Nikdy nemal krásny mikrofonický hlas a nech sa snažil akokoľvek, jeho ústa často predbiehali myšlienku. A práve vďaka tejto výbave vznikla značka – Julo Viršík (†56). Začítajte sa do archívneho rozhovoru s moderátorskou legendou, ktorý sa na našom webe po prvý raz objavil 17.1.2014.

Rozhlasový moderátor Július Viršík zomrel poslednú májovú stredu vo veku 56 rokov

Július (Julo) Viršík, ktorého profesionálny život bol spätý najmä s rozhlasovým éterom, začal spoznávať prácu s mikrofónom v Slovenskom rozhlase, v ktorom pôsobil už počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Najskôr to bola redakcia Pozor zákruta a potom vysielanie pre mládež s názvom Rádio Elán. V roku 1991 prešiel do vznikajúceho rádia Rock FM, kde mal vlastnú reláciu s hitparádou pesničiek.

 

"S Julom stráca slovenský éter a aj naša hudba ikonu. Doslova. Sú hlasy a relácie, na ktorých vyrastáte, dospievate a ktoré sú súčasťou vášho života. Osobne som Jula najprv vnímal ako poslucháč, obdivoval som jeho, aj kolegov v rádiu Rock FM a neskôr, ako jeho kolega, som s ním často diskutoval o slovenskej hudbe a navzájom sme sa veľmi informačne obohacovali," povedal pre TASR jeho dlhoročný kolega, moderátor RTVS Roman Bomboš.

 

Zo Slovenského rozhlasu odišiel Julo Viršík do Rádia Koliba, ktoré sa neskôr premenovalo na Rádio Okey. Do Slovenského rozhlasu sa opäť vrátil v roku 2014. Tentoraz moderoval reláciu Naša hudba, v ktorej predstavoval aktuálnu domácu hudobnú produkciu a prinášal rozhovory s hosťami o domácej hudobnej scéne. Po roku prešiel do rádia Expres, v ktorom moderoval reláciu Twentyfive.

 

Julo Viršík využíval popri moderovaní svoje bohaté skúsenosti aj ako organizátor hudobných festivalov a zviditeľnil sa tiež ako člen poroty súťaže Slovensko hľadá SuperStar.

 

"Klobúk dolu pred tým, čo urobil pre slovenských interpretov. Organizoval festivaly a podujatia, na ktorých účinkovali, hľadal nové talenty a dával im priestor, rozbiehal u nás SuperStar, v hitparáde aj vo vysielaní robil z pesničiek hity, doslova. Bol to on, ktorý z pesničky Mandarinka Darinka urobil kult jednej generácie. A navyše to všetko so šarmom a vždy s dobrou náladou. Odchodom Jula stratilo Slovensko nenapodobiteľný hlas, optimizmus a energiu, ktorú posúval cez mikrofón poslucháčom," hovorí o známom moderátorovi Julovi Viršíkovi jeho kolega Roman Bomboš, pre ktorého je jeho odchod "nečakaný a šokujúci".

 

Zdroj: TASR

Sedem rokov v prvom „komerčnom“ rádiu z neho urobilo hviezdu rozhlasového éteru. Z Rock FM odišiel do vtedy vznikajúceho rádia Koliba, neskôr Okey, až sa v roku 2006 vzdal mikrofónu a zameral sa na vlastnú produkčnú spoločnosť. Hovorí, že moderovanie je ako bicyklovanie. Nedá sa zabudnúť. Tento rok v januári sa do budovy rozhlasu vrátil. Zatiaľ každý piatok poobede v hudobne zameranej relácii.

Čo pre vás znamená rozhlas?

Dá sa povedať, že rozhlas je pre mňa niečo ako druhá mama. Na ňom som vyrastal, vychovával ma. V sobotu doobeda som hrával futbal a potom som sedel pri rádiu a počúval rozhlasové hry pre deti a mládež. To boli pre mňa úžasné a záhadné veci a zvuky, moja fantázia pracovala naplno. Vtedy neboli rozhlasové tváre, tak ako dnes, mediálne známe. Netušil som, ako vyzerajú. Doma v Šali bol pre mňa rozhlas kúzelný a tajomný, predstavoval som si, ako tí ľudia vyzerajú, ako taká rozhlasová hra vzniká. Ako médium mal pre mňa oveľa väčšiu cenu, vedel som ho vychutnať viac než televíziu.

„Keď som bol malý, chcel som jazdiť na ‚pásaku‘. Podarilo sa mi to až v dospelosti, bol to darček od kamarátov.“
Zdroj: Archív J.V.

A potom ste sa do rozhlasu dostali aj vy, a to na dnešné pomery takmer nemožne.

Chodil som ešte na strednú s tým, že chcem určite študovať žurnalistiku. Keďže môj otec hlásal teóriu, že cez leto mám aspoň mesiac brigádovať, aby som vedel, ako sa zarábajú peniaze, a mesiac oddychovať, aby som videl, ako rýchlo sa míňajú, nahral mi. Vybavil mi brigádu v stavebnom podniku v Bratislave, a tak som si povedal, že spojím užitočné s príjemným. Išiel som do rozhlasu, ešte sídlil na Zochovej v starej budove, zaklopal som na vrátnici a spýtal som sa: Dobrý deň, nemáte pre mňa nejakú robotu?

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia