A čo cudzina? Nedávno ste vo Viedni naplnili sálu.

Ponuky sú. Aj keď je to finančne zaujímavé, prestala som robiť za hranicami. V štátoch hovoriacich po nemecky ma pre dobrú výslovnosť neberú ako cudzinca. Platila som za to pri prípravách priveľkou energiou. Už sa mi nechce, nerobím. Odmietam televíziu, rozhovory, stiahla som sa. Nerozumiem kolegom, ktorí sú ochotní za peniaze urobiť čokoľvek.

Máte ešte vo zvyku odmeňovať sa lístkom na berlínsky koncert Juliette Gréco, pažítkou v zime či drahou slivovicou?

Zbožňujem luxus. Aj v zlých časoch som musela mať svoju vôňu. Parfum na leto, na zimu, na večer. Na niektoré veci som však držgroš. Päťdesiat rokov používam jeden a ten istý škrob. Značky sú niekedy nezmysel. Od roku 1968 mám diár z kože, ktorý stál už vtedy hriešnych tridsaťosem mariek. Človek si musí dopriať drobnosti. Chystám sa dať si ušiť jednoduché šaty na mieru. A skúšam nové vône.

Doprajete si aj ľudí?

Vždy som mala okolo seba ľudí, pre ktorých bolo príjemné vidieť ma šťastnú. Vždy som urobila všetko pre to, aby ani rodičia nespozorovali moje starosti. Stálo ma to veľa energie. Možno preto som vnútorne zodratý človek. Možno aj preto sa dnes môj denný výkon zúžil na päť hodín. Ľahko sa vyčerpám a musím sa stiahnuť do ústrania.

Ako dlho trvalo to skromné obdobie?

Niekoľko rokov. Aj keď som sa pretĺkala, na scéne muselo byť všetko v poriadku. Muzikanti, dobré texty, dobré svetlá, oblečenie. Za vystúpenie som dostala šesť stovák. Za vystupovanie v zahraničí som si však mohla kúpiť malé auto, zakrátko ho predať a doplniť rozpočet. Nikomu by som tú radosť neurobila, aby ma videl, ako padám na hubu.

Zdroj: Archív NMH

Cítili ste sa aj vy v sedemdesiatych rokoch outsiderkou?

Odmietala som sa tak cítiť. Iste, nekamarátila som sa so štátnou mocou, nemohla som slobodne pracovať. Najhoršie bolo, že mi nikto nič nezazlieval, všetko sa robilo akosi dostratena. A často to vyplývalo z osobnej nesympatie. Veľa ľudí som dráždila tým, že som bola nepodplatná. Pričom veľmi dobre vedeli, že veľa nezarábam.

Chce sa vám hovoriť, prečo ste v tom čase boli krátko v pankráckej väznici?

Nie. Má to veľa súvislostí.

Čím bola táto skúsenosť zaujímavá?

Aj tam som si presadila svoje názory a návyky. Ráno bolo v cele všetko upratané, z handier som robila prestieranie, prala som voňavým mydlom. Obrázky kvetín so zubnou pastou som nalepovala na skrinky... Slovom, poznala som, že každé prostredie má svoj život. A že v každom prostredí sa dá žiť so cťou. Nič viac.

Stretávali ste sa po prepustení so spoluväzňami?

Boli tam zlodejky aj vrahyne. Len raz ma oslovila nejaká žena odtiaľ. Nechcela mi pripomínať spoločné obdobie. Bola to jedna z veľkých poklôn.

ANDREJ KOCKA

FOTO: JOZEF BARAN

Diskusia