Krátko pred naším stretnutím si bol na terapii u psychológa. Prečo je dôležité starať sa o psychické zdravie a prečo to robíš práve ty?

Chcem sa v živote posúvať ďalej a myslím si, že niekedy si človek sám nevie pomôcť prejsť týmto životom bez odborníka. Mám taký názor, že by to mal byť taký úzus, že by všetci mali chodiť raz za čas k terapeutovi, spoznať trošku samých seba a povedať si, kde majú svoju sebahodnotu a v čom. Ale ja som začal chodiť na terapiu po rozchode pred mnohými rokmi. Ďalší dôvod bol alkohol, chcel som sa ho zbaviť a úplne ho vylúčiť zo svojho života, pretože som veľa pil. A teraz mám zase iné starosti, takže všetko riešim s terapeutom.

Kedy si vlastne skutočne veľa pil?

Bolo to, keď som mal asi šestnásť-sedemnásť rokov. Nevedel som sa vtedy uvoľniť v spoločnosti. Je to taký predsudok u mnohých ľudí, že na diskotéke si bez alkoholu nezatancujú, že bez alkoholu nemôže byť dobrá zábava a radosť. A to je najväčšia hlúposť. Ja som práveže zažil najlepšie párty a to hovorím bez akéhokoľvek nadnesenia, keď som prestal piť. A ráno nemám opicu a môžem si užiť aj ďalší deň.

Kedy prišiel zlom, že si si povedal „už stačí“?

Bol som vtedy v Amerike a kamarát mi počítal dni. Z 21 dní som sedemnásť dní pil alkohol. V lietadle som sa veľmi opil, pretože nemám rád dlhé lety. Dva dni mi bolo veľmi zle, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Po návrate som išiel za rodičmi po svoju Ťapku a oco mi chcel naliať za pohárik vína na privítanie. Vtedy sa mi už ten alkohol naozaj zhnusil a povedal som si, že nebudem piť. A teraz je to už iks rokov, čo abstinujem.

Pohybuješ sa v šoubiznise približne šesť rokov. Už si mal pocit vyhorenia a hovoril si si, že potrebuješ oddych?

Určite. Začal som mať pocit, že toto sa raz skončí alebo bude sa to musieť skončiť. Nedá sa byť neustále vtipný, originálny a kreatívny. Je to náročné a určite už k tomu smerujem, že si budem musieť dať minimálne dlhšiu pauzu.

Aj toto, predpokladám, riešiš s terapeutom...

Jasné, hlavne teraz. Veľmi. Takéto vyhorenie sa môže prejaviť nielen na psychickom, ale aj na fyzickom stave. Zistil som, že keď si dám pauzu, neprejavujú sa u mňa neurologické prejavy choroby. Takú tetániu, tetanické prejavy som mal bežne.

Čo ti pomáha v zlom psychickom období?

Určite je to príroda. Možno to bude znieť ako klišé, ale v prírode som sám a vtedy sa cítim skvele. Z chodníka zídem pár metrov a idem vyobjímať nejaký strom. Keď som s kamarátmi, tak to nerobím. Hanbím sa a teraz to hovorím do novín. (Smiech.) A keď nemôžem vybehnúť do hôr, sadnem na motorku a vyčistím si takto hlavu.

Viem, že už dlhšie máš diagnostikované ochorenie, ktoré nie je úplne bežné.

Začali sa mi robiť vyrážky, ale nie sú to vyrážky, ale skôr zápaly vyzerajúce ako podkožné vredy. Ide o ochorenie hidradenitis sup­purativa, čo je autoimunitné ochorenie, ktoré vie naozaj znepríjemniť život. Stále sa ťa ľudia pýtajú, čo ti je, pretože to máš na tvári. Chcú byť milí, ale teba to úplne dáva dole. A psychicky sa trápiš. Potom už máš v hlave zakorenené, že všetci sa na teba pozerajú len preto. Vyblokujem to, že ma poznajú z mojich videí na Instagrame, a sústredím sa na to, že je to len pre moje vyrážky. Zároveň je to veľmi bolestivé. Mám pár ložísk aj vzadu na hlave a nedá sa mi spať na chrbte, musím sa dať jednoducho na bok. Málo ľudí o tomto ochorení vie. Dá sa to liečiť len biologickou liečbou.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE