Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Diváci vás môžu vidieť v&nbsp;novom seriáli Druhá šanca. V&nbsp;prvej časti sa primár Fabián javil ako veľmi drsný, bezcitný a&nbsp;tak trochu kretén. Vás všetci poznajú ako milého človeka. Je pre herca výzvou hrať svoj protipól?

Ako ma ľudia poznajú a&nbsp;aký som v&nbsp;skutočnosti, to je druhá vec... Mávam aj zlé dni a&nbsp;vtedy zisťujem, že mám v&nbsp;sebe dosť materiá­lu, aby som sa vedel vžiť do roly bezcitného človeka. (Smiech.) Človek sa časom vyvíja, aj ja občas strácam trpezlivosť, takže nebývam stále ako med. To sú veci, ktoré nás robia ľuďmi. Ale je pravda, že sa snažím podávať o&nbsp;sebe nejaký obraz, ktorý je nekonfliktný.

Prekáža vám, že si musíte dávať pozor na to, čo poviete alebo čo urobíte? Že vás spoločnosť sleduje?

Neznamená to, že by som niečo predstieral. Snažím sa byť svoj. Ide aj o&nbsp;emočnú inteligenciu. Som človek, ktorý má veľkú dávku sebakritiky a&nbsp;sebapozorovania, ale to vychádza z&nbsp;mojej profesie, takže sa viem skrátka vo chvíli, ktorá môže byť neelegantná, upokojiť a&nbsp;spracovať sám seba.

Kvôli seriálu ste museli schudnúť. Ako to prebiehalo a&nbsp;koľko ste schudli?

Dali mi trénera Maroša Molnára a&nbsp;on mi nastavil tréning aj stravu tak, aby som stratil zo svalovej hmoty. A&nbsp;podarilo sa. Trvalo to asi mesiac a&nbsp;schudol som päť kíl.

Vaša postava dostane v&nbsp;živote druhú šancu. Dostali ste aj vy niekedy druhú šancu?

Dostávam ju každý deň. Ak niečo pokazím, neosvedčím sa, niekoho sklamem. Neboli to doteraz veci, od ktorých by výrazne závisel môj ďalší život, ale znamenajú to, že si uvedomujem zodpovednosť za svoje konanie.

A&nbsp;dávate vy ľuďom druhú šancu? Alebo aj tretiu?

Veľmi sa mi páči veta – odpúšťam, ale nezabúdam. Musím povedať, že druhá šanca sa u&nbsp;mňa získava veľmi ťažko. Mám veľmi rád dôveru. A&nbsp;som sklamaný, ak sa dôvera naruší.

O ODCHODE ZO SERIÁLU OTECKOVIA NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;seriáli je množstvo náročných medicínskych výrazov. Bol pre vás problém naučiť sa ich?

Je to náročné. Ani na základnej škole som sa nedokázal naučiť básničku a&nbsp;vidíte, kde som skončil. (Smiech.) Som herec a&nbsp;musím ovládať monológy v&nbsp;divadle. V&nbsp;seriáli máme odborný dozor, ak robíme lekárske úkony alebo sa lekársky vyjadrujeme. Musím sa to naučiť aj týždeň dopredu.

Viete vlastne, čo tie výrazy znamenajú?

Musíme to vedieť. Dokonca si o&nbsp;tom dodatočne aj gúglim, aby som vedel, o&nbsp;aký problém ide. Musíme to pochopiť, aby sme nepôsobili neodborne.

Hráte lekára, pre ktorého je stretnutie s&nbsp;krvou bežné. Čo vy a&nbsp;krv?

Priznám sa, že som háklivý a&nbsp;mám pred lekármi rešpekt. Ale na druhej strane medicína má úžasnú logiku, vždy sa niečo pre niečo deje. Takže je dôležité spolupracovať.

Pre Markízu ste ešte nie tak dávno nakrúcali seriál Oteckovia, v&nbsp;ktorom ste skončili. Mrzelo vás, že vaša postava už nedostala priestor?

Nemrzí ma to, treba sa pohnúť ďalej. Myslím, že Druhá šanca je ďalší stupeň. Aj Panelák som predčasne ukončil a&nbsp;odišiel som nakrúcať seriál do Prahy s&nbsp;tým, že potrebujem zmenu a&nbsp;vyvíjať sa.

Ono to bolo vzájomné. Počas Oteckov som nakrúcal ďalšie seriály a&nbsp;filmy aj pre iné televízie, takže som bol stále jednou nohou v&nbsp;inom projekte. Koniec v&nbsp;Oteckoch bol veľmi prirodzený. Potrebovali to oživiť a&nbsp;zmeniť koncept.

AKÝ MÁ HEREC NÁZOR NA POLITIKOV NA ĎALŠEJ STRANE

Hoci nakrúcate seriál Druhá šanca, podmienky na prácu v&nbsp;divadle sú žalostné. Aký máte názor na kroky a&nbsp;rozhodnutia kompetentných?

Akoby sa čakalo, kto sa ozve. Je v&nbsp;tom pravidelný chaos. Divadlo nevie zareagovať zo dňa na deň. Celý ten kolos, ktorý mesiace stojí, musíte rozbehnúť a&nbsp;to nie je jednoduché. Ani diváci si neurobia voľno okamžite, všetko nenechajú a&nbsp;nepôjdu do divadla.

Myslím si, že by sa malo trošku predvídať. Nie som odborník a&nbsp;rozhodne nezávidím tomu, kto rozhoduje o&nbsp;týchto veciach a&nbsp;musí to riešiť. No sú predsa nejaké predikcie, štatistiky. My, bohužiaľ, musíme len poslúchnuť, a&nbsp;keď sa nám to nezdá, prípadne sa ozvať.

Otvorene poviem, že nie som, pretože som presne ten, ktorý sa snaží pochopiť aj tú druhú stranu. Niekedy však nejde byť ticho.

Ak bolo treba podpísať nejaké dôležitú petíciu, tak ste to urobili.

Áno, je to naše právo, ale nie som ten typ, ktorý pôjde kričať. Nie som taká povaha. Dnes kričia politici a&nbsp;krik občanov dokonca zneužívajú. Preto som za konštruktívnu debatu. Musím povedať, že aj vo mne sa ozýva občiansky postoj. Len ma mrzí, že prejavenie názoru sa zamieňa s&nbsp;agresivitou, útokmi. Na vine sú, bohužiaľ, hlavne politici, ktorí nie sú príkladom kultúrnosti.

DRSNÝ ODKAZ MINISTERKE MILANOVEJ NA ĎALŠEJ STRANE

Aký máte názor na ministerku kultúry Natáliu Milanovú?

Pani ministerka je tam asi len preto, aby zahlasovala za to, čo jej prikážu. Necítim, že by bola aktívna za svoj rezort.

Mal by teda na ministerskej stoličke v rezorte kultúry sedieť niekto z&nbsp;divadelného fachu?

To si nemyslím. Mal by to byť niekto nezávislý, ale keď sa ma opýtate, nedal by som svoj tip. Dokonca mám pocit, že sa o&nbsp;tú funkciu nikto nejako extra nebije, lebo so sebou prináša len problémy a&nbsp;boje.

Práve Natália Milanová nie je z&nbsp;tohto prostredia a&nbsp;veľa hercov si o&nbsp;nej myslí, že nevie, odkiaľ vietor fúka…

Tu nejde len o&nbsp;hercov. Podľa mňa by to mal byť manažér, ktorý má v&nbsp;danej oblasti prehľad. Ale nájsť človeka, ktorý by to dokázal obsiahnuť komplexne a&nbsp;bol uznávaný hudobníkmi, výtvarníkmi, pamiatkarmi a&nbsp;divadelníkmi, to je ťažké. Mám pocit, že kultúra si nesie rokmi toľko nabalených problémov, že je to skôr demotivujúce. Cítim, že nové vedenie SND je momentálne dobré. Má riaditeľa manažéra, ktorý nie je zaťažený svojimi umeleckými ambíciami.

Ako vnímate správanie Slovákov, lebo ja mám pocit, že je veľmi veľa zla a&nbsp;nenávisti a&nbsp;akoby sa stratila ľudskosť.

Áno, žijeme v&nbsp;neistote a&nbsp;sme rozdelení. Vytvárajú sa názorové a&nbsp;ideologické tábory a&nbsp;z&nbsp;toho sa, bohužiaľ, snažia vyťažiť politici, ktorí lejú ďalší olej do ohňa. Prispôsobujú sa hnevu a&nbsp;manipulujú s&nbsp;rozhnevaným a&nbsp;so zmäteným národom. S&nbsp;tým sa dá krásne pracovať, pretože extrém a&nbsp;chaos vytvárajú podmienky pre autokratov, ktorí chcú iba hlasy, vládnuť, mať vplyv a&nbsp;výhody. Je to celé ako reality šou o tom, kto získa viac voličov najbezohľadnejším spôsobom. Žiaľ, momentálne je ťažké vybrať si stranu, ktorej by som dôveroval, že to s&nbsp;nami myslí naozaj dobre.

Môžu za napätie v&nbsp;krajine aj sociálne siete?

Pomáhajú tomu. Vždy som tvrdil, že agresivita zo sociálnych sietí sa časom presunie do ulíc. A&nbsp;je to tu. Myslím si, že nastal čas, aby si sociálne siete prestali žiť svojím virtuálnym životom. Že by sa to malo kontrolovať. Keď si chce niekto založiť profil, nech to ide cez občiansky preukaz a&nbsp;nech je ten človek dohľadateľný. Nemôžeme tolerovať zaplatených trolov, ktorí majú anonymné profily a&nbsp;„hecujú“ názorové skupiny, aby boli ešte agresívnejšie.

O ŤAŽKOM OBDOBÍ VYHORENIA NA ĎALŠEJ STRANE

Pandémia koronavírusu mnohým zobrala prácu, ale aj veľa psychickej pohody či dokonca ľudia prišli o&nbsp;blízkych. Čo vzala vám?

Keď sa to začalo, mal som rozbehnuté nakrúcanie dvoch projektov. Čiže som sa pracovne nezastavil. No pandémia mi zobrala kontakt s&nbsp;rodinou. S&nbsp;mamou som volával, dvakrát týždenne som za ňou išiel do Banskej Bystrice. Ona mi medzi dverami podala obed, ja som to na skrinke na topánky pred dverami zjedol plastovým príborom. Nechcel som ju ohroziť. Ešte sme sa vonku prešli a&nbsp;potom som išiel naspäť do Bratislavy. Bral som to veľmi zodpovedne.

Mali ste nejaké plány, ktoré sa nemohli uskutočniť?

Chcel som ubrať z&nbsp;divadla, z&nbsp;práce, chcel som cestovať. Trochu sa porozhliadať po svete, pretože keď budem dôchodca, možno nebudem mať energiu ani kondíciu. Som dosť zabetónovaný kvôli práci, musím byť stále tu. Pred pandémiou som cítil, že som kúsok pred vyhorením, že je toho na mňa veľa. Potreboval som sa zastaviť.

„Vďaka“ pandémii ste sa aj zastavili. Pomohlo vám to?

Viem, že mnohé iné oblasti, ktoré pandémia postihla, či sú to podnikatelia, gastro, alebo umelci na voľnej nohe, boli na tom veľmi zle. Rozmýšľal som, čo s&nbsp;voľným časom, videl som, že ľudia trávia čas v&nbsp;bezpečí svojich záhrad, a&nbsp;preto som si zaobstaral chalupu, ktorú budem roky prerábať. Tým, že sa nedalo cestovať, celú rodinu som zobral na chalupu. Pozitívum je teda to, že som našiel iný koníček, než je len moja práca.

Je to miesto, kam ujdete pred okolitým svetom a&nbsp;je to pre vás akási psychohygiena?

Samozrejme. Úplne som podľahol manuálnej práci a&nbsp;záhrade. Okolie chalupy som vyčistil od odpadkov počas minulej jari. Ten pocit blízkosti prírody ma veľmi upokojuje a&nbsp;harmonizuje. Pre mňa to, že chytíte mladý list na jar alebo sa dotknete stromu a&nbsp;vidíte všetko, čo žije v&nbsp;súlade s&nbsp;vami, je zázrak, ktorý ma dostáva do rovnováhy.

Keby šiel niekto okolo, môže vás vidieť v&nbsp;montérkach?

Montérky nemám. (Smiech.) Ale učím sa, ako sa starať o&nbsp;studňu, o&nbsp;dom, trávnik, stromy. Stále sa zdokonaľujem, pretože som tam prišiel úplne nepoučený, nič som nevedel. S&nbsp;rodinkou často myslíme na to, akú radosť by z&nbsp;toho mal ocino, keby tu bol. Potreboval by som občas jeho pohľad na veci a&nbsp;jeho radu.

Zatiaľ nie, ale už hľadám miesto. (Smiech.) Človek nikdy nevie, možno si časom zadovážim statok so zvieratami. (Smiech.) Veľmi rád čítam o&nbsp;ľuďoch, ktorí zanechali celú svoju prácu a&nbsp;odišli. Možno by som potreboval skúsiť iný typ života. Preto ma to tak láka.

SKONČÍ KOLENÍK S HERECTVOM? NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE

Čiže hrozí, že by ste skončili s&nbsp;herectvom?

Zatiaľ nie. Ale nikdy neviete. V&nbsp;živote treba mať alternatívu.

Chalupu ste si zadovážili za hotové alebo ste si museli zobrať hypotéku?

Bolo to na hypotéku, čiže som sa zadlžil.

A&nbsp;ste pripravený, čo sa týka financií, keby neprišli ponuky a&nbsp;zostali by ste bez práce?

Snažím sa k&nbsp;tomu pristupovať zodpovedne. Aj pred pandémiou som sa snažil, takže ma to nezasiahlo. Často čítam, že na rezervu mnohí zabúdajú.

Spomínali ste, že trávite s&nbsp;rodinou čas na chalupe. Kto je pre vás rodina?

Častejšie, než ja chodím do Bystrice, je so mnou v&nbsp;Bratislave mamina, sestra, neter, švagor. A&nbsp;potom sa presunieme na chalupu. Ale rodina sú aj všetci v&nbsp;Bodorovej, Laskári, Pezinku, v&nbsp;Prahe…

Prišli sme o&nbsp;neho pred pätnástimi rokmi…

HERCOVE POCITY PRI ROZPRÁVANÍ O OTCOVI NA ĎALŠEJ STRANE

Čudoval sa, keď som išiel za herca. Ako inžinier to nevedel pochopiť. Neskôr bol veľmi hrdý. Videl som to na ňom. Volal ma doktor, pretože som začal študovať doktorát. Teraz sa okľukou vrátim k&nbsp;postave doktora Fabiána. Keď ma mama uvidela v&nbsp;seriáli prešediveného, hladko oholeného, v&nbsp;obleku, povedala mi: „Pripomínaš mi ocina.“ A&nbsp;ja som si to potom nejakým spôsobom… (Chvíľka ticha.) Čo teraz budem plakať? (Hercovi začali tiecť po tvári slzy.)

Áno, keď som sa videl v&nbsp;tej maske doktora, videl som jeho. Otec bol tvrdý chlap. Zásadový, rešpektovaný, bol rozhľadený a&nbsp;kapacita vo svojom zamestnaní. Myslím, že aj ocino bol inšpiráciou, ako by mal pôsobiť doktor Fabián. Ale neviem, čo ma to tak dojalo...

Aj preto sa venujete viac mame, keďže zostala bez muža?

Samozrejme. Mame sa venujem, ako môžem, som šťastný, že si toto obdobie môžeme ako-tak v&nbsp;kondícii uvedomiť a&nbsp;tráviť čas spolu aj so sestrou a&nbsp;vlastne so všetkými.

Pôsobíte ako človek, ktorý si veľmi nepripúšťa ľudí k&nbsp;telu. Vaše emócie zaskočili aj mňa.

Vidíte, že nie. (Smiech.) Je to skôr plachosť. Diváci veľmi radi používajú na hercov prívlastok, že sú arogantní. Ale myslím si, že je to len zdanie, obrana. Aj keď som herec, neznamená to, že je mojou povinnosťou byť osobný ku každému.

A&nbsp;záleží vám na tom, čo si o&nbsp;vás ľudia myslia?

Zatiaľ áno. Veď ľudia sú naši diváci. Musím ich brať do úvahy. Keď budem mať toho viac za sebou, možno mi to už bude jedno.

O LÁSKE, KTORÚ HEREC CÍTI, NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE

Už dlho roky vás označujú za sexsymbol. Vám však tento prívlastok nevonia. Prečo?

Už som to začal brať postupom času ako iróniu. Stali sa situácie, keď mi režiséri povedali, že ma neobsadia, lebo som príliš „urobený“. Vtedy začnete prehodnocovať, čo chcete v&nbsp;tejto profesii dosiahnuť. Začal som tomu vnútorne vzdorovať.

KOLENÍK o náročnom období: Cítil som, že som kúsok pred vyhorením! Čo herca zachránilo?

KOLENÍK o ťažkom období: Cítil som, že som pred vyhorením

zivot

Život

Rozhovory

korektný obsah

V&nbsp;určitom smere je pre herca podstatný. Ale imidž neznamená byť len atraktívny. Myslím si, že imidž je aj tak len škatuľkovanie. Najlepšie je byť nezaraditeľný. Univerzálny. Aby vás zmenila postava, ktorú hráte. Netrpím prehnanou starostlivosťou o&nbsp;imidž.

Ale keď sa na vás pozerám, vrások veľa nemáte...

Priznám sa, že ich nepočítam. Jediné, na čo sa určite môžem spoľahnúť, je pribúdajúci vek. Pamätám si, že ako mladý herec v škole som chcel vyzerať zrelšie, staršie, prekážali mi moje rysy… (Smiech.)

Súkromie si strážite, ako sa hovorí, ako oko hlave. Predsa len mi však nedá neopýtať sa: Čo pre vás znamená láska?

Bezpečie. Na to, že vôbec neviem, kto bude náš rozhovor čítať, som sa veľmi neustrážil. (Smiech.) Myslím si, že sú hodnoty, s&nbsp;ktorými sa neobchoduje. A&nbsp;jednou z&nbsp;nich je rodina a&nbsp;súkromie.

KOLENÍK o náročnom období: Cítil som, že som kúsok pred vyhorením! Čo herca zachránilo?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

KOLENÍK o náročnom období: Cítil som, že som kúsok pred vyhorením! Čo herca zachránilo?

Roman Wesserle

Súvisiace články

Spevák Adamec sa sťahuje z Bratislavy: Kto stojí za jeho životným rozhodnutím?

MIEZGA sa postavil na bežky, a potom to prišlo: Pri pohľade na herca pôjdete do kolien

KRAMÁR zabáva svojou fotkou celý internet: Maroš, čo si bol na Antarktíde?

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás