Kritizuje ich, ale na druhej strane si s nimi tyká, vraj to nie sú zlí ľudia. Dokonca hovorí o kamarátskych či korektných vzťahoch. S JANKOU BITTÓ CIGÁNIKOVOU (37) sa rozprávame aj o vzťahoch v koalícii.

Prebolel vás už výrok premiéra Igora Matoviča, že môžete byť rada, že vaša mama neužila interrupčnú tabletku?

Týmto hulvátskym komentárom premiér urobil reklamu sám sebe. Pripomenula som mu, že keby moja mama chcela pred 37 rokmi užiť interrupčnú tabletku, nemohla by, podobne ako súčasné ženy. Máme totiž stále rovnako zastaralé zákony, ako boli pred 40 rokmi. Mali by reflektovať medicínsky pokrok a nie mu brániť. V žiadnom prípade nechceme nútiť ženy podstupovať interrupcie, snažíme sa len o to, že keď už tento zákrok máme povolený, nevykonávajme ho zastaralými metódami.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Igor Matovič je síce svojimi výrokmi veľmi špecifický, ale aj vy ste svojím spôsobom iná. Napríklad váš blog s vyzlečenými nohavičkami... Alebo keď ste na protesty pred Bonaparte vodievali aj synov. Ako by ste teda definovali samu seba?

Asi ako veľmi odvážnu. Svoje deti vychovávam liberálne a považujem ich za seberovné bytosti. Komunikujem s nimi na akúkoľvek tému. Pokladám za správne, že sa zaujímajú o veci verejné, učím ich, že vždy sa dá prispieť k zmene vlastným dielom. Toľko k protestom s deťmi. A ten blog so snímkou, ako mám nohavičky na lýtkach, tak to bol vlastne protest proti povrchnosti a rýchlej dobe, ktoré nás valcujú. Môj blog bol o odstránení prekážok v podnikaní. Hnevalo ma však, že ľudia nereagovali na myšlienky, ktoré by mohli zmeniť ich život, bolo zúfalo ťažké sprostredkovať im trocha náročnejšie návrhy. Naopak, keď som uverejnila foto v plavkách, ohlasom bolo množstvo lajkov.

Bolo to tesne pred voľbami, a tak som si povedala, do kelu, asi si ten volebný program napíšem na zadok, aby si ho ľudia všimli. Takže tie moje nohavičky na lýtkach bola forma protestu. Bez tej fotky rovnaký text čítalo niekoľko desiatok ľudí, s ňou niekoľko tisíc. Takí jednoducho sme a ja som na to chcela poukázať. Dnes uznávam, že to bolo možno trocha neuvážené. Nie je to však nič, za čo by som sa hanbila, vtedy som nebola poslankyňa a popravde som ani nečakala, že ako 22 na kandidátke sa ňou stanem. Dnes by som to už neurobila.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.

Diskusia