Iba rok je súčasná vládna koalícia pri moci a už sa nahlas hovorí o predčasných voľbách. O koaličnej kríze sme sa rozprávali s politológom, rektorom Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore TOMÁŠOM KOZIAKOM(49).

Vráťme sa na začiatok. Kde ste videli najväčšiu slabinu tejto vládnej koalície?

Bol to Boris Kollár, ktorý už pri skladaní vlády tvrdil, že bude drahou nevestou. Už vtedy sa to však dalo chápať dvojzmyselne. Nielen tak, že bude pre svoju stranu žiadať dôležité a cenné rezorty, ale napríklad aj tak, že sa bude pre seba z týchto rezortov snažiť vyťažiť čo najviac. Alebo že môže pre túto vládu predstavovať reputačný problém pre svoju minulosť či svojský životný štýl. Všetko z toho sa začína, bohužiaľ, potvrdzovať už po roku jeho účasti vo vládnej koalícii. Slabinou budúcej vlády bola aj povaha Igora Matoviča a charakter politického subjektu, ktorý vedie. Igor Matovič je človek, ktorý vyhľadáva konflikt. Nie je to dobrá kvalifikácia pre premiéra, ktorý by mal prirodzene spájať a vo vláde navrhovať kompromisy. Navyše, politický subjekt, ktorý vedie, je všetko iné, len nie štandardná politická strana s riadnymi štruktúrami. Po voľbách sa pri personálnych nomináciách hneď ukázalo, že Obyčajní ľudia Igora Matoviča nemajú dosť kvalifikovaných a všeobecne akceptovaných ľudí na obsadenie riadiacich funkcií v štáte.

Vyzerá to tak že práve Sme rodina zatiaľ prežije túto koaličnú krízu bez veľkých strát.

Boris Kollár je tvrdý politický pragmatik. Jemu zrejme ani tak nejde o podobu a charakter vládnej koalície ako o to, aby bol jej členom a aby v nej mal pre seba čo najlepšie postavenie. Aj preto sa počas tejto krízy nepriklonil k žiadnej z konfliktných strán. Práve tento typ beznázorových ľudí dokáže vždy najlepšie prežívať každú zložitú situáciu. Často opakuje, že chce robiť politiku pre ľudí, čo je základné heslo každého populistu. Z jeho programu však nie je jasné, ako ju chce robiť, s kým ju chce robiť, ale ani to, pre ktorých ľudí ju chce robiť.

Veľmi prekvapivé bolo v tejto súvislosti vystúpenie hnutia Sme rodina, ktoré žiadala prijímanie sociálnych opatrení namiesto toho, aby navrhlo, ako zažehnať koaličnú krízu.

Je to presne dôkaz toho, o čom hovorím. Jeho návrh sa totiž vôbec netýkal príčin či možného riešenia koaličnej krízy. Naopak, bol príkladom beznázorovej politiky, ktorej jediným cieľom je zlepšiť si vlastné postavenie v rámci aspoň nejako fungujúcej vládnej koalície.

Celý rozhovor o východisku z krízy, predčasných voľbách a charakteroch v koalícii nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život (v predaji od štvrtka 25. marca).

Diskusia