Ivka, čo vám pred chvíľou šepkal do ucha generálny riaditeľ Markízy Václav Mika?

Gratuloval mi k štvrtému miestu. Možno mi vravel aj niečo iné, ale teraz si to vôbec neviem vybaviť.

Zato mne sa veľmi jasne vybavuje začiatok SuperStar a rozdiel medzi dvoma Ivanami je veľký. Prirodzený vývoj, alebo ste iba dobrá herečka?

Vystupovať v priamych prenosoch pred toľkými ľuďmi je obrovská škola. To moje malé sebavedomie som si budovala z kola na kolo. Vďaka hodnoteniam poroty a množstvu diváckych hlasov, ktoré ma posúvali ďalej. Hlavné je však to, že som mala v súťaži okolo seba samých sebavedomých ľudí a čosi som od nich pochytila. Nemohla som zostať sivou myškou. Rozhodne som však nič na nikoho nehrala.

Ešte aj hodnotenia poroty ste prijímali s úsmevom, hoci nie vždy boli najpozitívnejšie.

Ak ma skritizovali, trochu ma to mrzelo. Usmievala som sa preto, lebo pre mňa bola dôležitá moja porota. Ľudia, ktorí mi drukovali. Spievala som pre nich.

V súvislosti s vami sa postupne začali rojiť rôzne reči o tom, že ste dokonca falošná intrigánka...

S pokojným svedomím môžem povedať, že nie som ani falošná ani intrigánka. Usilujem sa byť ku každému milá, pretože chcem, aby boli ľudia milí ku mne. Tieto reči boli asi najhoršou časťou celej súťaže.

Ako si teda vysvetľujete, že všetky negatíva padli práve na vašu hlavu?

Lebo ešte stále, napriek mierne zvýšenému sebavedomiu, som aj teraz dosť tichá, utiahnutá a nemám v sebe dostatočnú dávku drzosti. Možno preto to skúsili na mňa. Alebo iba nie sú zvyknutí na obyčajnú dobrotu.

Povráva sa, že minimálne na jedného mladého muža zabrala. V dotazníku pre Život ste do kolónky frajer napísali – zaľúbená. Je to Tomáš Buranovský?

Pamätáte si, kedy ste ho prvý raz uvideli?

Presne. Keď sme sedeli v aute SuperStar tesne po tom, ako sme postúpili do semifinále. Hovorili sme si, že to je poriadny úspech, a vymenili si telefónne čísla. Už tam mi bol sympatický, ale iba kamarátsky. Ani mi nenapadlo, že raz bude Tomáš môj chlapec.

Jeho vypadnutie v semifi nále ste však zvládli vynikajúco. Bez sĺz a hystérie.

Áno, lebo v tom čase medzi nami boli len sympatie, čisté kamarátstvo. Určite by som to prežívala inak, keby sme už vtedy spolu chodili.

A kedy ste teda spolu začali chodiť?

Po treťom finálovom kole na after party. Odvtedy sa to ťahá, máme sa radi (výdych úľavy a široký úsmev, že už je to vonku).

Ivana Kováčová: Priznávam Tomáša

Výber pre vás