Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Na Slovensku si dnes už dobre známy. Bol modeling štartovacím mostíkom na vstup do šoubiznisu?

Určite áno. V&nbsp;zahraničí som robil kampane pre známe značky. Keď som sa vrátil na Slovensko, asi bolo jednoduchšie dostať sa na tunajšie prehliadky. Modeling mi dal určitú pozornosť a&nbsp;zviditeľnil ma na Slovensku. Neskôr prišla ponuka vyskúšať kasting na postavu Hasana do seriálu Pán profesor. Veľmi som neveril, že uspejem, ale podarilo sa to.

Si model, herec, ale aj spevák. Čo ťa najviac baví?

Modeling a&nbsp;herectvo ma veľmi bavia, sú to veci, ktoré ma vyformovali. Je to skvelá súčasť môjho života, ale hudba je niečo celkom iné. Píšem si texty sám, ja som si vybral meno, ja som si vybral žáner. Všetko som to ja a&nbsp;keď to má dobrý ohlas, som neskutočne vďačný.

Máš exotický zjav, tvoj otec je z&nbsp;Kapského Mesta. Berieš to ako výhodu vo svojom živote?

Určite to beriem ako výhodu najmä v&nbsp;modelingu. Keďže mám pocit, že v&nbsp;ňom nie je dôležité byť pekný, ale zaujímavý.

Zažil si pre svoj exotický vzhľad aj niečo nepríjemné? Predsa len, ľudia dokážu byť zlí....

Rasizmus je na Slovensku vec, pred ktorou sa človek neschová, keď je „čierny“. Ľudia ma kopali, pľuli na mňa. Zažil som rôzne nechutné komentáre v&nbsp;autobusoch. Už na základnej škole to bolo nepríjemné, pretože aj deti dokážu byť zlé. Dali mi to riadne pocítiť. Neskôr som zažil momenty, keď som išiel z&nbsp;Rakúska vlakom a&nbsp;niekto bol zo mňa až taký nervózny, že ľudia mi museli urobiť živý štít. Hádzali po mne plechovky, začali ma napádať. Alebo som si išiel sadnúť s&nbsp;vtedajšou priateľkou do kaviarne na čaj. Zrazu prišla skupinka ľudí a&nbsp;jeden z&nbsp;nich začal vykrikovať, ako nenávidí černochov a&nbsp;všetkých ľudí inej pleti. Že je hrdý rasista. Potom prišla čašníčka a&nbsp;povedala mi, aby som išiel preč. Toto mi robilo najväčší problém – obrovská nespravodlivosť. Musel som sa postaviť, schovať jazyk za zuby a&nbsp;len zhltnúť to, že som čierny a&nbsp;nepatrím do tej kaviarne...

Určite to, že som tu nemal otca, ktorý je Afričan. Bola tu pre mňa iba mama, ktorá je z&nbsp;Petržalky a&nbsp;nevedela so mnou prežiť ten rasizmus tak, ako som to potreboval. Samozrejme, že mama je najväčšia ochrankyňa, ale nevedela pochopiť, ako ma to veľmi štve. Cítil som sa ako outsider len preto, že som tmavý. Nebol som s&nbsp;tým veľakrát vyrovnaný.

Pomohla ti aj popularita, aby sa niečo zmenilo k&nbsp;lepšiemu? Možno si ľudia teraz menej dovoľujú...

Určite. Mám pocit, že teraz sú ľudia radi, keď ma vidia napríklad v&nbsp;telke, napriek tomu, že som „čierny“. Ja to však beriem ako privilégium, že som „čierny“ a&nbsp;môžem tam byť, že robím hudbu, ktorú ľudia prijímajú. Je to extrémne príjemný pocit, lebo možno tým ukazujem aj ostatným – napríklad deckám z&nbsp;Vietnamu, teraz možno mnohým deťom z&nbsp;Ukrajiny –, že aj ony sú okej. Možno majú inú kultúru, iné vystupovanie, ale to neznamená, že sem nepatria. Potrebujú pomoc a&nbsp;môžu tu robiť, čo chcú. Všetci majú mať šancu, aby boli šťastní...

Spomenul si biologického otca, nikdy si ho nespoznal ani ste sa nestretli?

Mal som raz pubertálny skrat, keď som chcel jeho číslo, chcel som ho nájsť, lebo mi veľmi liezol na nervy ten rasizmus. Nechcel som tu žiť. Chcel som stretnúť niekoho, kto ma pochopí. A&nbsp;myslel som si, že to bude on. Kto iný by to mal byť, keď nie on… Mama mi ho nakoniec dala, ale prišlo mi zle od strachu a&nbsp;stresu a&nbsp;nezavolal som. Nevedel som, čo mu mám povedať. Po istom čase ma prestal zaujímať, pretože som spoznal svojho otčima, ktorý sa o&nbsp;mňa vždy staral ako biologický otec. Pripadalo mi nefér hľadať niekoho, koho vlastne nepotrebujem. Bral som to ako podvod voči svojmu otčimovi, pretože on je môj otec. Biologického otca som nikdy nestretol.

<strong>ÚPRIMNÉ SLOVÁ O DCÉRKE A POKRAČOVANIE ROZHOVORU NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

VIAC FOTO UMELCA AJ JEHO DCÉRKY NÁJDETE V GALÉRII

V&nbsp;13 rokoch mi napísala na Facebooku jeho snúbenica, či neprídem na nejaký čas k&nbsp;nim, lebo si chcú skúsiť, aké je mať dieťa.

Keby sa ti ozval otec teraz, chcel by si sa s&nbsp;ním stretnúť?

Chcel, ale preto, že sa mi stalo v&nbsp;tom istom veku to čo jemu. Ale pristúpil som k&nbsp;tomu úplne inak. Chcel by som mu iba povedať, že 1 : 0.

Narážaš na to, že si sa stal v&nbsp;mladom veku otcom. Myslel si teda práve na otca, že nesmieš urobiť to, čo urobil on?

Presne. Nea vyrastie a&nbsp;bude tmavá, bude potrebovať oporu. Mama sa o&nbsp;ňu stará super a&nbsp;aj ja sa chcem o&nbsp;ňu starať super. Ale viem, že keby som tu pre ňu nebol, sú veci, s&nbsp;ktorými sa Nea nebude vedieť vyrovnať. Nebude jej vedieť pomôcť len mama. Nebudú jej stačiť slová „nad to sa musíš povzniesť“. Lebo je tmavá, lebo má iné vlasy? Vôbec!

Takže si cítil vlastnú bolesť, keď si v&nbsp;určitých momentoch nemal pri sebe biologického otca.

Mal som pred očami, že buď môžem byť ako môj biologický otec, ktorý sa ku mne nikdy neprihlásil, odísť, nestarať sa, alebo môžem byť dobrým otcom. Môžem Nei povedať: „Som tvoj otec a&nbsp;nech sa bude diať hocičo, som tu pre teba.“ S&nbsp;Veronikou sme nikdy neboli pár a&nbsp;ani nebudeme. Som však Nein otec, Veronika je jej mama, my sme jej rodina.

Máme veľmi dobrý vzťah, veľmi si ju vážim, pretože sa o&nbsp;Neu stará skvelo.

Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedel, že budeš otcom?

Nebolo to plánované, takže som sa cítil… (chvíľu zostalo ticho a&nbsp;umelcovi začali tiecť po tvári slzy, pozn. red.) Všetko sa zmenilo. Môj pohľad na svet bol predtým úplne iný. Mal som obavy, že nebudem môcť robiť to, čo robím. Je to obrovská zodpovednosť. Nea je jediná vec, ktorá tu po mne zostane. Hudba je niečo celkom iné. Premýšľal som, ako pre ňu vytvorím zázemie, veď som nemal zázemie ani pre seba. Dnes som rád, že mám naozaj šancu to zázemie budovať, ale viem, že teraz a&nbsp;dlhé roky ho bude mať u&nbsp;Veroniky. Ja budem za Neou zatiaľ chodiť a&nbsp;dúfam, že keď budem starší, tak Nea nájde domov aj u&nbsp;mňa. A&nbsp;možno budem mať ženu a&nbsp;s&nbsp;ňou deti a&nbsp;Nea bude mať súrodencov. Teraz musím makať, aby to tak bolo.

Je to také zvláštne. Vždy keď o&nbsp;nej rozprávam, tak plačem. Keď som ju prvýkrát videl, už som mal všetko „v&nbsp;r...“. Bolo mi jedno, čo sa písalo. Pozrel som sa na ňu a&nbsp;ona prestala plakať. To bol taký magický moment.

Mama to nevedela asi dovtedy, kým to nezačal riešiť bulvár. Ja som to rodičom najprv nechcel povedať. Nevedel som, či sa mám hanbiť, alebo sa báť. Ale to bol len ten prvotný moment. Na druhej strane som vedel, že sa nič nedá zobrať naspäť. Mama sa zľakla, čo ma bude čakať. Vedela, aké je náročné pre mladého slobodného človeka vychovávať dieťa. Mala strach, že sa o&nbsp;Neu nechcem postarať. Že po toľkých rokoch, čo som jej plakal kvôli biologickému otcovi, by som to urobil Nei, ale aj sebe.

Áno videla. Bol tam aj otčim, ktorý bol šťastný dedo. Na mame som videl, že má o&nbsp;mňa stále akoby strach. Ako keby si uvedomovala, že ma už musí pustiť a&nbsp;nemusí ma už tak chrániť. Asi tam pochopila, že som už dospelý.

<strong>PREČO SA S VERONIKOU NEPRIZNALI, ŽE MAJÚ SPOLOČNE DIEŤA A AKO MATÚŠA PRIJALA JEJ RODINA, ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Tvoje verejné priznanie prišlo vo forme skladby My. Uvažoval si, že to príde bez toho a&nbsp;skôr?

Áno, ale bulvár to urobil za mňa. Bolo to pre mňa veľmi toxické. Zavolali mi totiž, že už o&nbsp;mne včera napísali, že som otec, a&nbsp;dnes sa môžem k&nbsp;tomu vyjadriť. Vtedy som sa cítil naozaj zle. Mal som už vtedy frajerku, ktorú som si našiel, keď bola Veronika v očakávaní. Pre ňu to bol tiež šok, to boli veci, ktoré som musel riešiť za pochodu. Nikdy som nezažil silu bulváru.

Veď si mohol povedať, aká je teda pravda.

Ja som sa s&nbsp;nimi ani nechcel rozprávať.

Prečo ste s&nbsp;Veronikou na začiatku nepovedali, že ste Neini rodičia? Mohol si sa tak tomu celému vyhnúť, nie?

Vôbec, ja nedlhujem verejnosti nič. Nehovorím to v&nbsp;zlom. Ja som si to chcel najprv upratať vo svojej hlave, potreboval som to vyriešiť so svojou priateľkou, musel som ísť za mojou mamou, babkou. Potom, keď som vedel, že je všetko na správnom mieste, nejde mi každý deň „ustreliť dekel“, nebojím sa každého neznámeho čísla, ktoré mi volá, vtedy to poviem. Ale nie preto, že je to moja povinnosť. Moja povinnosť je chodiť za Neou a&nbsp;zaujímať sa o&nbsp;ňu.

Prečo to priznanie prišlo práve formou pesničky?

Chcem, aby ľudia vedeli, že pesnička nebola vypočítavosť. Bol to jednoducho odkaz vyslovene pre Neu. Chcel som jej ukázať, že nikdy som nemal pochybnosť, pretože tým ja trpím celý život. Myslel som si, že som môjmu biologickému otcovi nestačil, že sa zo mňa netešil. A&nbsp;on to nemusel vysvetľovať verejnosti, napriek tomu je tu jediný človek, ktorý sa z&nbsp;toho cíti zle, a&nbsp;to som ja. Chcel som iba pre Neu urobiť pesničku.

Po tej skladbe sa rozruch okolo tvojej osoby akoby skončil.

Spadol mi obrovský kameň zo srdca. Už sa ma to nikto nepýta. Už je to všetko v&nbsp;pohode, už to každý vie. Ľudia to prijali a&nbsp;hlavne nič zlé sa nestalo. Jediné, čo sa stalo, je, že dvaja ľudia majú dieťa, ktoré je zdravé, rastie a&nbsp;má rodičov, ktorí ho ľúbia.

Teraz som si napríklad začal robiť vodičák, aby som mohol sadnúť do auta a&nbsp;prísť za ňou. Všetko sú to pre mňa veľké zmeny, ale musím kráčať ďalej a&nbsp;brať to, ako to je.

Bol si aj v&nbsp;pôrodnici, keď sa narodila?

Bol to magický dátum, ale bol som v&nbsp;Česku pracovne v&nbsp;jednej televízii. Keď som odtiaľ odchádzal, prišla mi správa, že je všetko v&nbsp;poriadku a&nbsp;že je zdravá.

Môžeš už povedať, že si pripravený byť otcom?

Na niektoré veci musí človek dozrieť. Stále mám 21 rokov. Chcem zažiť ešte veľa šialených vecí… Nie som na to úplne pripravený, ale som tu, takže sa budem učiť za pochodu.

Myslím si, že super. Veronikin otec robí víno, takže sme si dali spoločne. Bavili sme sa o&nbsp;všetkom. Sú to osobné debaty, čiže nerád by som o&nbsp;tom hovoril. My si hlavne s&nbsp;Veronikou uvedomujeme, že máme každý svoj život, Nea je naša, ale to nevylučuje, že budeme mať vo svojich životoch partnerov, s&nbsp;ktorými budeme mať možno ďalšie deti.

Bola to Veronikina voľba a&nbsp;mne sa to meno veľmi páči.

Dúfam, že budem mať ženu, viac detí, dom, psa, auto a&nbsp;vodičák. (Smiech.) Verím, že budem robiť to, čo ma napĺňa, a&nbsp;verím, že to bude hudba.

VIAC FOTO UMELCA A JEHO DCÉRKY NÁJDETE V GALÉRII

KOLÁROVSKÝ má dcérku s NÍZLOVOU: Nechcel som NEI urobiť to, čo mne BIOLOGICKÝ OTEC!

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

KOLÁROVSKÝ má dcérku s NÍZLOVOU: Nechcel som NEI urobiť to, čo mne BIOLOGICKÝ OTEC!

Roman Wesserle

Súvisiace články

JUDÍNYOVÁ má doma parádnicu, ktorá rastie ako z vody: Neuveríte, čo urobila jej dcérka Ella!

Novopečený otecko MAREŠ ukázal dcérku: ALEX je skutočne rozkošné bábätko! FOTO

Adela VINCZEOVÁ ochutnala pred zrakmi divákov LARVY HMYZU: Uff, dali by ste si aj vy? VIDEO

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás