„Verím, že to, čo sa udialo minulý rok, má nejaký význam pre ďalšie generácie, že moje dcéry, ktoré sú srdcom aj Slovenky, sem jedného dňa prídu a možno sa tu rozhodnú žiť a bude im tu dobre,“ hovorí speváčka Jana Kirchner (40) na margo vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Na Slovensku si momentálne vďaka šou The Voice. Predpokladám, že ponuky účinkovať ako koučka či porotkyňa v speváckych súťažiach si mala aj v minulosti. Alebo?

Áno, toto nebola moja prvá ponuka. V podstate prvá prišla ešte pri prvej šou The Voice, v tom období pri Hlase, ale ja som mala pocit, že na to ešte nie som pripravená. Myslím, že to bolo asi pred siedmimi rokmi, keď mala Matilda pol roka, to bolo veľmi skoro. Celá šou si vyžaduje fyzické aj mentálne nasadenie na sto percent a pri takom malom dieťati by to nešlo. Preto som vtedy povedala nie a urobila som veľmi dobre.

Krátko nato som totiž vydala projekt Moruša, ktorý sa so mnou ťahal asi šesť rokov a priniesol mi skúsenosti, ktoré som dovtedy nemala.

Predtým som bola vo veľkom vydavateľstve ako speváčka a autorka a zrazu som sa stala nezávislou umelkyňou. Zrazu som bola aj organizátorka vlastných koncertov, vydávala som albumy, riešila plagáty, online predaje, skrátka všetko s pomocou menšieho tímu ľudí. Vďaka tomu som sa ešte viac dozvedela o tom, ako funguje hudobný biznis.

Keď táto ponuka prišla znova, zavolala mi moja manažérka s tým, či to rovno môže zrušiť. Ale ja som povedala: Počkaj, počkaj, počkaj... Začiatkom minulého roka som mala pocit, že by to chcelo nejaký impulz. Už som žila veľmi pokojným životom a cítila som, že by to opäť chcelo novú výzvu.

Ak si občas takto niečo prajeme, v živote sa nám to aj splní. Práve preto som sa sama seba pýtala, či náhodou The Voice nie je to, čo som si priala (smiech). Premýšľala som nad tým a povedala som si, že do toho idem.

Dlhší čas sa venuješ skôr alternatívnej hudbe, nebála si sa reakcií svojich fanúšikov?

Samozrejme, že som zvažovala plusy a mínusy. Svet veľkého šoubiznisu som dávno opustila a odišla do úplne iných vôd. Dá sa povedať, že som sa venovala skôr umeniu alebo hudbe, ktorá nie je mainstreamová. Uvažovala som nad tým, ako to budú prijímať moji ľudia, ale potom som si povedala, že nemôžeme vždy na všetko v živote hovoriť nie.

Mala som pocit, že niekedy je dobré veciam, o ktorých by nikto nikdy nepovedal, že na ne kývneme, povedať áno. Už len preto, aby človek dostal ďalší nový impulz, stretol nových ľudí, opäť sa niekam posunul. Nikdy nevieme, čo nás čaká za ďalším rohom.

Jana sa na obrazovkách Markízy a Novy predstaví po boku rapera Kaliho a speváka skupiny Kabát Pepu Vojtka.
Jana sa na obrazovkách Markízy a Novy predstaví po boku rapera Kaliho a speváka skupiny Kabát Pepu Vojtka.
Zdroj: Archív NMH

Z veľkého vydavateľstva si odišla, aby si mala priestor na rozlet a mohla si tvoriť hudbu tak, ako ju cítiš?

Áno, aj keď som mala vždy dobrý vzťah s Universal Music. Pri mojej novej pesničke Dunaj s ním stále spolupracujem. Tie pomyselné dvierka som nikdy nezavrela, aj keď sa dá povedať, že som sa od nich na pár rokov akoby odstrihla alebo, lepšie povedané, úplne som opustila main­stream.

Bola som veľmi spokojná na platforme alternatívnej scény, ale nikdy som úplne nebola ani tam, ani tam. Vždy som sedela na dvoch stoličkách. Anna Wintour (šéfredaktorka amerického magazínu Vog­ue pozn. red.) naposledy v jednom rozhovore povedala, že je prospešné, keď sa spojí komercia s umením.

Žijeme vo svete, keď nie je dobré odstaviť jeden pruh, aby bol ten druhý dominantný. Je dobré nájsť správny balans medzi komerciou a umením. Ani jedného, ani druhého príliš veľa nie je dobré, takže sa snažím celý svoj život vyvažovať.

Momentálne som v tejto fáze. To však neznamená, že sa v budúcnosti nepustím do práce na čisto umeleckom albume, na ktorom zhodou okolností pracujem. Nakopol ma pohľad na mnohých mladých ľudí, ktorí sa venujú hudbe. Toto mi prinieslo pozitívnu iskru do života.

Čo môžeš, aspoň na základe prvých skúseností, prezradiť o účinkujúcich v šou?

Zatiaľ toho neviem povedať veľa, pretože sme mali deväťdesiat sekúnd na to, aby sme si vypočuli krátku ukážku ich spevu. To, akí títo ľudia sú a či naozaj majú talent, sa ukáže neskôr. Na niektorých však bolo vidno, že majú v sebe niečo, čo sa nedá naučiť. Že pred nami stojí človek, ktorý to dostal do vienka, narodil sa s talentom, no to je iba začiatok cesty.

Ako s tým talentom bude ďalej narábať, či má disciplínu, sebadisciplínu, či je pracovitý a tak ďalej, to sa ukáže v budúcnosti. Čaká ich dlhá cesta. Tým, že sa dostali do tejto šou, si možno skrátili nejaké chodníčky, ale to ešte neznamená, že majú vyhrané, musia to ustáť. Keď to však ustoja, na slovenské pomery budeme počuť talenty svetových rozmerov.

Keďže sa blíži výročie smrti novinára Jána Kuciaka, nedá mi neopýtať sa na tvoju angažovanosť v rámci koncertov pre Jána a Martinu...

Na toto podujatie som bola pozvaná. Komunita, v ktorej som sa hýbala posledné roky, bola presne tá komunita kapiel, ktoré na týchto koncertoch vystupovali a hrali. Para, Billy Barman, Sima Martausová, Bez ladu a skladu... Sú to všetko moji ľudia, moja hudobná rodina. Mám ich rada a nesmierne si ich vážim.

Pozval ma Miško Kaščák, ktorého poznám roky a mám na ňom rada to, že v časoch, keď som bola v totálnom maistreame, dá sa povedať, najväčšia hviezda, zavolal ma na Pohodu a dal mi priestor hrať pred úplne iným publikom. Zobral na seba risk, ale zafungovalo to. Odvtedy sa cítim ako súčasť „pohodovej“ rodiny, a práve preto som zobrala aj tento koncert.

Myslím si, že mnohí ľudia sa na Miška pozerajú ako na blázna práve preto, že sa púšťa do takýchto projektov. Konkrétne koncert pre Jána a Martinu bol z jeho strany veľmi šľachetný a krásny počin. Veľmi to pomohlo dotyč­ným rodinám zmieriť sa cez hudbu s tým, čo sa vlastne stalo.

Hoci žije s partnerom Eddiem Stevensom v Londýne, na Slovensko kvôli práci cestuje často. Dcéra Matilda Janinu popularitu nevníma.
Hoci žije s partnerom Eddiem Stevensom v Londýne, na Slovensko kvôli práci cestuje často. Dcéra Matilda Janinu popularitu nevníma.
Zdroj: Herminapress

Si Slovenka žijúca v zahraničí, ako si vnímala, čo sa v našej krajine udialo a v podstate sa aj stále deje?

Keď sa to celé udialo, bola som v štúdiu so skupinou Para a nahrávali sme pesničku Našou krajinou, čo bolo naozaj veľmi tematické. Zrazu prišiel Lasky do štúdia a povedal nám, čo sa stalo. Veľmi sme však tomu nerozumeli, lebo sme ešte nemali všetky informácie. Čím viac sme sa o tom dozvedali, tým väčší dosah tá správa mala a mňa to naozaj veľmi zasiahlo.

Mala som pocit, akoby ma niekto vypol z elektriny. Na chvíľu mi úplne prestala fungovať hlava a nedokázala som si predstaviť, že ešte niekedy budem v tejto krajine schopná ísť do nejakého nového projektu a samu seba prezentovať. V tej chvíli mi to pripadalo absolútne sebecké.

My sme v tom čase dokonca chceli ísť aj na turné, ale nakoniec sme iba odohrali pár koncertov a nešli sme. Nemala som vôbec chuť robiť niečo, čo sa týkalo mojej popularity.

Vieš, čo myslím? Zrazu som mala pocit, že toto celé nie je o mne. Tu sa stala vec, ktorá je oveľa silnejšia, dôležitejšia a myslím si, že doteraz to v nás znie a bude to v nás znieť tak, ako napríklad vražda Daniela Tupého, ktorá sa stala pred trinástimi rokmi. Je to symbolicky niečo, čo túto krajinu prebudilo z letargického spánku.

Tým, že žiješ v londýnskej komunite, máš manžela Angličana, ako situáciu na Slovensku vnímali ľudia z tvojho najbližšieho okolia?

V Anglickú vnímaš viac témy, ktoré sa dejú vo svete. BBC, ale všeobecne Británia je nastavená tak, že sprostredkúva spravodajstvo z celého sveta. U nás nie je zahraničné spravodajstvo až také obsažné. Veľmi veľa denných informácií pochádza zo Slovenska.

V Británii je však svetová informovanosť na vysokej úrovni. Na základe toho má potom človek pocit, že vie, čo sa deje v Zimbabwe či Brazílii. A zrazu som medzi všetkými týmito správami počula hlásiť novinárov, ktorých poznám osobne, a počula som o krajine, v ktorej som sa narodila. Bolo to pre mňa absolútne bolestivé, šokujúce.

Asi po dvoch týždňoch konštantného čítania o tom, kde sa to vlastne stalo, čo sa udialo, kam sa to pohlo, mi môj muž povedal, že to musím prestať čítať, lebo sa z toho zbláznim. Na jednej strane som veľmi túžila ísť domov a na druhej som si nedokázala predstaviť, že sa do tejto krajiny vrátim. Myslím do takej krajiny, v akej podobe je dnes.

No verím, že sa to všetko zmení. Verím, že to, čo sa udialo minulý rok, má nejaký význam pre ďalšie generácie. Rovnako verím, že moje dcéry, ktoré sú srdcom aj Slovenky, sem jedného dňa prídu a možno sa tu rozhodnú žiť a bude im tu dobre.

Prejdime k trošku veselším témam. V minulosti si viackrát spomenula, že medzi slovenskou a anglickou mentalitou sú obrovské rozdiely, napríklad už len v prípade vzťahu starých rodičov k vnúčatám. Ako to funguje u vás doma?

Naše mamy sú absolútny zázrak. Až teraz som pochopila, o čom je pozícia matky. Často za zamýšľam nad tým, ako mohla moja mama pracovať a popri tom sme mali doma vždy o všetko postarané. Viem, že to často nebolo ľahké, ale zvládala to fantasticky. Aj ja sa to pokúšam zvládať a nejako to ide, ale musím povedať, že bez mojej mamy by som to nezvládla.

