Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Tento rok sa žatva začala skôr. Aký to má dosah na úrodu?

Pre vyššie teploty sa žatva začala o&nbsp;sedem až desať dní skôr než vlani. Podobne je to s&nbsp;monitoringom, ktorý realizuje Slovenská poľnohospodárska a&nbsp;potravinárska komora. V&nbsp;tomto roku začala monitorovať žatvu v&nbsp;25.&nbsp;týždni, vlani to bol 26.&nbsp;týždeň a&nbsp;predvlani 27.&nbsp;týždeň. Urýchlené dozrievanie spôsobuje, že zrno sa nenaplní do svojej genetickej kapacity. Je skrátka chudšie. Názorne to vidieť na kukurici. Skúste odtrhnúť klas v&nbsp;čase, keď je vhodný na varenie. Keď ho dáte na okno na slnko, zrná nedozrejú, ale scvrknú sa, pretože bez prísunu živín a&nbsp;vody sa rast zastaví. Tento rok bola úroda v&nbsp;južných okresoch nižšia. Celkovo sa však na Slovensku predpokladá úroda o&nbsp;tri percentá vyššia, pomohli nám júnové zrážky. Ale podstatné je, že pšenica sa vysievala na väčších plochách než vlani.

Slovenský štatistický úrad uvádza, že pšenica sa v&nbsp;roku 2022 pestuje na výmere o&nbsp;pätnásť percent vyššej než pred rokom.

Pestovatelia inklinujú k&nbsp;pestovaniu napríklad pšenice, kukurice, repky olejnej, pretože tieto plodiny si nevyžadujú až tak veľa ručnej práce, je po nich dopyt a&nbsp;ekonomický zisk je reálnejší než pri ostatných plodinách. Bohužiaľ, podporné programy od rezortného ministerstva či celkovo od štátu sú nízke. Nevyrovnáme sa Poľsku či iným západným krajinám, preto pestovatelia redukujú osevný postup a&nbsp;sústreďujú sa na to, čo sa im ekonomicky vyplatí viac. Okolité krajiny sú už naučené na to, že my pšenicu vyprodukujeme, hoci celú úrodu nespotrebujeme.

Čiže aj s&nbsp;pšenicou sme v&nbsp;tom nelogickom kolotoči ako napríklad s&nbsp;bravčovým mäsom? Ošípané si vychováme, vyvezieme ich a&nbsp;mäso sa k&nbsp;nám vozieva z&nbsp;ďalekého Nemecka či Belgicka?

Na Slovensku ročne vyprodukujeme takmer 2,8&nbsp;milióna ton pšenice. Z&nbsp;toho jeden milión ton ide na export. Smutné je, že v&nbsp;kritických časoch sa bojíme o&nbsp;potravinovú sebestačnosť a&nbsp;pritom, čo sa týka pestovania pšenice, sme sebestační na 160&nbsp;percent. Lenže chýbajú nám spracovateľské kapacity, okrem toho nemôžeme celé dni jesť iba chlieb, pečivo, cestoviny. Napríklad v&nbsp;prípade bravčového mäsa sme sebestační len na 40&nbsp;percent. Našu pšenicu vyvážame hlavne do Talianska, Rakúska, Nemecka, Poľska, Česka. Keď si budete doma najbližšie variť talianske cestoviny z&nbsp;tvrdej pšenice, spomeňte si na to, že sú síce vyrobené v&nbsp;Taliansku, ale z&nbsp;našej slovenskej pšenice. Zvykli sme si na to, že večer o&nbsp;deviatej si kúpime v&nbsp;obchodnom reťazci teplé pečivo, ktoré sa pripravuje z&nbsp;mrazeného polotovaru. Priváža sa k&nbsp;nám zo zahraničia, ale za hranicami aj tento polotovar vyrábajú zo slovenskej pšenice.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>

Poľnohospodári sa museli vyrovnať aj so sankciami typu zákaz dovozu hnojív z&nbsp;Bieloruska a&nbsp;Ruska. Ako ste ich nahradili?

Hnojív bolo dosť, nahradili ich poľské či ukrajinské. Problémom sú však vysoké ceny. Na porovnanie, Duslo Šaľa vyrába dusíkaté hnojivo, na ktorého výrobu je potrebný zemný plyn, takisto ako energetický nosič, veľmi však zdražel. Za liadok sme vlani platili za jednu tonu 185&nbsp;eur, teraz je to 680&nbsp;eur. Za močovinu ako hnojivo sme platili za jednu tonu 345&nbsp;eur, teraz je to 1&nbsp;100&nbsp;eur. Fosforečné a&nbsp;draselné hnojivá dovážame, lenže aj fabriky v&nbsp;zahraničí mali vyššie vstupné náklady pre vyššiu cenu zemného plynu. Ceny hnojív medziročne stúpli o&nbsp;dvesto percent. Predpokladáme, že ceny budú naďalej stúpať.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/0a541f55-71eb-4fb9-9e17-6933e3f2b939_phpbkkfii.jpg/320/180" alt="" data-media-id="14335339" data-embed-id="8350505">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">V prípade pšenice sme síce sebestační, s jej spracovaním je to však už horšie.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">EMIL VAŠKO</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Z&nbsp;nášho rozhovoru sa teda dá tušiť, že ceny výrobkov z&nbsp;pšenice, napríklad múka, chlieb, cestoviny, porastú.

Osobne si myslím, že je načase, aby potraviny zdraželi. Nie však zvýšením marže obchodných reťazcov, tie by mali maximálne stagnovať, v&nbsp;lepšom prípade nabrať kurz smerom nadol. Vyšší príjem si zaslúži jednoznačne výrobca a&nbsp;spracovateľ potravín. Čo sa týka potravín, celá Európska únia bola naučená na luxus. Hodnota potravín je vyššia než cena na pulte kvôli sociálnemu zmieru. Podľa štatistík Európskej únie sa až 30&nbsp;percent potravín v&nbsp;jednotlivých domácnostiach znehodnotí, ľudia hádžu chlieb, pečivo, ale aj iné potraviny do kontajnerov. A&nbsp;to v&nbsp;porovnaní s&nbsp;africkými krajinami minieme na potraviny menej percent z&nbsp;nášho príjmu. Keď budú potraviny drahšie, ľudia si ich budú viac vážiť. Bude to veľký úspech, keď plytvanie dokážeme skresať napríklad na desať percent.

Zdražovanie ako výchovný prostriedok? A&nbsp;čo potom sociálne slabé skupiny?

Viem, že moje vyjadrenia nie sú populárne, ale uvedomte si, že ľudia, ktorí zarábajú priemernú či vyššiu mzdu, nárast o&nbsp;niekoľko eur až tak nepocítia. Je pravda, že sú tu ľudia, ktorí poberajú starobný či invalidný dôchodok, samoživitelia a&nbsp;samoživiteľky rodín. Tým treba určite vhodnou sociálnou politikou pomáhať. Stojím si však za svojím tvrdením, že potravinami plytváme, preto aby sme si ich viac vážili, je nutné upraviť ich ceny nahor. Stačí, keď si vyjdeme na ktorékoľvek sídlisko v&nbsp;ktoromkoľvek slovenskom meste a&nbsp;otvoríme niektorý z&nbsp;kontajnerov. Keby si ľudia vážili potraviny viac, menej by ich vyhodili, takže by ich menej kupovali, ušetrili by sa pohonné látky na ich prevoz, čas, energie a&nbsp;podobne.

Je na takej úrovni, že môžeme byť spokojní. Tí, ktorí pšenicu kupujú, chcú vyrábať ďalšie produkty, chovatelia zase potrebujú kŕmnu pšenicu. Transfer funguje, nikto nechce prísť o&nbsp;zisk, každý chce, aby bol objem zachovaný.

Lenže na Ukrajine vypukla vojna a&nbsp;práve náš východný sused patrí medzi strategických pestovateľov a&nbsp;exportérov pšenice.

Aktuálne je pre Európu a&nbsp;vlastne pre celý svet dôležité, ako sa Turecko, Ukrajina, Rusko, dohodnú na transporte ukrajinskej pšenice. Je otázne, či sa otvoria prístavy v&nbsp;Čiernom mori, či sú spôsobilé na prepravu lodí s&nbsp;obilím, či bude možné tie lode aj naložiť. A&nbsp;potom – kam vlastne budú tie lode s&nbsp;obilím smerovať? Práve africké krajiny boli najviac naučené na ukrajinskú pšenicu a&nbsp;vysoký podiel zo svojho príjmu míňali na produkty z&nbsp;pšenice. Tie sa na ich stoloch objavujú častejšie než u&nbsp;nás, pretože na rozdiel od európskych krajín, ich kuchyňa nevyužíva zemiaky tak ako my. Podobne ukrajinskú pšenicu vyvážali do Ázie. Európski pestovatelia pšenice vrátane tých slovenských dnes vyčkávajú, či ukrajinská pšenica neskončí v&nbsp;Európe, čo by nás mohlo v&nbsp;krajnom prípade priviesť až ku krachu.

V&nbsp;čase mieru z&nbsp;Ukrajiny cez prístavy v&nbsp;Mariupole a&nbsp;Odese vyvážali mesačne päť miliónov ton obilnín, ktoré smerovali do Afriky a&nbsp;Ázie. Až 70&nbsp;percent ukrajinskej pšenice skončilo v&nbsp;takzvanom treťom svete. Napríklad Libanon potrebuje až 50&nbsp;percent spotrebovanej pšenice práve z&nbsp;Ukrajiny. Čo by znamenalo pre Európu, keby sa tieto čísla narušili?

Máme obavy, že ukrajinská pšenica si bude hľadať cestu do solventnejšej Európy práve pre nemožnosť transportovať ju do tretích krajín. Už teraz ukrajinskí pestovatelia majú obavy, pretože žatva „chrlí“ novú pšenicu, tá však pre vojnu ostáva doma a&nbsp;oni nemajú dosť skladových priestorov. Ukrajinská pšenica má nižšiu cenu, pretože európski pestovatelia oproti tým ukrajinským majú vyššie vstupné náklady. Keby sa napríklad taliansky výrobca cestovín rozhodol kúpiť ukrajinskú pšenicu pre jej cenu, prvovýrobcovia v&nbsp;Európskej únii by mali veľký problém umiestniť svoju úrodu na trhu. Je nevyhnutné dodržať pomer vyvážanej pšenice v&nbsp;časoch ako pred vojnou aj preto, aby sme ľudí v&nbsp;treťom svete chránili pred hladom. Dokonca sa nazdávam, že im treba poslať viac pšenice, nemá význam, aby sme úrodu držali v&nbsp;našich skladoch. Predídeme tým hladomoru a&nbsp;zvýšenej utečeneckej vlne. Keď nepríde pšenica do krajín tretieho sveta, ľudia pôjdu za tou pšenicou do Európy.

Stúpajúce ceny, suchá, vojna na Ukrajine… Laici sa môžu obávať, že hlad hrozí aj nám v&nbsp;Európe.

V&nbsp;čase, keď sa rozprávame, nám nehrozí žiadny hlad. Nikde v&nbsp;rámci Európskej únie nie je výpadok produkcie. Všetko funguje tak ako v&nbsp;minulosti, produkcia je porovnateľná s&nbsp;minulými rokmi, s&nbsp;hladom to nemá nič spoločné. Ale aktuálne obdobie by nás malo prinútiť k&nbsp;tomu, aby sme sa poučili a&nbsp;zamysleli nad potravinovou sebestačnosťou a&nbsp;bezpečnosťou. Mali by sme vyvážať menej pšenice a&nbsp;podporovať tak finalizáciu slovenských produktov, či by to bolo už spomínané bravčové mäso, či výroba cestovín.

Viete odhadnúť cenu výrobkov z&nbsp;pšenice v&nbsp;budúcnosti?

Na cenu nevplývame iba my prvovýrobcovia, takže odhad je veľmi náročný až nemožný. Napríklad prvovýrobca, teda pestovateľ pšenice, sa na cene chleba podieľa iba dvadsiatimi percentami. Do toho vstupuje ešte napríklad doprava, mzdy a&nbsp;podobne. Uvediem vám aj zaujímavý extrém: pri výrobe piva, kde sa spotrebúva jačmeň a&nbsp;chmeľ, má prvovýrobca podiel na cene len 1,8&nbsp;percenta.

Kolotoč s pšenicou: Odborník pomenoval a vysvetlil dôvody, prečo si za múku priplatíme

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Kolotoč s pšenicou: Odborník pomenoval a vysvetlil dôvody, prečo si za múku priplatíme

Erika Szalayová

Súvisiace články

Reportér Michal Hečko navštívil Kyjev: Ako vojnu vnímajú tamojší obyvatelia?

Ľudia majú obavy z hladu a zo zdražovania. Ako vidí situáciu odborník Marián Šolty?

Zelenskyj si nedáva servítku pred ústa: Dokonca aj Rusko pripúšťa, že vyhráme

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás