Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Musel sa na chvíľu rozlúčiť s milovaným športom, no dnes túto skúsenosť hodností pozitívne, aj keď sa všetko otriaslo v základoch. Juraj sa nielenže vrátil do bazéna, ale dnes chce varovať ostatných športovcov pred podobnými chybami a&nbsp;odovzdávať cenné skúsenosti svojim zverencom. Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Plávaniu sa venuješ od šiestich rokov, kto ťa k&nbsp;nemu priviedol?

Moji rodičia. Ako malé dieťa som mal veľa energie, prihlásili ma na športy a&nbsp;jeden z&nbsp;nich bolo plávanie. Bolo to miesto a&nbsp;činnosť, do ktorej som mohol dať energiu a&nbsp;rodičom zo mňa nepadali vlasy.

Zamiloval si sa do tohto športu hneď?

Keďže som bol šesťročné dieťa, skôr hralo rolu asi to, že som tam mal partiu, zabávali sme sa spolu. Určite som mal náklonnosť k&nbsp;športu, ale vyvinula sa až neskôr, keď sme to začali robiť za nejakým cieľom. Našiel som v&nbsp;tom ďalšie vízie.

V&nbsp;14 rokoch si získal prvú medailu z&nbsp;majstrovstiev Slovenska, odvtedy si bol na stupni víťazov každý rok. Potom si však padol na úplné dno, čo sa stalo?

V&nbsp;roku 2019 v&nbsp;lete som dostal dvojročný dištanc na majstrovstvách Slovenska v&nbsp;Žiline. Bolo to kvôli predtréningovke, ktorú som vypil na pretekoch. Bola v&nbsp;nej zakázaná látka, ktorá bola na zozname dopingových látok. Tam sa začala moja stopka.

Ten produkt bol dostupný v&nbsp;bežnom obchode?

Je to verejne dostupné, ale ako vrcholový športovec to nemôžeš piť. Bola to látka methylhexanamine.

Nevedel si vopred, že to obsahuje?

Rozhodne som si to nečítal, ale neznalosť neospravedlňuje. Mal som to vedieť. Niekedy som si overoval, čo pijem, ale takáto vec sa mi nikdy predtým nestala. My sme si to ako plavci vymieňali medzi sebou, v&nbsp;niektorých kluboch to dokonca tréneri kupovali. Bolo to všetko čisté, bolo to na báze jonťákov, kofeínu. To neboli „sypačky“, ale zrazu mi namerali takéto.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Považuješ to za hlúpu náhodu?

Náhody neexistujú. Bola to tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla stať na mojej plaveckej a&nbsp;športovej ceste. Vtedy to bol pre mňa koniec sveta. S&nbsp;odstupom času si viem vyhodnotiť múdro z&nbsp;tej situácie a&nbsp;bolo to potrebné.

Vidieť, že hovoríš o&nbsp;tom s&nbsp;nadhľadom, ale skúsme si to viac priblížiť. Bolo to v&nbsp;roku 2019, ako prebiehali dopingové testy?

Bolo to priamo na majstrovstvách Slovenska. Bolo to po finále, plávali sme motýľa na 50 metrov alebo 100 metrov. Skončil som druhý, čiže mi to ani nepomohlo. Priamo na pretekoch boli dopingové testy. O&nbsp;dva týždne mi zmizol úsmev z&nbsp;tváre.

Mal si zlý pocit už pred tým, ako prišli výsledky?

Hneď predtým som si pozrel, čo všetko som do seba dal a&nbsp;už som tušil, že to nebude s&nbsp;kostolným poriadkom. Po tom, ako prišli oficiálne výsledky, to bolo potvrdené.

Čo sa vtedy v tebe odohrávalo?

Spomalil sa mi dych, zastavil sa svet. V&nbsp;to leto som skončil vysokú školu a&nbsp;mne sa tento dištanc ako odborníkovi v&nbsp;športe vzťahoval aj na uplatnenie na trhu práce. Nielenže sa skončilo účinkovanie na pretekoch a&nbsp;moje realizovanie sa, ale nemohol som ani pracovať v&nbsp;tom, čo som vyštudoval. Nemohol som viesť športovcov a&nbsp;okrem toho išli veci dolu vodou aj v&nbsp;súkromí. Spláchlo sa viacero sfér života.

Čo si v&nbsp;tom čase robil?

Už si to presne nepamätám, veľa som rozjímal. Bol som stratený, bezduchý. Nevedel som, prečo mám ráno vstávať. Bol som hotový a&nbsp;tiahlo sa to tak asi polroka. Hľadal som sa, stále som niečo robil, ale nič nemalo cieľ alebo zmysel. Narazil som na dno a&nbsp;spustila sa u&nbsp;mňa tetánia. Pocítil som to na fyzickom zdraví. Riešil som to s&nbsp;lekármi a&nbsp;mojím mentorom. Hneď ako som to začal riešiť, stúpal som hore. Čím ďalej som od toho bol, tým väčší zmysel som videl v&nbsp;tom, prečo sa to muselo stať.

Ako sa u&nbsp;teba prejavovala tetánia?

Nemohol som ovládať ľavú ruku, preto som najprv volal lekárovi. Upokojil ma, že je všetko v&nbsp;poriadku a&nbsp;mám si dať magnézium. Potom som to riešil s&nbsp;mentorom, ktorý to poňal inou cestou, ktorou idem doteraz. Podľa toho, ako chápem tetániu, je to stav, keď psychická úzkosť dospeje do stavu, že sa ti to zobrazí na fyzickom fungovaní. Už to u&nbsp;mňa úplne odznelo, stalo sa to iba raz. Pochopil som, prečo sa to stalo, čo s&nbsp;tým mám robiť a&nbsp;aký mám byť, aby sa to už nedialo. Prebral som nad všetkým kontrolu a&nbsp;neovládalo ma to.

Už toto je nejaký inšpiratívny odkaz, že sa dá odraziť z&nbsp;dna a&nbsp;ľudia by sa nemali hanbiť vyhľadať pomoc.

Nieže by sa za to nemali hanbiť, ale mali by byť radi za to, že sa to vôbec deje. Samozrejme, v&nbsp;tej chvíli to je ťažké pochopiť, sú tam emócie, trápenia, strata vzťahu, peňazí a&nbsp;podobne, ale všetko sa deje pre niečo. Treba mať otvorené oči, rozvahu a&nbsp;vnímať, prečo sa to deje.

Vyčítal si si dlho, čo sa stalo?

Samozrejme, že som si hovoril, že som hlúpy, že som také niečo vôbec vypil. Na čo som to vôbec robil? Ale bolo zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Pozerám dopredu. Vôbec mi to nepomohlo vo výkone a&nbsp;ešte to aj škodí telu, lebo to je bordel. Čo môžem spraviť? Poučiť sa z&nbsp;minulosti, pozerať sa do budúcnosti a&nbsp;už to nerobím. Keby som sa mal trápiť a&nbsp;stále to analyzovať, len sa mi to bude opakovať.

Pokračovanie článku na ďalšej strane...

Povedal si, že toto všetko bolo na niečo dobré, ale ako vyzeral tvoj život ešte pred touto udalosťou?

Na ktoré preteky som prišiel, tie som vyhral, ale na slovenskej a&nbsp;českej úrovni, nie na nadnárodnej, ako sú majstrovstvá Európy alebo sveta. Potreboval som dostať takúto facku. Už som si dovolil vyhrávať na majstrovstvách Slovenska za akýchkoľvek podmienok a&nbsp;potreboval som nabrať pokoru. Posunulo ma to ako človeka. Pokoru som mal aj predtým, ale dáva mi to teraz iný pohľad. Napríklad, že sa nemám zahadzovať s&nbsp;vecami, ktoré mi môžu znepríjemniť život. Treba vedieť, kde má človek cieľ. Všetko sa dá robiť mnohými spôsobmi a&nbsp;treba rozmýšľať, ktorý je lepší.

Stále si chodil na súťaže, ale mal si niekedy pocit, že môžeš vyhorieť?

Keby som nedostal dištanc, behom pár mesiacov alebo možno v&nbsp;nasledujúcej sezóne by som skončil. To, čo som prevádzal so športovým životom, nemalo obdobu. O&nbsp;chvíľu by som vyhorel. Smerovalo to k&nbsp;tomu. Keď som dostal túto stopku, mal som dva roky na to, aby som našiel vyšší zmysel, upokojil sa, rozmýšľal inak. Keby som pokračoval v&nbsp;danom režime, pravdepodobne by som skončil s&nbsp;vrcholovým športom a&nbsp;aj športom ako tréner. Asi v&nbsp;tom vidím najväčšiu devízu dištancu. Veľmi mi to prospelo a&nbsp;utvrdilo ma to v&nbsp;mojej ceste.

Čo podľa teba spôsobuje to, že športovcovi hrozí vyhorenie? Si aj tréner, tak vieš to posúdiť.

Videl som už 12- až 15-ročných športovcov, pri ktorých boli olympijské nádeje a&nbsp;v&nbsp;priebehu pár mesiacov mali veľmi veľké zdravotné problémy s&nbsp;pečeňou, mentálne problémy, vyhoreli a&nbsp;povedali, že sa k&nbsp;športu nikdy nevrátia. Čím je to spôsobené? Nátlakom. Na Slovensku je ešte zaužívané, že treba tlačiť malé deti, dávať veľké objemy, intenzity, aby boli stále prví. Keď chce byť dieťa v&nbsp;12 rokoch stále prvé a&nbsp;potom prídu fyziologické zmeny, zrazu je štvrté a&nbsp;už sa mu nedá vytiahnuť. Je vysilené, nevie sa s&nbsp;tým zmieriť. Deti sú vedené k&nbsp;tomu, aby vyhrávali, ale dieťa by malo mať hlavne radosť z&nbsp;tej činnosti. Vyhrávať musí, až keď bude v&nbsp;puberte a&nbsp;bude mať už nejaký základ. Vo väčšine prípadov to býva tak, že rodičia chcú, aby ich dieťa naplnilo sny, ktoré oni sami v&nbsp;živote nestihli. Psychický nátlak na čoraz lepšie výsledky spôsobuje vyhorenie.

Tak chceš aj pristupovať k&nbsp;svojim zverencom, nechceš z&nbsp;nich robiť stroje...

Samozrejme, ja už som takto raz skončil na kardiológii. Bolo v&nbsp;tom viacero faktorov. Mal som veľa práce, plávanie ma baví, ale celé si to musím financovať sám a&nbsp;skĺbiť súkromný život s&nbsp;vrcholovým športom nebolo jednoduché. Treba si všade nájsť balans, inak to dopadne zle.

Aký bol pre teba návrat do bazéna, cítil si sa ako doma alebo si pociťoval aj nervozitu?

Prvý rok dištancu som nerobil nič. Občas som sa išiel osprchovať, vtedy som bol v&nbsp;kontakte s&nbsp;vodou. Ešte som aj bicykloval, ale to bolo všetko. Nešportoval som. Potreboval som úplný refresh a&nbsp;úplne som sa odrezal. Keď bol druhý rok dištancu, začal som pomaly trénovať, aby začiatok vo vode nebol úplne drastický. Po tak dlhej pauze by to bolelo. Bicykloval som, behal, cvičil, robil si suchú prípravu. Sem-tam som skočil do vody troška sa rozplávať a&nbsp;v&nbsp;auguste 2021 som sa vrátil do bazéna, do nového klubu. Podarilo sa mi vrátiť sa na nejakú úroveň bývalých osobných rekordov.

Stal si sa aj majstrom Slovenska v&nbsp;plávaní motýlika na 100 metrov, aké pocity sa v&nbsp;tebe vtedy odohrávali?

Áno, podarilo sa mi to 2,5 roka po dištanci. Toto bol môj cieľ a&nbsp;aj sa to podarilo. Vyhral som finále na 100 metrov na majstrovstvách Slovenska. Nečakal som to, lebo tam boli borci, ktorí nemali dva roky prestávku a&nbsp;podarilo sa mi to. Ešte sme aj v&nbsp;štafete vyhrali dve zlaté medaily a&nbsp;jednu striebornú. Bolo to výborné a&nbsp;pre mňa pozitívny impulz, ktorý mi dodal mentálnu silu a&nbsp;pocit, že to všetko má zmysel. Tento rok budem mať 30 rokov a&nbsp;moje plavecké účinkovanie už nepotrvá veľmi dlho. Vidím v&nbsp;tom transfer do pracovného života, ale ešte niečo chcem dokázať. Napĺňa ma aj to, že vediem klientov alebo iných športovcov, ktorým to pomáha a&nbsp;ťahá ich to lepšími chodníčkami. Keď vidia, aký impulz mi to dáva, prenášajú si to na seba a&nbsp;to ma celkom motivuje.

Čo ťa toto všetko naučilo a&nbsp;k&nbsp;čomu chceš viesť svojich zverencov?

Všetci len pozerajú sociálne siete a&nbsp;na samé super hviezdy. Vidia niečo, čo v&nbsp;realite neexistuje a&nbsp;porovnávajú sa s&nbsp;tým. Chcem tým povedať, že keď ľudia chcú predísť psychickým problémom, úzkostiam, depresiám, stačí, aby nevnímali svet vonku a&nbsp;ľudí, ktorých by ani nemali sledovať. Nech sa sústredia iba na seba, nech sa spoznávajú a&nbsp;zisťujú, čo ich robí šťastnými a&nbsp;v&nbsp;čom sa vedia zlepšovať. Netreba byť v&nbsp;strese a&nbsp;plniť očakávania druhých. Treba si ísť za svojím šťastím. Vidím, že je to teraz zlé so psychickým zdravím. Treba rozmýšľať, čomu venujeme svoju pozornosť, akú váhu tomu dávame. Je na nás, či sa budeme utápať alebo sa na to pozrieme inak, zoberieme si ponaučenie, spravíme za tým hrubú čiaru a&nbsp;ideme ďalej. Netreba sa emočne trápiť, lebo to nemá konca. Keď budete mať radi samých seba, budete mať radi to, čo robíte, budete silní jedinci a&nbsp;pôjde z&nbsp;vás dobrá energia. Toto potrebuje každý z&nbsp;nás.

Jedna chyba ho dostala na dno: Silný návrat plavca Juraja! Po rokoch znova majstrom Slovenska

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Jedna chyba ho dostala na dno: Silný návrat plavca Juraja! Po rokoch znova majstrom Slovenska

Kristína Filová

Súvisiace články

Bojovník Adamko: Chlapček trpí zákernou achondropláziou, liečba stojí ročne 160 000 eur

Facka po ukončení kariéry: Mal som myšlienky, že si možno zoberiem život, hovorí Ján Ďurica

Bol odlúčený od rodiny a žil v malej izbe pod štadiónom: Zanechalo to hlboké jazvy

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás