Stretli sme ju v Bratislave tesne pred Vianocami, no ochotne sa s nami porozprávala a odhalila svoje súkromie aj pocity. Jana Kirschner (43) prehovorila o tom, kto ju drží nad vodou. A padli aj otázky o návrate na Slovensko či svadbe...
Opäť si, predpokladám, na chvíľku na Slovensku. Zobrala si so sebou aj rodinu?
Prišla som sama iba na otočku. Je to posledný koncert tohto roka a som veľmi vďačná, že nás už nečaká nič, pretože toho bolo naozaj veľa. Od začiatku septembra sme intenzívne koncertovali a robili rôzne projekty, snažili sme sa dobehnúť to, čo sme nemohli robiť posledné dva-tri roky. Takže už chcem sviatky, ticho, rodinu… (Úsmev.)
Teraz ťa teda čakajú iba pekné chvíle s rodinkou a leňošenie.
Ako sa to vezme, sú to Vianoce. (Smiech.) Sú to sviatky aj oddych, ale pred Vianocami je to extrémne hektické, ešte keď má človek dve deti, je to celkom maratón. Od tohto pondelka som videla asi päť detských predstavení. (Smiech.) Naše deti participujú všade. Bol to veľmi zaujímavý týždeň pre mňa, ale áno… bude oddych. Ideme na rodinný výlet hneď zajtra, trošku si potrebujem vyčistiť hlavu a pripraviť sa na budúci rok.
Takže dievčatá sú umelecky nadané a idú týmto smerom?
Áno, sú obidve. Robia všetko možné. Matilda rada číta, čo je asi spojené s jej menom. V podstate sme ani nevedeli, že ju pomenujeme podľa Roalda Dahla a jeho Matildy. My sme ju pomenovali z iných dôvodov, ale jej je to čítanie blízke. Číta väčšie knihy, než ja som kedy v živote prečítala. Prelúska 300-stranovú knihu za týždeň-dva. Yola je jednoznačne na hudbu, to človek vidí, že ju to zaujíma, že tým žije. Už ako sedemročná dokáže stráviť hodiny pri klavíri, dokáže vymýšľať melódie a dokonca nejaké základné veci sa už naučila programovať.
A spievajú ako ich slávna mama?
Ale jasné… Matilda má taký vyšší hlas, Yola je taký... (Smiech.) Stále hovorím, že Matilda je magnólia. Moja mama zasadila dva stromy. Keď sa narodila Matilda, bola to magnólia. Keď sa narodila Yola, mama sa ma pýtala, čo má zasadiť. A ja som povedala, že slivku. (Smiech.) Lebo naša Yola je slivka, zemitý človek, totálny diplomat. Matilda je zase umelec, jedna rozkvitnutá magnólia. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako dvaja ľudia vyprodukovali vlastne úplne odlišné deti. Sme veľmi vďační, že ich máme. A veľmi veľa sa od nich obaja učíme. Konečne asi po štyridsiatke dospievam.
Čo ťa teda učia?
Je to veľmi veľa vecí. Učia ma trpezlivosti, učia ma, ako vnímať svet otvorenými očami. Tým, že vyrastali v Londýne, veľakrát sa mi stane, že moje deti majú oveľa väčšie vedomosti, čo sa týka kultúrno-spoločenských záležitostí. Neuveriteľné množstvo informácií dostávajú v škole. Veľmi sa vyznajú v tom, aké národnosti žijú v tom meste. Je to veľmi zaujímavé, že sú otvorené a zbavené predsudkov. To je také úžasné a vzácne. Vidím, ako som sa musela v istých veciach meniť a pochopiť veľa toho, keď som sa dostala do toho multikultúrneho prostredia, a ony už sú v tom. Ony už veľmi veľa vecí neriešia.
V ktorej možno vidíš viac seba?
Matilda je vo veľa veciach, napríklad v gestikulácii, ako ja. Ale zase v Yole vidím seba, keď som bola mladšia. Ako dieťa som bola dosť introvert a veľa tvorivých vecí mi išlo v hlave. Takže v každej je niečo zo mňa. Je to také zvláštne, ale je to podľa mňa dobre rozdelené.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...