zažil, po skúsenostiach. Neviem si predstaviť, ako sa cítia chlapci alebo dievčatá v&nbsp;puberte s&nbsp;týmto ochorením, keď vidia na sociálnych sieťach samé filtre a&nbsp;tú umelú dokonalosť. Mám o&nbsp;nich skutočne strach. Doba je taká, že všetci majú alebo musia byť krásni, a&nbsp;keď máš niečo takéto a&nbsp;nevieš s&nbsp;tým ochorením bojovať, čo ti zostáva? Trpieť v&nbsp;tejto dobe? Spoločnosť vie ľuďom veľmi ublížiť a&nbsp;môže sa to skončiť veľmi zle. Aj preto hovorím otvorene o&nbsp;tomto ochorení. Veľmi si prajem, aby sa moje slová dostali k&nbsp;nim, aby vedeli, že v&nbsp;tom nie sú sami. A&nbsp;že to spolu zvládneme.

Keď si spomenul sociálne siete, tvoje videá bavia ľudí a&nbsp;zlepšujú im ťažké dni. Často paroduješ známe tváre. Predpokladám, že nebudeš chcieť menovať, ale ozvala sa ti nejaká celebrita, že jej to prekáža?

Prišli mi aj takéto správy a&nbsp;neboli to len známi ľudia, ale aj niekto z&nbsp;bežných ľudí. Samozrejme, keď mi niekto napíše, že sa pre to video trápi, okamžite to dám preč. Určite nikdy nechcem nikomu ublížiť. Ale aby som povedal úplnú pravdu, existuje aj protipól. Prídu mi videá od ľudí, či ich nesparodujem.

Sú to aj ľudia zo šoubiznisu, teda naše celebrity?

Samozrejme, ale nebudem ich radšej menovať. (Smiech.)

Veľmi ostro a&nbsp;výstižne paroduješ aj našich politikov a&nbsp;političky, čo sa niektorým naozaj nemusí páčiť. Mal si niekedy obavy, čo môže tvoje video spôsobiť a&nbsp;ako môže daný politik reagovať?

Keď prišiel o&nbsp;život novinár Ján Kuciak so svojou partnerkou Martinou Kušnírovou, cítil som veľký hnev a&nbsp;nakrúcal som veľmi veľa videí, kde som sa snažil poukázať na to, že toto naozaj nie je v&nbsp;poriadku. Snažil som sa poukázať na to, že politika je skazená. Využíval som na to Noru Mojsejovú, ktorú parodujem, a&nbsp;nielen ju. Vtedy som mal obavy aj o&nbsp;seba a&nbsp;svoju bezpečnosť, ale povedal som si, že sa musím postaviť na správnu stranu a&nbsp;nebudem sa na to v&nbsp;tichosti prizerať. Prispejem tým, čím viem. Teraz už parodujem politiku menej, pretože cítim beznádej.

Minulý rok došlo k&nbsp;vražde dvoch mladých ľudí – Juraja Vankuliča a&nbsp;Matúša Horvátha z&nbsp;LGBTI+ komunity. Ty sám do nej patríš a&nbsp;otvorene hovoríš o&nbsp;svojej orientácii. Cítiš sa v&nbsp;tejto krajine po tomto všetkom ešte bezpečne?

Už naozaj nie. Odchádzam preto často z&nbsp;domu. Raz mi niekto napísal aj naozaj hanlivé slová na plot domu červeným sprejom. Žijem v&nbsp;malej obci na Záhorí a&nbsp;nežije sa mi tam dobre. Máme tam veľa ľudí, ktorí chcú obec pozdvihnúť, ale ja som to už vzdal. Obdivujem týchto ľudí, ja by som tam nežil, keby som nemusel. Samozrejme, sú tam aj super ľudia, nebudem hádzať všetkých do jedného vreca. Ale o&nbsp;tolerancii by som u&nbsp;väčšiny pomlčal a&nbsp;všade je prítomná homofóbia. Ľudia tam nežijú slušne a&nbsp;komunitne. Necítim sa tam doma.

Za svoju otvorenosť k&nbsp;téme inakosti si často terčom útokov. Čo ťa motivuje, aby si nebol ticho?

Snažím sa v&nbsp;prvom rade spájať dva svety tým, že som kresťan. Kresťania by mali mať radi aj takýchto ľudí z&nbsp;LGBTI+ komunity. Nie vždy sa mi darí spojiť ten kresťanský svet s&nbsp;inakosťou, ale nevzdávam sa. (Úsmev.) Mám veľa kamarátov aj z&nbsp;duchovných radov a&nbsp;majú ma radi takého, aký som. Neprekáža im moja orientácia. V&nbsp;dnešnej dobe ma veľmi mrzí a&nbsp;doslova sa mi bridí, keď ľudí z&nbsp;LGBTI+ komunity nejaký politik zneužíva na získanie politických bodov. A&nbsp;v&nbsp;takýchto momentoch si hovorím, že nezostanem ticho.

Za pozitívne zviditeľnenie komunity si dostal Cenu inakosti? Čo to pre teba znamená?

Nesmierne si to vážim. V&nbsp;osemnástich rokoch som sa „vyautoval“, aby som ľuďom dokázal, že haló, tento človek vás baví, ale podľa vás je iný. Bavíte sa na jeho videách, sledujete ho, stretávate ho na ulici, tak to jednoducho prijmite a&nbsp;tolerujte ho. Som gej, ale to zo mňa zlého človeka nerobí. A&nbsp;toto by mali urobiť aj politici, herci, o&nbsp;ktorých vieme, že sú homosexuáli. Nie je to ich povinnosť, ale myslím si, že by to veľmi pomohlo. Tolerujem, že to doteraz neurobili, ale zároveň ma to mrzí. Keby sa všetci na Slovensku „vyautovali“, zrazu by sme zistili, že vo svojom okolí máme troch-štyroch homosexuálov alebo lesby a&nbsp;máme ich radi a&nbsp;pomáhame si. Nie každý má na toto „gule“ a&nbsp;chápem to. Po tom všetkom, čo sa stalo, majú určite strach. Máme totiž nulovú podporu v&nbsp;politike.

Myslíš si, že je to čoraz horšie a&nbsp;horšie?

Samozrejme. Ideme orbánovskou cestou. A&nbsp;ak to tak skutočne dopadne, nechcem žiť v&nbsp;takejto krajine. Aj ja platím dane, desať rokov som slúžil v&nbsp;nemocnici, teraz robím dobrovoľníka, chcem mať iba rovnaké práva ako ostatní ľudia. Aj ja chcem, aby môj priateľ po mne dedil, keď sa mi niečo stane. Alebo aby o&nbsp;mne mal informácie, keď sa mi niečo stane. Napríklad sa mi zhorší ochorenie a&nbsp;budem ležať na jiske a&nbsp;môj priateľ bude čakať vonku a&nbsp;nič mu nepovedia, lebo na to nemá právo. Celý život platíme dane, sociálne poistenie, a&nbsp;keby sa, nedajbože, niečo stalo môjmu priateľovi, nemám právo na vdovský… Hovorím sám za seba, ale sociálne istoty sú najdôležitejšie.

Dlhé roky si pracoval ako zdravotník, z&nbsp;tejto oblasti si celkom neodišiel a&nbsp;venuješ sa dobrovoľníctvu. S&nbsp;akými pocitmi chodíš medzi ľudí, ktorým tvoja prítomnosť pomáha a&nbsp;zlepšuje náročné dni?

Odbieham na detskú onkológiu a&nbsp;do zariadenia za mentálne znevýhodnenými ľuďmi. Nebudem klamať, je to pre mňa často psychicky náročné. Stále som sa nedostal do fázy, že by som bol v&nbsp;pohode s&nbsp;tým, čo sa deje týmto ľuďom. Napriek týmto pocitom to vnímam tak, že som niekomu pomohol a&nbsp;že môj život nie je úplne márny. Keď niekoho prídem osprchovať do ústavu, lebo sa týždeň neumyl, lebo sa dá osprchovať iba mne, a&nbsp;vidím potom, že je čistý, má prezlečené periny, zoberiem ho na kávičku.. Vtedy viem, že som urobil kus dobrej roboty.

V&nbsp;jednom zariadení máš Evičku, ktorú takto brávaš na kávu a&nbsp;staráš sa o&nbsp;ňu. Ako ťa vníma?

Evička má Downov syndróm a&nbsp;niekedy ma má rada viac, ako by mala mať. (Úsmev.) Ale to je normálne pri tejto diagnóze a&nbsp;je to úplne v&nbsp;poriadku. Aj vďaka tomu, že si niekedy myslí, že sme frajeri, ide sa osprchovať alebo ide von na vzduch. Lebo často sa jej nechce. Poviem jej: Tak ja idem sám na kávu a&nbsp;nebude svadba! A&nbsp;ona ide. Som stará vydieračka. (Smiech.)

Ľudia ťa videli vo veľkých televíznych projektoch Tvoja tvár znie povedome či Let’s&nbsp;Dance. Teraz je však okolo teba ticho. Nechystáš sa opäť do niečoho podobného?

Myslím si, že momentálne žiadny projekt v&nbsp;televízii, v&nbsp;ktorom by som mohol byť prínosný, nie je. Raz za čas sa objavím, ale také veľké projekty neplánujem. Neviem byť herec na počkanie, takže nemám veľa príležitostí. Ale to vôbec nevadí, môžem sa venovať iným veciam a&nbsp;som spokojný.

Čo je hidradenitis suppurativa

Chronické autoimunitné zápalové kožné ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanou tvorbou bolestivých hnisavých podkožných uzlov v&nbsp;typickej lokalizácii – podpazušie, zadok, genitálna oblasť, vnútorná strana stehien a&nbsp;u&nbsp;žien aj oblasť pod prsníkmi. Medzi najznámejšie predispozičné faktory patrí genetika, ženské pohlavie, vek (ochorenie sa začína najčastejšie vo veku 20 až 30 rokov), fajčenie a&nbsp;obezita. Medzi zhoršujúce faktory patrí najmä menštruácia a&nbsp;stres. Možnosti liečby tohto nepríjemného ochorenia sú len obmedzené. Uspokojivé výsledky je možné dosiahnuť biologickou liečbou. (Zdroj: <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.nspnz.sk">www.nspnz.sk</a>)

Komik FERO JOKE má už šoubiznisu dosť a urobil rázne rozhodnutie: Koniec jeho vtipných videí?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Komik FERO JOKE má už šoubiznisu dosť a urobil rázne rozhodnutie: Koniec jeho vtipných videí?

Roman Wesserle

Súvisiace články

Filmový kritik ULMAN o hercoch a herečkách: Máme skutočné hviezdy? A kto nemá nasledovníka?

Ako získala Renáta VINCZEOVÁ významnú pozíciu v evanjelickej cirkvi? Posolstvo od Vinczeho mamy

Zdravotné problémy Ľubomíra FELDEKA: Otec chodí veľmi málo, prehovorila jeho dcéra KATKA!

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás