Po revolúcii ste pôsobili vo vrcholovej politike, známy ste ako filantrop. Ľudia však politikov nemajú veľmi radi.

Politici sú dôležití. Keď som podpísal chartu, vyhodili ma z práce. Mohol som vykonávať iba pomocné práce. Kamarát mi dohodil prácu, mal som učiť telesne hendikepované deti v Jedličkovom ústave ako dobrovoľník. Režimu neprekážalo, že by tieto deti mali byť v pravidelnom kontakte so signatárom Charty 77. Skamarátil som sa s deťmi, učil som ich nielen programovanie, ale aj históriu. Tam som pochopil, že spoločnosť sa na ne pozerá veľmi pokrivene. Sú hendikepy, ktoré dojímajú, a také, ktoré nedojímajú, to je prvé, čo som si tam uvedomil. Na úplnom začiatku, keď toto zariadenie Jedlička založil, malo názov ústav pre mrzáčikov. Na Slovensku to máte asi rovnaké ako my. Dnes je totiž mrzák hanlivé slovo, nadávka, tak ako debil, idiot. Tam som pochopil, že tieto deti nevnímajú svoj hendikep tak ako my. Jeden nevidiaci mi hovoril príbeh, ako prišiel na poštu s vodiacom psom. Pracovníčka sa prihovorila jeho psovi: Ako sa má tvoj pánko? Nevidiaci sa rozhorčil, že on síce nevidí, ale mentálne je v poriadku, môže sa rozprávať priamo s ním. V Jedličkovom ústave som pracoval až do prevratu. S niektorým deťmi, teda dnes už dospelými, sa stretávam dodnes, priatelíme sa. Jeden z mojich bývalých žiakov, ktorý je odkázaný na invalidný vozík, chcel podnikať, zohnal si v Prahe priestory, mal dobrý podnikateľský nápad, ale banky mu nechceli pre jeho hendikep požičať peniaze. Tak som sa do toho pustil s ním. Začali sme spolu podnikať, časom som zakladal ďalšie firmy.

Pokúšali ste sa pomáhať aj inak postihnutým ľuďom, napríklad ľuďom bez domova.

Skúšal som ich zamestnávať pred siedmimi rokmi. Nedá sa to. Oni majú kompetenčný chaos. Spia pod mostom, nemajú priestor na hygienu, nemajú šatstvo, sú stratení sami v sebe. Spolupráca znamená istú sociálnu kompetenciu na obidvoch stranách. Nejakých som síce zamestnal natrvalo, ale štandardne to nejde. Treba im pomáhať inak, úplne na začiatku, keď sa ocitnú na ulici. Existujú síce nízkoprahové organizácie, ale aj tak je tam prah, hoci malý. Veď to majú v názve. Bolo im treba pomôcť inak. S pomocou pražskej Naděje sme preto začali pomáhať týmto ľuďom bez prahu, teda bez podmienok. Teraz to už prevzal Výbor dobrej vôle – Nadácia Olgy Havlovej, všetko manažuje.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane