Sú ľudia, ktorí niekam vkročia a okamžite vytvoria atmosféru. Tak ako vôňa čerstvo napečeného chleba. Vdýchnete ju, pocítite harmóniu a hebké vibrácie ľudskej blízkosti. Presne taký je aj herec Jaromír Hanzlík (70).

Miluje slovenčinu a Slovákov, Slováci milujú Jaromíra Hanzlíka. Jeho veľké umenie sa tak trochu stalo aj naším kultúrnym imaním. Stretli sme sa v malej dvorane luxusného Grandhotela Pupp v Karlových Varoch, pár chvíľ predtým, ako si prevzal Cenu prezidenta MFF KV za umelecký prínos českej kinematografii.

V inak prívetivej tvári sa najskôr zračila odmeranosť, nedôvera a ostražitosť, za ktorou treba hľadať jeho nie dobré skúsenosti s novinármi a zriedkavé poskytovanie rozhovorov.

Bol to však iba záblesk. Po chvíli sme spoznali úprimnosť a otvorenosť vidieckeho mladíka z Leta s kovbojom, rozvahu a dobráckosť doktora Vojtecha Janderu z kultového seriálu Sanitka i humor, známy z jeho komediálnych rolí.

Keby chcel niekto vidieť všetky jeho filmy a dokázal by denne presedieť pred obrazovkou 8 hodín, potreboval by na to 24 dní. Hanzlík hral v 126 filmoch, 37 televíznych seriáloch, 27 televíznych reláciách a v 23 dokumentoch.

Od roku 1961, keď sa ako 13-ročný tínedžer objavil v dobrodružnom filme Taká loď, do tohto roku účinkoval v priemere vo viac ako dvoch filmoch ročne.

Možno neviete, ale Magda Vášáryová vás vníma ako človeka s podobným osudom – začínali ste hereckú kariéru v tínedžerskom veku, výrazne ste sa presadili bez štúdií na umeleckých školách a v jednom okamihu ste sa obaja rozhodli, že herectva už máte dosť. Napriek tomu vaša filmografia pokračovala. Aký je život hviezdy, keď sa rozhodne odísť zo scény?

Ak dovolíte, na začiatku spomeniem Jula Satinského. Ten na úvod jedného rozhovoru, ktorý sme spolu robili pre ktorúsi televíziu, povedal: „Vyzerám dostatočne blbo? Tak sa pýtam – vyzerám dostatočne blbo?“ (Smiech.)

Magda skončila s herectvom, pretože začala politickú kariéru. Ja som neskončil, stále sa cítim hercom a som ním nepretržite. Akurát už nepracujem v takom besnom tempe ako kedysi. To by ma zabilo.

Neformálny Jaromír Hanzlík prichádza na rozhovor pre Život.
Neformálny Jaromír Hanzlík prichádza na rozhovor pre Život.
Zdroj: Dominika Petráková

Pani Magda nám prezradila, že ste ju takmer „zlomili“, aby napriek svojmu principiálnemu rozhodnutiu už nikdy netočiť prijala postavu Maryšky v pokračovaní Postřižin pod názvom Krasosmutnění. Všetko však padlo po tom, že ochorel pán Menzel. Je vízia o pokračovaní Postřižin navždy minulosťou, alebo sa ešte nájde spôsob, ako tento zámer zrealizovať?

Po dokončení Postřižin bola „dotočná“ (spoločenské stretnutie, na ktorom herci a tvorcovia filmu spätne hodnotia nakrútený film, pozn. aut.). Jirko Menzel vtedy v nejakom rozmare povedal: „No, pozrite, keď budeme o 20 rokov ešte všetci zdraví, tak by sme mohli natočiť pokračovanie Postřižin.“

Pokračovanie sa volá Krasosmutnění. Bolo by v kontexte svetovej kinematografie pekné, keby sa jeden film s rovnakým obsadením nakrúcal o 20 rokov; a keby sme dajme tomu o 10 ďalších rokov ešte žili, mohli by sme dokončiť celú Hrabalovu trilógiu. Posledná časť sa volá Mestečko na dlani.

A tak, keď čas chytil 20 rokov, začal som na Jirka útočiť – už by sme mohli pripravovať Krasosmutnění. Iba sa tak nejako „cukal“, že nevie, ako na to, že by to síce rád robil, ale že to nemá žiadny príbeh a on ešte nič nevymyslel. Zavolal som teda Magde a hovorím: „Magdi, išla by si do toho? Ona, že rada. Zatlač teda na Jirka, on na ženské dá...“ Snažila sa, no nedopadlo to nijako.

Jirko stále nenašiel kľúč, ako na to a dnes je už neskoro. Nielen preto, že sme všetci kmeťovia, ale aj preto, že Jirko na tom, bohužiaľ, nie je zdravotne dobre. Veľmi by som si prial, aby sa mu zdravíčko vrátilo. Jirko Menzel je obdivuhodný človek, ktorého si nesmierne vážim. A že takáto choroba (oscarový režisér pred časom ochorel na meningitídu, pozn. aut.) postihla práve jeho, považujem za veľkú nespravodlivosť.

Ľudia žijú často v predstave, že sláva a majetok sú požehnaním života. Vám osud doprial oboje. Je to však naozaj skutočný cieľ ľudského snaženia?

Idete na mňa zostra... (Smiech.) Zmysel života... Nechcem hovoriť frázy, pretože frázy nemám rád. No nič iného mi asi nezostáva, než povedať, že zmysel života je v tom, aby ho človek prežil čestne.

Generácie fanúšikov aj na Slovensku vás považujú za svojho herca. Aký máte vzťah k Slovákom a Slovensku?

Tak to vám poviem hrozne rád, pretože slovenčinu milujem. Slovenčina je krááásny jazyk. Kedysi som po slovensky hovoril celkom dobre, ale dnes... Nehovoril som po slovensky už veľmi dlho, tak ju teraz nechcem komoliť, takú krásnu reč. Je to mäkký jazyk, ktorý sa výborne hodí k láske.

Slovákov mám, samozrejme, stále rád. Cítim, že sme akoby jedna rodina. Rozdelenie sa ma, musím priznať, celkom dotklo. Napriek tomu mám na Slovensku kamarátov a priateľov doteraz, a nielen medzi hercami, ale aj medzi takzvanými civilmi. Rád tam chodím.

Poviem vám niečo, čo ešte nikto nevie. Ste prví! Neviem síce, ako to ešte dopadne, no dostal som ponuku od Juraja Jakubiska. V lete nakrúca Perinbabu II., mal by som stvárniť rolu kráľa. Dúfam, že z toho nezíde, že sa s pánom Jakubiskom stretnem pri práci. Nakrúca sa v Tatrách, tak sa strašne teším!

Léto s kovbojem
Léto s kovbojem
Zdroj: Archív

Na karlovarskom festivale uviedli menej známu psychologickú drámu Bloudění, kde ste ako 17-ročný účinkovali v hlavnej úlohe. Je to film o odcudzení mladej generácie od rodičov poznamenaných nekalosťami páchanými v 50. rokoch. Predviedli ste tu nezvyčajne vyzretý výkon. Ako si na to spomínate?

Vy ste videli ten film? Skutočne? Predstavte si, že ja som ho nevidel 30 rokov. Vo Varoch som sa naň díval akoby po prvý raz a dúfam, že sa zaň nemusím hanbiť... Je to moja druhá snímka v začínajúcej kariére a veľa ma naučila. 

Momentálne pracujete na nakrúcaní filmu podľa vlastného scenára – Léto s gentlemanem. Ide o voľné pokračovanie kultového Léta s kovbojem?

Nikdy som nič nenapísal. Okrem zopár milostných listov kedysi dávno. K scenáru ma vyprovokovala zvláštna príhoda. Niekedy vlani na jar sme s Lenkou (Lenka Kozlová, manželka Jaromíra Hanzlíka, pozn. aut.) sedeli večer pred televízorom rozhodnutí, že by sme si pustili nejaký pekný film.

A tam sa len strieľalo, vraždilo, krv, násilie, kriminálky. Hovorím, to nie je možné! A tu zrazu vidím na ČT2 – Belmondo. Dáme si teda Belmonda. Ja ho milujem. Po desiatich minútach Belmondo komusi prestrelil hlavu (smiech). Vypli sme to.

Asi o týždeň som išiel do kvetinárstva a pani mi hovorí: „Pán Hanzlík, prečo už netočíte také pekné filmy, ako bolo Léto s kovbojem?“ Prišiel som domov a predchla ma myšlienka, že skúsim napísať scenár. Sadol som si k nemu a musím povedať, že písanie ma začalo nesmierne baviť. Tešiť. Akoby mi niekto viedol ruku. A tak vznikol môj prvý filmový scenár.

Ide o romantický príbeh neskorej lásky. Najskôr si ho prečítali priatelia a blízki, ktorí nie sú od fachu. Páčil sa. Dal som ho potom prečítať zopár ľuďom od fachu. Tým sa tiež páčil. Preskočím tie peripetie, ktorými som ešte musel prejsť...

Máme za sebou prvý deň nakrúcania, klapka padla 19. júla. Režisérom je Jiří Adamec, s ktorým sa poznám už od natáčania seriálu Sanitka. Tentoraz obaja debutujeme – ja ako scenárista, on ako režisér celovečerného filmu. Popri mne tam hrajú Igor Bareš a slovenská herečka Alena Antalová.

S Létom s kovbojem môj scenár nemá nič spoločné. Názov Léto s gentlemanem som zvolil iba preto, že by som bol rád, aby to trošičku pripomínalo ten predchádzajúci kultový film; najmä, aby mal atmosféru, emóciu a takú pohodu ako Léto s kovbojem. Chcel by som, aby Léto s gentlemanem bol film pre pohladenie duše.

Máte svoju tabuľku s menom na známom Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach, kde vás ocenili cenou Hercova misia. Teraz ste prevzali Krištáľový glóbus – Cenu prezidenta MFF v Karlových Varoch za umelecký prínos českej kinematografii. Čo pre vás znamenajú tieto ceny?

V Trenčianskych Tepliciach to bolo pre mňa prekvapenie, pretože v takých malých „lázničkách“ je festival, na ktorý sa organizátorom podarilo získať neuveriteľné množstvo naozaj veľkých svetových filmových hviezd: Gina Lollobrigida, Franco Nero, Omar Sharif a neviem, kto všetko ešte...

Cenu som dostal v roku 2009, dokonca súčasne s mojím hereckým miláčikom Jeremym Ironsom. Pre mňa to bolo dvakrát také významné, pretože som sa s týmto pánom v Tepliciach zišiel. Na stretnutie mám milú spomienku.

V Tepliciach sú turecké kúpele – Hammam. S Honzom Kačerom (český herec a režisér, pozn. aut.) a Lenkou sme do nich zašli a boli sme tam úplne sami. Onedlho sa otvorili dvere a v župane vošiel Jeremy Irons. Vliezol do bazénu a nejakú chvíľu sme všetci zotrvali popri sebe. Honza Kačer sa zrazu postavil, poobzeral sa a hovorí: „Tak ako na nás pozerám, toto by bolo pekné obsadenie.“

Trenčianske Teplice sú nádherné, rád na ne spomínam a som pyšný na to, že na Moste slávy mám svoju ceduľku práve vedľa Jeremyho Ironsa.

Excelentná spoločnosť s krištáľovými glóbusmi z MFF KV. Zľava: Robert Pattinson, Jaromír Hanzlík a americká režisérska legenda Barry Levinson.
Excelentná spoločnosť s krištáľovými glóbusmi z MFF KV. Zľava: Robert Pattinson, Jaromír Hanzlík a americká režisérska legenda Barry Levinson.
Zdroj: Dominika Petráková

A čo najnovšia cena z Varov?

Keď ide o ocenenie v Karlových Varoch... najskôr sa musím pochváliť, že v júni som dostal ocenenie Zlatá črievička (festival filmov pre deti a mládež v Zlíne).

Vráťme sa však do Varov. Viete, prečo ma teší tunajšia cena? Dáva ju prezident festivalu, môj kolega Jirko Bartoška. Je to ocenenie od herca hercovi, kolegovi. Sme priatelia, kamaráti. Nehráme však spolu karty, nesedíme na pive ani spolu nechodíme na Jirkov milovaný golf. Cenu mi dal ako kolega kolegovi, nie ako kolega kamarátovi. O to viac si ju vážim.

Vravíte o sebe, že ste solitér. Znamená to, že z umeleckého hľadiska máte svoj svet a nie je pre vás podstatné, s kým hráte a čo hráte, alebo máte hranice pri výbere postáv a akceptácii hereckých partnerov?

Nie, nie. Mienil som to tak, že som nikdy nepatril do žiadnej partie. Vždy som bol akosi sám za seba. Úprimne, jediným miestom, kde som sa cítil akosi v nejakom spoločenstve, bolo Divadlo na Vinohradoch. V angažmán som tam strávil takmer 30 rokov svojho života. V divadle pôsobil geniálny režisér Jaroslav Dudek, bol som súčasťou jeho tímu. Nikdy som však nebol v takých tých rozličných partiách, a preto sa cítim ako nezávislý solitér.

S novinármi nemáte najlepšie skúsenosti. Aké posolstvo by ste odovzdali začínajúcim novinárom?

Odkaz pre budúcich novinárov vám dám: „Prosím vás, neklamte!“ Poviem vám jednu pikantnú príhodu, ktorá vystihuje súčasný mediálny svet. Bol som v jednej televíznej relácii, kde sa ma moderátor pýtal, čo hovorím na to, že som celý život hral samé sympatické roly a teraz vo filme Gangster Ka hrám zrazu zápornú postavu.

Bolo tam živé publikum, tak som zavtipkoval, že som sa vlastne 50 rokov pretvaroval, a keď mi túto úlohu ponúkli, zajasal som, že konečne budem hrať sám seba. Ľudia sa zasmiali, pochopili, že ide o žart. No v bulvári sa na druhý deň objavili palcové titulky – Hanzlík odhalil svoju pravú tvár!

Čo k tomu dodať? Priznávam, nenávidím bulvár. Bulvárni novinári klamú, vymýšľajú si, potupujú ľudí, dokonca takých, ktorí si to nezaslúžia. Ľudí, ktorých by si, naopak, mali vážiť. Bezškrupulózne ich ohovárajú, hľadajú špinu, a to je niečo, čo mi príde neetické.

Obete sa takýmto praktikám nedokážu účinne brániť. Aj keď sa obrátia na súd, v konečnom dôsledku prehrajú. Jednoducho, bol by som rád, keby žurnalistika nebola žumpa. Ak sa začínajúci novinári budú tohto držať, tak už vopred ďakujem.

Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia