Pri príležitosti nášho sedemdesiateho výročia vám otvárame svoj bohatý archív. Vráťte sa s nami do roku 2000, kedy sme vyspovedali aj Hanu Hegerovú.

Miroslav Horníček ju v rámci cyklu H+H uvádzal hviezdne: Ta, kterou tolik očekáváte. Šansoniérka Hana Hegerová (68). Je náladová?

Mojou celoživotnou snahou je nikoho ničím neobťažovať.

Máte obľúbenú nadávku?

Ani veľmi nehreším. Viem, je to trápne, ale vytriedila som si veci a zakázala som si rozčuľovať sa. Veľmi som na tom pracovala. Upieram sa k šťastiu, ku kráse, k harmónii.

Boli vo vašom živote vzory, kréda?

To nie. Kamarátova matka ma naučila podstatnú vec: nie je dôležité, čo sa stane, ale ako sa k tomu človek postaví.

Balet ste kedysi nechali pre srdcové problémy. Pokračujú?

Zistili mi nedovieravosť chlopne. Je to už v poriadku.

Boli ste však na liečení v Nemecku. Čo vás trápi?

Celé moje všetko. Na liečenie sa chystám. Za devízy sa podrobím očistnej kúre, ktorú pred sto rokmi vymyslel v Česku pán Schrot: diéta, plávanie, bridlicové obklady. Hladovať by som mohla aj doma, ale nevydržím. Nanajvýš dvadsať minút denne cvičím. Dôsledná som jedine na scéne.

Tam je legendárna vaša sukňa s rázporkom po pupok.

Navrhol mi ju Libor Fára v čase, keď sa to už nenosilo. Fakt je, že v Prahe na mňa chodili aj z diplomatických kruhov a pýtali sa ma, kedy som bola naposledy v Paríži...

Prvých pätnásť minút slávy však prišlo skôr.

Úspech je vždy len okamih. Dáva však robote zmysel. Aj keď som na druhý deň opäť plná pochybností. Nezabúdajte, že som začala spievať preto, že som nemala na uhlie. Ani neskôr v Semafore som nebola hviezdou. Recitály vznikli náhodou. A nikdy som si nemyslela, že ma osud zaveje do Prahy. Že budem mať firmu Hana Hegerová. Že prídu ľudia.

Dostávali ste listy od ctiteľov?

Množstvo! Údajne som ich pisateľom pomáhala žiť. Bolo aj pár anonymov, ktoré som si schovávala a čítala nahlas. Že som povrchná, že idem cez postele. Podaktoré klebety o mne roznášali aj kamaráti. Mám však šťastnú povahu. Zabúdam.

Dostať vstupenku na Hegerovej koncert bol a je problém.

Možno na jeseň budem mať pár koncertov na Slovensku. Ktosi raz o mne napísal, že to, čím ľudí lákam na koncerty, je hegeroín. Priznám sa však, že už robím málo, kalkulujem. Som márnomyseľná, robí mi dobre, keď mám plnú sálu. Ubíja ma pocit, že by som to nezvládla a sklamala.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia