Jana Homolová

Čo pre vás osobne predstavuje ženská sila?

Pre mňa osobne je to obrovská dávka intuície –&nbsp;schopnosť vycítiť situácie a&nbsp;rozhodovať sa srdcom a&nbsp;rozumom. Je to kreativita, ktorá nachádza riešenia tam, kde sa zdá, že ich niet, a&nbsp;trpezlivosť, ktorá vie počkať na správny moment. Skrýva sa v&nbsp;nej aj schopnosť odpúšťať a&nbsp;budovať mosty namiesto múrov, čo dokáže zmeniť vzťahy i&nbsp;celé komunity. Ženská sila je aj odvaha byť zraniteľnou a&nbsp;priznať, že nie sme dokonalé, no zároveň hrdosť na všetko, čo dokážeme. Je to schopnosť inšpirovať a&nbsp;byť príkladom, ale aj vedomie, kedy je čas ustúpiť a&nbsp;byť oporou. A&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade je to energia, ktorá spája rozum s&nbsp;citom, praktickosť so snom a&nbsp;jemnosť so silou, vďaka čomu ženy dokážu pretvárať svet okolo seba.

Kedy ste ju sama v&nbsp;sebe prvýkrát pocítili?

Svoju silu som si uvedomovala už v&nbsp;detstve, pretože moji rodičia ma k&nbsp;tomu cielene viedli. Učili ma, že všetko, čo si zaumienim, môžem dosiahnuť, ak budem vytrvalo pracovať a&nbsp;nevzdám sa, aj keď sa objavia prekážky. V&nbsp;ich prístupe nešlo len o&nbsp;podporu, ale aj o&nbsp;nenápadné vedenie k&nbsp;tomu, aby som sa nebála vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ktorá môže byť často pohodlná, ale limitujúca. Povzbudzovali ma, keď som sa mala postaviť novej situácii, hoci sa mi zdala neznáma a&nbsp;možno aj trochu desivá. Vysvetľovali mi, že každá takáto výzva je príležitosťou, ktorá ma môže posunúť ďalej –&nbsp;nielen v&nbsp;tom, čo robím, ale aj v&nbsp;tom, kým som. Učili ma, že strach je prirodzený, ale nemal by ma brzdiť.

Pochybovali ste niekedy o&nbsp;svojej sile?

Nemyslím si, že som o&nbsp;nej niekedy naozaj zapochybovala. Možno som len vnímala ten rozdiel šancí medzi mužmi a&nbsp;ženami. Najčastejšie v&nbsp;pracovnej rovine. Keď som sa v&nbsp;minulosti uchádzala o&nbsp;prácu, na pohovore mi priamo povedali, že zamestnávateľ radšej prijme muža než ženu. Odôvodnili to tým, že ešte nemám deti, tak sa obávajú, že im čoskoro zutekám na materskú. Nevhodné? Rozhodne. Prišla som v&nbsp;minulosti aj o&nbsp;možnosť moderovať jednu reláciu. Tam opäť padli slová, že divák si tam pýta muža. Prieskumy a&nbsp;štatistiky na to, samozrejme, neexistovali.

Každá žena čelí výzvam, ktoré ju môžu buď oslabiť, alebo posilniť. Aká životná skúsenosť vás na­učila najviac?

Podľa mňa týmto výzvam čelí každý človek bez ohľadu na pohlavie. Ak sa však chceme vyslovene zamerať na postavenie žien v&nbsp;spoločnosti, my ženy stále čelíme istej stigmatizácii, predsudkom a&nbsp;podceňovaniu. Jeden môj expartner ešte na vysokej si ma napríklad nevedel predstaviť ako zamestnaného človeka. Neviem, kde na také názory prišiel, keďže som človek, ktorý bez reptania v&nbsp;práci potiahne aj 18-hodinovú zmenu. Ale aj také som zažila. Pre mňa je hnacím motorom posúvať svoje hranice. Mňa nové výzvy vyslovene tešia, dávajú mi nový impulz do života. Čím je niečo komplikovanejšie, tým viac túžim rozlúsknuť to. Takže prekážky nevnímam ako niečo, čo ma limituje. Naopak, ako niečo, čo mi dáva priestor na kreativitu. Takže odhodlanie s&nbsp;tým ide ruka v&nbsp;ruke. Neviem preto vybrať jednu situáciu, ktorá ma naučila najviac. Ja sa učím každý deň a&nbsp;najmä zo svojich chýb.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

VYZERÁ VÝBORNE. FOTKY ZO SÚKROMIA MODERÁTORKY V GALÉRII

Keď máte pocit, že je toho na vás priveľa, čo vtedy robíte?

Závisí od toho, či sú to náročné situácie pracovného charakteru alebo súkromného. Na všetko zaberá niečo iné. V&nbsp;tých súkromných situáciách potrebujem zmeniť prostredie, ísť na dovolenku. Nasávať prírodu, tráviť čas s&nbsp;blízkymi ľuďmi. Pomáha mi o&nbsp;svojich sú­kromných problémoch rozprávať a&nbsp;pomenovať to, čo ma ťaží, čo ma valcuje. Keď to pomenujem, viem s&nbsp;tým pracovať. Lebo už to nie je len nejaký abstraktný problém, ale niečo hmotné, čo sa pokúsim spracovať alebo vyriešiť. A&nbsp;čo sa týka práce, tam sú tie náročne situácie psychické, ale aj fyzické. Je únavné byť v&nbsp;strehu aj osemnásť hodín. Môj rekord v&nbsp;práci počas volieb v&nbsp;minulosti je 36&nbsp;hodín. Človek sa nezastaví a&nbsp;má vtedy energiu, ale spánkový deficit ho doženie. Mne osobne v&nbsp;oboch prípadoch pomáha rozprávať sa o&nbsp;psychickom preťažení s&nbsp;mojou psychologičkou. Starostlivosť o&nbsp;duševné zdravie vnímam na úrovni starostlivosti o&nbsp;zuby. Treba sa oň starať. Mnoho ľudí má predstavu, že k&nbsp;psychológom sa chodí, len keď máte nejakú duševnú chorobu. Ale nie. Ja to vnímam ako priestor, kde mi psychológ pomôže navigovať sa vo vlastných myšlienkach. Asi aj vďaka tomu som ešte nevyhorela.

A&nbsp;čo v&nbsp;prípade, že vás zrazu prepadnú pochybnosti o&nbsp;sebe samej?

Mala som v&nbsp;živote chvíle, keď som uverila, že nestojím za veľa. Že nie som dosť pekná, dosť múdra, dosť šikovná. Že nie som prosto dosť. Pomohlo mi si uvedomiť, že nemusím byť dosť pre ostatných, že musím byť dosť len sama pre seba. Neformuje ma to, čo si o&nbsp;mne okolie myslí. Dôležité je to, čo o&nbsp;sebe viem sama. Že viem, kým som. A&nbsp;toto uvedomenie mi pomáha čeliť práve tej stigmatizácii, o&nbsp;ktorej som vravela predtým. Ako ženy jej budeme stále čeliť. Ale verím, že raz sa spoločnosť aj v&nbsp;tomto zmení. Čiže postupne som si prestala pripúšťať kruté slová, postupne som prestala nad všetkým až príliš premýšľať. Zmýšľanie ľudí okolo nezmením, môžem však zmeniť to, ako vidím samu seba. A&nbsp;cítim sa vo svojej koži lepšie ako kedykoľvek predtým.

Hoci hovoríme o&nbsp;ženskej sile, my ženy medzi sebou často súperíme aj si niekedy podrážame nohy. Stretli ste sa s&nbsp;tým?

To závisí asi od toho, s&nbsp;akými ľuďmi sa stretávame a&nbsp;koho si do života vpustíme. (Úsmev.) Ja sa v&nbsp;živote&nbsp; –&nbsp;zaklopem si&nbsp;– obklopujem ženami, ktoré sa navzájom povzbudzujú a&nbsp;tešia sa z&nbsp;úspechu druhých. Vieme si navzájom pomôcť a&nbsp;poradiť si. Vyzdvihujeme svoje kvality, nie sme rivali, nepriatelia. Čitatelia sa asi budú diviť, ale dokonca aj naprieč médiami, ktoré majú byť z&nbsp;povahy konkurenčné, dokážeme vytvárať zdravé a&nbsp;priateľské vzťahy. Do tejto otázky som si ani poriadne neuvedomila, že mám asi šťastie a&nbsp;môže to byť inak.

Túžba po informáciách a&nbsp;po pravde. Som prirodzene zvedavý človek. Som človek, ktorého predsudky do istej miery posúvajú vpred. Som človek, ktorý sa rád chopí novej výzvy. Som človek, ktorý sa rád učí zo svojich chýb aj od skúsenejších ľudí.

Tých žien, čo ma inšpirujú, je nespočetne veľa. Frida Kahlo je pre mňa napríklad symbolom odolnosti proti osobným tragédiám. Hedy Lamarr zase ukázala, že krása a&nbsp;intelekt sa nemusia vzájomne vylučovať, že žena môže byť lídrom aj v&nbsp;oblasti, kde sa v&nbsp;jej dobe očakávalo, že ženy nikdy nebudú hrať hlavnú rolu, a&nbsp;to vo vede a&nbsp;v&nbsp;technológii. A&nbsp;mojím večným vzorom je Audrey Hepburn. Ukázala, že skutočná ženská sila spočíva v&nbsp;kombinácii krásy, talentu, empatie a&nbsp;ochoty pomáhať druhým. Bola to dáma, ktorá sa snažila urobiť svet lepším.

Ktoré životné situácie najviac otestovali vašu odvahu?

Moju odvahu asi najviac otestovalo podeliť sa o&nbsp;svoj životný príbeh, o&nbsp;svoju traumu. Vtedy, keď som sa podelila so svetom o&nbsp;násilie, ktoré som zažila na vlastnej koži. Obnažila som sa až na kosť, cítila som sa zraniteľná ako nikdy. No odvahu a&nbsp;odhodlanie som našla pre tie tisíce žien na Slovensku, čo to zažili tiež.

Určite sa mnohé z&nbsp;nich podelili o&nbsp;svoj príbeh. Bol nejaký, ktorý vás zasiahol možno viac ako ostatné?

Zasiahol ma každý jeden. Aj som ich oplakala. Cítila som ich zraniteľnosť, ale aj odvahu o&nbsp;tom hovoriť. Ale musím povedať, že sa nepodelili o&nbsp;príbehy len ženy. Napísalo mi aj množstvo mužov, kde úprimne vnímam ešte viac tú odvahu. Sme stále ako keby mysľou v&nbsp;našej spoločnosti nastavení, že mužom sa nič také nemôže stať, a&nbsp;dokonca tí muži čelili posmechu od tých, ktorí im mali pomôcť, a&nbsp;o&nbsp;tom mi písali. Bolo mi pre všetkých ťažko na duši. Násilie je násilie, či je páchané na žene, alebo mužovi.

Práca v&nbsp;politickom prostredí vyžaduje odvahu a&nbsp;odhodlanie. Ako sa vám darí presadiť v&nbsp;brandži, ktorá je vnímaná ako mužská?

Nepovedala by som, že sa snažím presadiť. Snažím sa robiť svoju prácu najlepšie, ako viem. Snažím sa byť poctivá k&nbsp;pravde a&nbsp;faktom. Áno, politika je do istej miery aj z&nbsp;pozície novinára stále mužská doména. Inak si dovolí okolie na muža a&nbsp;inak na ženu. Sú o&nbsp;tom dokonca medzinárodné štatistiky, že my ženy novinárky sme častejšie vystavené útokom. Napriek tomu to poslanie sprostredkovať ľuďom pravdivé informácie je pre mňa dôležitejšie ako ten hejt, ktorému čelím. A&nbsp;robím to už roky, nedala som sa znechutiť, zastrašiť a&nbsp;tým, že sa v&nbsp;tejto brandži pohybujem už dlhší čas, vytvorila som si isté zázemie.

Akým výzvam čelíte v&nbsp;prostredí, kde sú názory a&nbsp;postoje tvrdšie a&nbsp;často bez empatie?

Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že ženy novinárky často čelia sexuálnym narážkam, urážkam týkajúcim sa ich vzhľadu alebo rodových rolí. Mnohé z&nbsp;týchto útokov sú priamo spojené s&nbsp;negatívnymi predsudkami o&nbsp;ženskej autorite a&nbsp;odbornosti. Ženy novinárky sú častejšie terčom kyberšikanovania, ktoré zahŕňa hrozby znásilnenia, vraždy alebo osobné útoky. Ak prejavíme silné názory alebo sa nebojíme ísť proti prúdu, čelíme väčšiemu odporu než muži v&nbsp;rovnakej pozícii.

Stretli ste sa s&nbsp;takýmito útokmi aj osobne?

Zažila som aj osobné verbálne ataky, dokonca aj fyzické počas pokrývania protestov v&nbsp;kovidových časoch. Vulgarizmy, ponižovanie, opľúvanie či sácanie a&nbsp;to všetko len preto, lebo si robím svoju prácu. Prenasledoval ma jeden pán až k&nbsp;autu, aby mi povedal, čo si o&nbsp;mne nevyberaného myslí… Zažila som toho viac.

Ste novou moderátorkou diskusnej relácie Politika&nbsp;24. Súčasná verejnosť prejavuje veľký záujem o&nbsp;politické dianie. Keď prišla táto ponuka, dlho ste zvažovali, či ju prijmete?

Tým, že som bola prizvaná už do ideovej tvorby nedeľného formátu, to rozhodovanie nebolo ťažké z&nbsp;pracovnej stránky. Skôr z&nbsp;tej súkromnej. Lebo mi bolo jasné, že sa bude stupňovať miera útokov. Politika ľudí polarizuje. A&nbsp;na odľahčenie –&nbsp;prišla som o&nbsp;voľnú nedeľu. Aj to bolo na zváženie. (Smiech.)

Ako prvý hosť prijal pozvanie premiér Robert Fico, čo je ťažký partner do diskusie. Po jej skončení sa diváci rozdelili do dvoch táborov. Na jednej strane vás kritizovali za to, že ste ho nechali priveľa rozprávať, iným sa zas nepáčilo, že ste vraj voči premiérovi boli až príliš útočná. Odhliadnuc od všetkého a&nbsp;s&nbsp;odstupom času –&nbsp;ako hodnotíte svoj výkon?

Ja som k&nbsp;svojmu výkonu vždy nadmieru kritická. Čiže objektívne sa zhodnotiť neviem. Na to sú iní ľudia, ktorých si z&nbsp;pracovnej aj z ľudskej stránky veľmi vážim, a&nbsp;od nich som dostala pozitívnu spätnú väzbu, ktorá bola oprostená od ich politického videnia sveta. A&nbsp;to naprieč médiami.

Dostali ste v&nbsp;rámci konštruktívnej kritiky či už z&nbsp;blízkeho okolia, alebo od fanúšikov postrehy, ktoré ste si počas vysielania neuvedomovali, ale teraz ich začnete v&nbsp;moderovaní uplatňovať?

Samozrejme. Hlavne čo sa týka prejavu, nech dám väčší dôraz na výslovnosť. Nech trošku spomalím. To sú veľmi dôležité postrehy a&nbsp;snažím sa na nich pracovať. Robím si zo seba žarty, že fungujem na vyšších obrátkach, moja dikcia či kadencia slov v&nbsp;súkromí je len pre pokročilých. Asi sa na to hodí slovo rapocem. (Smiech.) A&nbsp;hoci sa to snažím v&nbsp;práci kontrolovať, sú momenty, keď sa mi to úplne nepodarí, a&nbsp;na tom musím zapracovať. Ale prichádzajú aj rady, ako zlepšiť vysielanie z&nbsp;technickej stránky. Je naozaj množstvo konštruktívnej kritiky, ktorá ma posúva vpred.

Čo pre vás znamená ženská sila v&nbsp;politike?

Ženy často čelia tlaku spoločenských očakávaní, ktoré im diktovali, ako sa majú správať, čo majú robiť a&nbsp;čo môžu dosiahnuť. Vďaka tejto odolnosti majú často schopnosť nielen riešiť konkrétne politické problémy, ale aj vytrvalo a&nbsp;odvážne vyjadrovať svoje presvedčenia. Viac žien v&nbsp;politike znamená lepšiu reprezentáciu, viac spravodlivosti a&nbsp;politiku, ktorá zohľadňuje potreby všetkých. Ženy v&nbsp;politike sú nielen silné zástankyne rovnosti, ale aj spravodlivosti a&nbsp;ochrany tých, ktorí to najviac potrebujú.

Ako odolávate stresujúcim situáciám spojeným s&nbsp;debatami?

Neexistuje na to jedno jediné pravidlo. Každá debata s&nbsp;politikom je iná, každý politik je iný. Zároveň to, ako bude reagovať, závisí od spoločenského a&nbsp;politického diania. To všetko sú premenné, s&nbsp;ktorými pri príprave treba rátať. Prípravu netreba podceňovať. Stresu sa vo svojej práci nikdy nezbavím. Dôležité je vedieť s&nbsp;ním pracovať, aby ma neovládol. Vyváženosť súkromného a&nbsp;pracovného života je však niečo, čo sa stále len učím. Ale nevzdávam sa.

Jojkárka JEŽOVÁ prehovorila o podceňovaní a predsudkoch voči ženám: Náročná cesta k úspechu

Jana Homolová

Výber pre vás

Jojkárka JEŽOVÁ prehovorila o podceňovaní a predsudkoch voči ženám: Náročná cesta k úspechu

Jana Homolová

Súvisiace články

Babora Piešová pracuje so zdravotne znevýhodnenými: Zmenil sa mi pohľad na ľudí, oni učia mňa

Porotkyňa v šou Nákupné maniačky Ema FAJNOR: Stretnutia s Nicole Kidman a Georgeom Clooneym

Herecká diva Eva PAVLÍKOVÁ odkazuje mladým kolegom: Neurobte túto chybu, lebo...

Výber pre vás