Eddieho mama, ktorá má osemdesiat rokov, má zas úplne iné pravidlá. Ona vychovala štyri deti, je to veľmi vzdelaná, emancipovaná, silná žena, ktorá vo svojom veku stále študuje, hrá na klavíri. Ona má pravidlo, že moje dcéry jeden deň v týždni zoberie.

To znamená, že celú stredu sa o ne postará, majú spoločnú večeru. Všetky vnúčatá k nej prídu a takto sa každotýždenne stretávajú. Samozrejme, občas si ich aj inokedy zoberie na pár hodín. Má veľký dom so záhradou, čo je v Londýne veľmi vzácne. Naše dcéry to tam milujú a milujú aj Eddieho rodinu.

To je jedna časť, a potom je tam moja mama, ktorá by si najradšej zobrala moje dcéry k sebe a starala by sa o ne a o všetko kompletne celé dni (smiech). Je to skrátka inak, ale naučila som sa rešpektovať britskú cestu, takisto rešpektujem to, že Eddieho mama vychovala štyri deti. Má to nastavená tak, že si chce užiť všetky svoje vnúčatá. Nie je to úplné obetovanie všetkého, ako to pre svoje vnúčatá robia naše mamy, ale mám rada obidve tieto cesty.

Moji rodičia sú naozaj veľmi obetaví a som rada, že sa s mojimi deťmi rozprávajú po slovensky a vedú ich k tomu, aby spievali slovenské pesničky a hovorili po slovensky.

Jana Kirchner
Jana Kirchner
Zdroj: TV Markíza

V minulosti si povedala, že Matilda (7,5) rozpráva po slovensky lepšie ako Yolana (4). Ako je to teraz?

S Matildou sme na Slovensku žili dva roky, takže slovenčinu má lepšiu. Ale aj Yola je už na tom dobre. Často ju beriem na Slovensko so sebou. Tým, že má ešte len štyri roky, mám absolútnu fyzickú potrebu tráviť s ňou veľa času, pretože si myslím, že je stále ešte veľmi malinká. Štvorročné dieťa ešte nie je veľké dieťa.

Obe máme veľmi pekné spoločné prepojenie a začala som ju brať k nám, lebo som zistila, že jej slovenčina vypadáva, ak sa tomu nebudem intenzívne venovať, tak jej ten jazyk úplne odíde. To by bola veľká škoda, lebo ja slovenčinu milujem. Je to krásny jazyk. Podľa mňa je to jeden z najkrajších slovanských jazykov.

V Londýne sa mi veľakrát stalo, že sa ma Angličania pýtali, akou rečou hovorím, keď som napríklad kráčala s kamarátkou po meste, lebo je vraj krásna (smiech). Práve preto si myslím, že v prípade mladšej dcéry by bola veľká škoda, keby o slovenčinu prišla. Hoci ma to stojí čas, je to logisticky náročné a niekedy to ani nie je vyhovujúce, lebo moji rodičia žijú v Banskej Štiavnici, napriek tomu stojí za to brať ju so sebou.

Ako dievčatá spolu vychádzajú? Ako Matilda prijala mladšiu sestru?

Matilda bola zvyknutá, že sa okolo nej všetci točili, a zrazu ju niekto zosadil z trónu, takže prvý polrok po narodení Yoly nebol úplne jednoduchý, ale nejako sme to spoločne zvládli. Snažili sme sa dodržiavať pravidlá, ktoré nám poradili ľudia vychovávajúci viacero detí.

Teraz je to už neporovnateľne lepšie. Majú naozaj pekný vzťah. Keď sa nevidia, tak trpia, hlavne Matilda, ale, samozrejme, sesterské hádky tam sú. Šklbanie, hádanie, ale väčšinou sa naozaj milujú.

Matilda sa o Yolu stará. Berie to veľmi zodpovedne. Vie, že Yola je jej mladšia sestra a musí na ňu dávať pozor. Na deväťdesiat percent to teda zvládame úplne všetci. Občas cez víkend, keď je veľa voľného času a naše deti sa ráno zobudia, viem, že sa to stupňuje a už len čakám, kedy to praskne a začnú sa hádať. Vtedy ich treba rýchlo zobrať von alebo im dať niečo robiť (smiech).

Mladšia Yola už chodí do škôlky alebo si ju chceš ešte užívať doma?

Bola som s ňou doteraz doma, v podstate som mala aj minimálnu pomoc, čo bolo trošku náročné, ale cítila som to tak. Nebola som matkou, ktorá odkladala svoje dieťa. Yola na mňa bola naviazaná, pretože väčšinu času bola so mnou.

Teraz sme ju začali dávať do škôlky na pár hodín týždenne, ale už mi povedala: Mami, ja už som bola v škôlke raz, takže už tam nemusím ísť druhýkrát! (smiech) Príliš sa jej to nepáči a nie je to niečo, na čo by sa každé ráno tešila. Našťastie, tú škôlku nemá každý deň, čo je fajn.

Môj muž jej na stenu vyrobil program na každý deň s takou šípkou na suchý zips. Vždy jej to prelepujeme, aby videla, kedy škôlku má a kedy nemá. (smiech) Myslím si však, že obe sú veľmi slobodné bytosti. Chvalabohu za to. Spievajú, hrajú, tvoria, kreslia, tak dúfam, že im to vydrží. Verím, že budú dlho bezstarostné a šťastné.

Vnímajú tvoju profesiu, to, že si na Slovensku známa?

Vnímajú. Matilda to, podľa mňa, vníma asi viac, ale s rezervou. Tým, že tu nežijeme, tak ma berú ako úplne normálnu mamu, ktorá s nimi žije v Londýne, varí a má úplne obyčajné každodenné starosti normálnej matky. Raz za čas, samozrejme, odídem, ale vždy sa vrátim.

Život v Londýne je relatívne normálny okrem toho, že sme zavalení hudbou a neustále sa u nás hrá a venujeme sa jej. Ale je to relatívne normálny život. (úsmev)

Badáš na dcérach umelecké vlohy?

Ony už dokonca aj skladajú nejaké veci. Začali si písať pesničky. Yola má veľmi dobrý sluch, samozrejme, aj Matilda, ale Yola má navyše prirodzený rytmus. Nedávno nám povedala, že by chcela hrať na bicie. Pobavila som sa, pretože si naozaj nemohla vybrať hlučnejší nástroj. Tak uvidíme. (smiech)

S mladšou Yolanou bola na materskej dovolenke takmer štyri roky.
S mladšou Yolanou bola na materskej dovolenke takmer štyri roky.
Zdroj: Herminapress
Poslať emailom
Diskusia ()
Obraz, ktorý bol ukrytý v stene, má už nového majiteľa.

Objavili stratený obraz slávneho maliara: Neuveríte, kde ho našli!

Populárne články
Jennifer Lopez

Ohrdnutá a nahnevaná: Takto si Jennifer Lopez svoj veľkolepý deň nepredstavovala

Obraz, ktorý bol ukrytý v stene, má už nového majiteľa.

Objavili stratený obraz slávneho maliara: Neuveríte, kde ho našli!

Božene Haverlovej pomáha zaháňať samotu po manželovej smrti psík Pacho.

Ako filmový Hačikó: Pes herca Leopolda Haverla na neho aj po rokoch stále čaká

Zo socialistickej výstavby trčí kostol a kdesi za stromami je schovaný malý kaštieľ ako ďalšia vážnejšia historická budova.

Slovenské mesto, v ktorom socialistická výstavba zhltla takmer všetko

Stále sú manželmi, každý však žije svojím životom.

Rana pre rozhádaných Patrasovú a Slováčka: Krutá choroba ich dcéry!

Vedeli ste

Označenie „made in...“ malo zabrániť kúpe?

Zobraziť viac
Diskusia