Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Slováci vás opäť vidia na televíznej obrazovke v&nbsp;markizáckom seriáli Vina. Vaša postava sa v&nbsp;prvej časti ešte príliš neprejavila, ale môžete niečo o&nbsp;nej prezradiť?

Keď sme sa bavili o&nbsp;tom, ako uchopiť túto ženu, základná pripomienka bola, že je to čudná žena, čo je pre herečku úžasné, pretože vie, že má čo objavovať a&nbsp;má čo pomaličky odkrývať. A&nbsp;že to bude chvíľku trvať a&nbsp;že si to môžem tak herecky „vypapať“. Takže táto čudná žena má v&nbsp;sebe naozaj veľmi kruté a&nbsp;nepríjemné tajomstvá. A&nbsp;odkrývanie mojich tajomstiev odkrýva zároveň tajomstvá niekoho iného, tak o&nbsp;tom vlastne hovoriť nesmiem. (Úsmev.) Ale veľmi sa teším, ako budú na tento formát diváci reagovať.

Bolo toto nakrúcanie náročné? Téma vraždy malého chlapca musela s&nbsp;každým z&nbsp;vás zamávať...

Áno, ale bolo to ťažké aj z&nbsp;technického hľadiska. Ja som mala počas nakrúcania niekoľko úpalov, pretože moja postava pobehovala v&nbsp;40-stupňových teplotách v&nbsp;bundách a&nbsp;rifliach, tak to bolo pre mňa kruté. Ale mentálne, samozrejme, človek si čítal scenár, počúval pripomienky, snažil sa pripomenúť si nejaké situácie, ktoré zažil sám, ktoré by sa dali implementovať do takéhoto deja. Herec si musí nejakým spôsobom obájiť aj svoju postavu, aj situáciu, v&nbsp;ktorej sa ocitá, aby bola pravdivá. Inak by to divák asi neprijal. Takže áno, bolo to náročné, ale ja si myslím, že asi ani neexistuje herec, ktorý by išiel do projektu preto, že „toto je jednoduché, tu sa nenadriem“. To by ma nebavilo, určite nie.

Dej seriálu sa točí okolo mnohých tajomstiev. Ako vy narábate s&nbsp;tajomstvami? Ako sa k&nbsp;nim staviate? Hovoríte si, že milosrdná lož je možno lepšia ako pravda, ktorá by mala bolieť? Alebo práve naopak?

Toto sú otázky, ktoré riešime asi všetci a&nbsp;asi celý život. Ja osobne som zástancom pravdy. Ale je pravda, že už som sa dostala do mnohých situácií, keď som veľmi zvažovala. Nezvažovala som, či pravdu povedať alebo nepovedať, v&nbsp;tom mám jasno, ale zvažovala som spôsob, čas, náladu, všetko okolo toho a&nbsp;pripravovala som sa na to, aby tá pravda bolela čo najmenej.

Seriál nesie názov Vina. Asi každý z&nbsp;nás cítil za niečo v&nbsp;živote vinu. Súhlasíte?

Ale áno. Myslím si, že každý z&nbsp;nás. Veď sa aj hovorí: Ako ma môžeš poznať, keď ja ešte nepoznám samu seba? To je veľká pravda, pretože o&nbsp;tom je život. Celý život sa spoznávame. Miliónkrát som sa dostala do situácie, keď som samu seba prekvapila nejakou reakciou. Alebo tým, čo som urobila. Povedala som si: To som od seba nečakala. Čakala som, že budem v&nbsp;tejto situácii hrdinka. Alebo opačne, čakala som, že ma to rozhodí a&nbsp;celkom som to zvládla. Je milión vecí, ktoré by človek, keby sa narodil ešte raz, rád zobral späť. Ale potom si uvedomí, že to, že to zažil, že sa takto správal, mu dovoľuje uvedomiť si svoje chyby a&nbsp;pochopiť, čo sám na sebe môže vylepšiť. Takže aj to, že človek urobí zlú vec, ktorú sám sebe potom vyčíta, ho posúva ďalej. Oveľa ďalej, než by sa tam dostal pokojným spôsobom. Samozrejme, hovorím o&nbsp;ľuďoch, ktorí sa nezamilujú do zla. Pretože zlo neposúva nikoho nikam.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

HEREČKA VYZERÁ STÁLE LEPŠIE. FOTKY V GALÉRII

Teraz sme hovorili o&nbsp;pocite viny z&nbsp;vašej strany, ale viem, že ste si v&nbsp;živote prešli aj ťažkými ranami, za ktoré mohol niekto iný. Narážam na rozpad vášho manželstva, kde bola nevera. Ako sa s&nbsp;odstupom dlhých rokov na to pozeráte?

