Jasmina Alagič Vrbovská hviezdi v romantickej šou Vezmeš si ma?! Prečo nad touto ponukou váhala

Niekde ste sa vyjadrili, že v téme žiadosti o ruku ste mali donedávna striktný starosvetský postoj. Zmenila šou Vezmeš si ma? váš názor?

Presne tak, ja som mala naozaj veľmi striktný názor na to, kto by mal koho požiadať o ruku. A priznám sa, že toto bol aj dôvod, prečo som váhala nad touto pracovnou ponukou. Samozrejme, že som si ju (tak ako všetky ponuky) veľmi vážila, no tento môj postoj ma od začiatku brzdil. Na margo toho mi produkcia zaslala šou Marry me, ktorá funguje vo svete, a na konkrétnych prípadoch som naraz pochopila, že toto nie je žiadne uháňanie ženícha. Ide o splnenie spoločného sna tej-ktorej dvojice. Táto téma totiž medzi partnermi stále niekde na pozadí visela, ale vždy bolo niečo dôležitejšie, prečo sa neudiala. Po svadbách, ktoré som s nevestami absolvovala, som absolútne prehodnotila svoj striktný názor. Navyše keď som videla chlapov, akí boli dojatí z toho, čo pre nich ich životná láska urobila, až im trošku závidím. Napríklad môj muž už taký dar nikdy nedostane. (Úsmev.) Bolo to fakt krásne.

Ako sa staviate k myšlienke, že ženy občas musia prevziať iniciatívu v partnerskom vzťahu?

S tým, že ženy niekedy musia prebrať iniciatívu v čomkoľvek, čo sa vo vzťahu vyskytne, som absolútne v poriadku. Môj muž má mnohé aktivity a sama občas vidím, že keď niečo ne­iniciujem, tak by sa to nestalo. A keď sa to už udeje, je za to veľmi vďačný on, ja aj celá naša rodina. Nevnímam to vôbec tak, že by som svojou iniciatívou brala niekomu garde alebo postavenie v rodine. Skôr to považujem za zjednodušovanie spoločného života. Keď predsa môžem prevziať iniciatívu za niečo, na čo on momentálne absolútne nemá kapacitu, no zároveň viem, že nám to všetkým urobí radosť, tak ju prevezmem a urobím to veľmi rada.

Tento formát je založený na túžbe žien po manželstve. Ako túto túžbu vnímate v kontexte súčasnosti?

Priznám sa, že aj ja som odjak­živa bola jednou z tých žien, ktoré túžili po manželstve. Pre mňa to nie je iba kus papiera. Samozrejme, dá sa spolu žiť aj bez neho a chápem, že sú ľudia, pre ktorých manželstvo nie je dôležité, ale pre mňa dôležité je a vôbec to nie je iba o papieri. Ide o vzájomné sľuby pred rodinou a blízkymi, že budeme pri sebe stáť celý život. Navyše to spečatíme podpismi, dokonca za prítomnosti svedkov. Páči sa mi aj to, že manželia nosia spoločné priezvisko, ale opakujem, chápem, ak má niekto iný názor. Má naň právo. O to šťastnejšia však som, že aj v modernej dobe, ktorá na manželstvo neverí a mnohí sú voči nemu (vzhľadom na štatistiky vysokej rozvodovosti) skôr skeptickí, sa našli ľudia, ktorí po svadbe úprimne túžili.

Čo by ste na základe už prežitých skúseností zo šou poradili ženám, ktoré by svoj vzťah chceli posunúť pred oltár, ale ich polovička sa k ničomu nemá?

Tento rozhovor robíme po prvej odvysielanej epizóde a musím sa priznať, že už teraz mám toľko správ v „inboxe“ na Instagrame, že to nestíham všetko čítať. (Smiech.) Mnohé ženy si totiž povedali: „Presne toto chcem! Takto by som si to predstavovala! Takto by som chcela vyriešiť našu situáciu!“ Všetkým týmto ženám chcem odkázať: Robte to, čo cítite.

Samozrejme, s vedomím, že rovnaký sen má aj ich partner. Som presvedčená, že nikto nikoho nedonúti ľúbiť a nikto nikoho nedonúti nasilu sa brať… Všetky ženy, ktoré máte pocit, že partner vás za manželku chce, svadbu riešite, ale okolnosti vám nedovoľujú dotiahnuť ju do konca, skúste v tomto smere partnerovi pomôcť. Práve na základe tejto šou vidím, že láska mužov k ich polovičke (po tom, čo pre nich spravila) sa niekoľkokrát znásobila. Zároveň muži boli vďační za to, že boli odbremenení od predsvadobného stresu a vybavovania, ktoré im nie sú úplne blízke.

V tejto šou nie ste len moderátorka, ale aj sprievodkyňa pre nevesty. Aké výzvy vás v projekte čakali?

Myslím, že v tomto projekte som skôr tou sprievodkyňou, kamarátkou. To je pre mňa prioritná úloha a snažila som sa jej zhostiť čo najlepšie. Všetkým, ktorí stojíme za týmto projektom, extrémne záležalo na tom, aby si každá jedna nevesta trojdňovú jazdu príprav užila, hoci vôbec nie je ľahké za taký krátky čas všetko zmanažovať a každému z rodiny odhaliť toto tajomstvo a ešte aj s nejasným výsledkom… Priznávam, že pre mňa bolo výzvou zvládať svoje emócie. Som veľmi empatický človek, preto som sa snažila neupadať do emócií tej-ktorej nevesty. Samozrejme, ak šlo o slzy šťastia, rada som túto emóciu znásobila, ale ak sa počas príprav vynorili problémy, smútok z niečoho, čo bolo potrebné vyriešiť, snažila som sa nebyť človekom, ktorý bude plakať s nevestou. Na­opak, chcela som jej byť oporou a následne slzy smútku premeniť na slzy radosti.

Spomeniete si na nejaký emotívny moment, ktorý vo vás ešte dlho zostane?

Každá jedna epizóda ma oslovila inak. Prvou nevestou bola Sárka, ktorá mala veľmi ťažký životný príbeh. Ako mladému dievčaťu jej diagnostikovali sklerózu multiplex a ona má inak nastavené vnímanie času ako my zdraví ľudia. To ma veľmi zasiahlo. Alebo máme nevestu, ktorá zistí, že drvivú väčšinu vzťahu jej bol partner neverný, a postaví sa k tomu úplne inak, ako by som sa k tomu postavila ja… To bola pre mňa obrovská škola, pretože tam nie som na to, aby som súdila, aby som niekomu hovorila, čo má robiť. Som tam na to, aby som ju pochopila, podporila… Pre mňa ako človeka bolo toto najväčším učením a som za takú skúsenosť úprimne vďačná. Alebo tam boli príbehy, keď som pochopila, že daná nevesta sa môže aj pretrhnúť, no stále bude v rodine niekto, kto ju tam nebude chcieť mať. Každá jedna epizóda, každý jeden životný príbeh ma zasiahol inak a na každý si viem v okamihu spomenúť.

Počas šou pomáhate zorganizovať nevestám celú svadbu. Aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi „bežnou“ svadbou a týmto konceptom?

Rozdiel medzi klasickou svadbou a touto je asi len v tom, že my máme kamery. Okrem toho pri bežnej svadbe si všetko rieši ženích s nevestou a ľudia o svadbe vedia. Tu o svadbe nikto nevie, ale postupne sa to odhaľuje rodine a až na záver ženíchovi. Ale inak je to ako klasická svadba, kde sa všetci tešia, veselia. Ešte predtým sa snažíme upratať zlé vzťahy v rodine. Vyriešiť nevypovedané záležitosti, aby svadobčania prišli spokojní, šťastní a svadbou mohli mladomanželia odštartovať s čistým štítom novú kapitolu života.

Čo podľa vás robí svadbu nezabudnuteľnou?

Pre mňa je najintenzívnejší moment svadby určite to, keď prichádza nevesta k oltáru. Vtedy sa vždy rozplačem. To je najsilnejší, najkrajší moment celej svadby. Bolo to tak aj v prípade mojej svadby, ale aj pri svadbách týchto neviest. Tento okamih vždy prežívam podobne intenzívne. Vidím odhodlanie nevesty, lásku v jej očiach, šťastie ženícha, keď k nemu prichádza jeho žena vo svojej najkrajšej verzii. Vidím rodinu, ktorú tento akt spojí. Prvá pusa je už len akýmsi „doťuknutím“ celého obradu a vtedy som už aj tak úplne rozmazaná, urevaná, no nekonečne šťastná za všetkých prítomných. (Smiech.)