Tých rán bola kopa a&nbsp;myslím si, že nie som jediná. Každý človek má svoje kríže. Dnes už viem, že nie je hanba opýtať sa na názor niekoho iného, že nie je hanba povedať verejne, že sa mi deje takéto niečo, pomôžte, poraďte... Pretože dnes už ja sama robím takéhoto poradcu iným ľuďom a&nbsp;viem, že je to obrovská vec, keď človek nájde niekoho, kto ho zdrapne za ruku a&nbsp;povie: Neblázni! Je to ťažké, čo prežívaš, ale dá sa to veľmi pomaly preklenúť, žiada si to len čas, žiada si to, samozrejme, energiu a&nbsp;pôjde to... Toto je opäť jedna z&nbsp;tých vecí, ktoré človeka učia.

Čiže keď sa na to spätne pozriete, už by ste sa nehanbili požiadať o&nbsp;pomoc v&nbsp;tom čase?

Ja som sa ani nehanbila. A&nbsp;to mi, samozrejme, veľmi pomohlo. Pretože som sa stretla s&nbsp;ľuďmi, ktorí prežívali rovnaké situácie ako ja, a&nbsp;zistila som, že na tom nie som úplne najhoršie a&nbsp;že takýchto ako ja je kopa. A&nbsp;že to vlastne nie je až taká životná trauma. Dokonca som sa potom dostala do situácie, keď som si povedala, že je dobre, že sa mi to stalo. Pretože keď teraz stretnem podobný druh človeka, ktorý je pre mňa toxický, už sa mu vyhnem.

Ste už nejaký ten piatok šťastná po boku svojho partnera. Možno ste v&nbsp;ňom našli to, čo ste naozaj hľadali alebo po čom ste túžili.

Opravím vás: už nejaký ten piatok som šťastná, ale bez partnera.

Tvoríme pracovný pár a&nbsp;myslím si, že je to tak správne. Som spokojná, mám, chvalabohu, obrovskú rodinu, ktorú mám po krvi, a&nbsp;ďalšiu rodinu, ktorú som si vytvorila z&nbsp;mnohých veľmi vzácnych ľudí, ktorých som v&nbsp;živote postretala. Niektorí odchádzajú, ako teraz Tánička Radeva. Z&nbsp;jej odchodu budem ešte veľmi dlho smutná. Bola to jedna z&nbsp;mojich hereckých mentoriek. Ale taký je život. Človek sa musí naučiť fungovať v&nbsp;rôznych situáciách a&nbsp;dennodenne si hľadať to svoje šťastie. Pomaličky sa dostávam do veku, keď pre mňa bude šťastie, že vyleziem ráno z&nbsp;postele, takže si veľmi vážim, že všetko je tak, ako má byť. (Úsmev.)

Kedy ste sa rozhodli, že už nebudete tvoriť pár?

Myslím, že v&nbsp;čase, keď veci, na ktoré sa dívame rovnako, začali ustupovať tým, na ktoré nemáme rovnaký názor. Ale je príjemné zistiť, že obaja sme natoľko zrelí, aby sme si to dokázali uvedomiť.

Hoci ste slobodná, predpokladám, že ste ešte otvorená novej láske.

Ja som sa rozhodla, že asi nie som dobrá partnerka, takže partnera už hľadať nebudem. Ak si ma niekto nájde, možno sa nechám nájsť. Ja neviem. Ale momentálne som absolútne spokojná tak, ako som. Teraz je mi fajn.

Prečo si myslíte, že nie ste dobrá partnerka?

No keď vám padá jeden vzťah za druhým, zrejme musíte robiť chybu niekde aj vy. Minimálne „aj vy“, ak nie „len vy“. To už neviem.

Aj ste niečo pochopili, čo sa týka toho skončenia vzťahu?

Iste, každý míľnik v&nbsp;živote, každá ukončená kapitola nás niečomu priučí. Držať sa nasilu niečoho, čo už sa díva inam, je hlúpe. My ženy sme neuveriteľné v&nbsp;tom, že na nás môžu naši milí rúbať drevo. A&nbsp;dlho. Ale keď už tá láska odíde, nedá sa to len tak na povel vrátiť. Ale sme priatelia, bývame spolu aj pracujeme spolu a&nbsp;mám Františka ako človeka veľmi rada. Len už netvoríme pár.

To sa nestáva príliš často, že partneri zostanú spolu žiť aj po rozchode.

Možno nie, ale nikdy som sa neriadila podľa nejakých všeobecne zaužívaných noriem. Domček, v&nbsp;ktorom žijeme, sme stavali spolu. A&nbsp;bolo by škoda, keby sme ho ďalej nezveľaďovali. Nemám s&nbsp;tým žiadny problém, práve naopak. Zistenie, že priateľstvo ostalo, je príjemné.

Takže ste takí priatelia, ktorí spolu bývajú...

Áno. Každý vo svojej časti. Ale áno.

Ste momentálne šťastná? Cítite ten vnútorný pokoj a&nbsp;šťastie?

Áno, začala som vzdelávať mladých ľudí na konzervatóriu v&nbsp;Bratislave a&nbsp;je to pre mňa úplne nová, veľmi ťažká úloha, ktorej sa chcem venovať postupne čím ďalej viac. Je to pre mňa taký až rodičovský oriešok, ako mladému človeku ukázať čo najviac zo svojich celoživotných skúseností.

Máte nejaké heslo, ktorým sa riadite celý život?

Všetko je tak, ako má byť. Aj keď sa to občas nezdá.

Náš rozhovor si budú čítať mnohé ženy vo vašom veku, ktoré sa možno ocitli v&nbsp;podobnej situácii. Čo by ste im poradili, aby nestratili úsmev na perách, ktorý vám rozhodne nechýba?

Neviem, čím sú moje životné peripetie výnimočné, všetci žijeme zaujímavé príbehy. Žiada si to len trochu zvedavosti, kam ma ten život dovedie, koho nového stretnem, čo nové zažijem. Koniec je pre mňa zároveň začiatok niečoho iného.

Máte dospelú dcéru Rebeku, ktorá už vyletela z&nbsp;hniezda.

Už je to desať rokov. Žije v&nbsp;Amsterdame. Takže nevyletela úplne ďaleko. Ale je pravda, že ju tu nemám každý deň. Toto je jediná vec, ktorá ma tak trochu trápi. Ale teším sa, že žije v&nbsp;lepšej krajine a&nbsp;že je spokojná, že je šťastná, ale hrozne by som si ju chcela každý deň ovoňať, dotknúť sa jej a&nbsp;pohladiť ju. A&nbsp;to nejde… (Herečke sa zaleskli oči od dojatia, pozn. red.)

Cítite možno nejakú jemnú, ale možno aj silnú osamelosť, keď tu nie je pri vás? Predsa len, je to váš poklad...

Možno aj preto si hľadám túto svoju kvázi náhradnú rodinu, lebo potrebujem nejakú blízkosť a&nbsp;potrebujem mať okolo seba ľudí, s&nbsp;ktorými máme rovnaké pocity. Možno aj preto. Samozrejme, v&nbsp;dnešnej dobe mobilov to nie je až taký problém, stačí zavolať. Vôbec si neviem predstaviť, ako to robili tie naše matky, keď museli čakať na list, ktorý išiel dva týždne odniekiaľ niekam, potom odpovedať a&nbsp;čakať, keď list dostane zase tá druhá strana. Ja si to neviem ani predstaviť. Takže ďakujem Bohu za techniku. Milujem to.

Judita HANSMAN o rozchode: My ženy sme neuveriteľné v tom, že na nás môžu naši milí rúbať drevo

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás

Judita HANSMAN o rozchode: My ženy sme neuveriteľné v tom, že na nás môžu naši milí rúbať drevo

Roman Wesserle

Súvisiace články

Jojkárka JEŽOVÁ prehovorila o podceňovaní a predsudkoch voči ženám: Náročná cesta k úspechu

Babora Piešová pracuje so zdravotne znevýhodnenými: Zmenil sa mi pohľad na ľudí, oni učia mňa

Dobríkova postava prišla o syna, jeho vlastný bojuje o život. Ako zvládol túto hereckú výzvu?

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás