Marcela Fuknová

Systém e-Stroke Suite vyvinula firma Brainomix, ktorú ako svoj startup založil v roku 2010 tím pôsobiaci na britskej Univerzite v Oxforde na čele s dekanom medicíny, profesorom Alastarom Buchanom. Dnes sa spoločnosť venuje vývoju automatizovaných, klinicky validovaných softwarových riešení, ktoré využívajú umelú inteligenciu pre podporu lekárov pri liečbe pacientov s neurologickými a cerebrovaskulárnymi ochoreniami.
&nbsp;
V súčasnosti je systém klinicky využívaný v 15 krajinách a v ďalších desiatich krajinách v oblasti preklinického výskumu. Onedlho ho bude využívať aj Čína. Systém sa pritom neustále vyvíja. Brainomix podľa Bala spolupracuje napríklad s nemeckou Univerzitnou nemocnicou v Heidelbergu, švédskou lekárskou univerzitou Karolinska Instituet v Štokholme, s medicínskym centrom MAYO Clinic v USA v Minnesote či najväčšou zdravotníckou sieťou v americkej Georgii Emory Healthca

Čo je to e-Stroke Suite? 

Cievna mozgová príhoda (CPM) je často považovaná za ochorenie starých ľudí. Ako je to v skutočnosti?

Stále platí, že cievna mozgová príhoda sa najviac vyskytuje v populácii nad 65 rokov. Pribúdajú však päťdesiatnici a bohužiaľ, čo je trend asi posledných troch rokov, aj tridsiatnici a dokonca dvadsiatnici. A to nehovorím o tom, že by sme mali jedného takého pacienta za rok. Počas jedného roka máme aj desať veľmi mladých pacientov vo veku 20-30 rokov.

Čím je to podľa vás spôsobené?

Väčšina z nich má genetické ochorenie, ktoré spôsobuje zvýšenú zrážanlivosť krvi. V posledných rokoch diagnostikujeme častejšie aj ochorenia srdca, ktoré môžu byť príčinou cievnej mozgovej príhody. Napríklad srdcové arytmie alebo defekty medzi ľavou a pravou srdcovou predsieňou.

Máme trojnásobný počet pacientov s cievnou mozgovou príhodou, ako je priemerný výskyt v EÚ.

Pracujete v galantskej nemocnici Svet zdravia. Aký je výskyt CMP vo vašom regióne?

Vlani bolo u nás hospitalizovaných 465 ľudí s cievnou mozgovou príhodou. Sú to len tí, ktorí sa dostali do nemocnice, reálne ich teda muselo byť viac. V prepočte to je približne 350 ľudí na 100 000 obyvateľov, bežný výskyt v Európe je 100 až 200 ľudí na 100 000 obyvateľov. Je to teda takmer trojnásobne vyšší počet prípadov pacientov s cievnou mozgovou príhodou, ako je priemerný výskyt v Európskej únii. Dokonca aj v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska je to vysoké číslo.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Podpisuje sa pod to zlý životný štýl či zlyhávajúca primárna prevencia. Veľa ľudí fajčí a ignoruje svoj vysoký krvný tlak. To sú hlavné dôvody.

Aký je postup pri príchode pacienta s podozrením na CMP do nemocnice. Kde sú podľa vás slabé miesta tohto postupu?

Slabinou je často prístup samotných pacientov a ich okolia. Zistili sme, že musíme ustavične hovoriť o tom, ako CMP vyzerá, aké má príznaky. Že vtedy naozaj netreba na nič čakať, ale okamžite volať sanitku. V rámci európskych odporučení by celý proces od príchodu pacienta s podozrením na CMP po podanie liečby mal trvať menej ako 60 minút. Hoci sme región s nadpriemerným výskytom cievnej mozgovej príhody, oproti priemeru Slovenska dokážeme pacientovi poskytnúť rýchlejšiu pomoc. Od príchodu pacienta do nemocnice po podanie liečby u nás neubehne viac ako 25 minút, pričom celoslovenský priemer bol minulý rok 40 minút. Funguje to tak, že ak záchranná služba vyhodnotí, že by mohlo ísť o CMP, kontaktujú nás cez telefón alebo cez aplikáciu. Kým prídu vytlačíme žiadanky, aktivizujeme CT a neurologickú intenzívku. Pacient nejde cez urgentný príjem, ale rovno na CT a odtiaľ na intenzívku. Medzitým vyhodnotíme jeho stav a okamžite dostáva liečbu. Tento proces musí byť dobré nastavený, aby nedochádzalo k zdržaniam. Hráme o čas.

Pri diagnostike CMP používate vo vašej nemocnici a ďalších šiestich ďalších nemocniciach siete Svet zdravia od februára umelú inteligenciu, systém e-Stroke Suite. V čom sú jeho výhody?

Pomocou umelej inteligencie dokážeme diagnostiku robiť ešte kvalitnejšie. E-Stroke suite je balík, ktorý v sebe obsahuje viaceré modality a viaceré možností vyhodnotení stavu mozgu po CMP. Urobí sa CT, prípadne CT so zobrazením ciev alebo aj s perfúziou – zobrazením, ako rýchlo a v akom objeme kontrastná látka, a teda aj krv, preniká do tkanív mozgu. Počas jednej minúty, softvér informácie spracuje a ponúkne nám snímky a mapy mozgu. Vidíme, či je tam upchatá veľká tepna a tiež môžeme vidieť aj to, či a aký veľký objem mozgu je nezvratne poškodený. Vidíme jasne teda aj to, čo ešte môžeme zachrániť. Snímky a mapy mozgu vyhotovené systémom pozeráme často už v mobile cestou na jednotku intenzívnej starostlivosti, keďže k dispozícii máme aj mobilnú aplikáciu. Systém nenahrádza rádiológa, ale je to pre nás významná podpora pri diagnostike.

Lekárovi poskytuje ďalší „názor“ a informácie navyše, ktoré mu dokážu veľmi pomôcť. Niekedy sa musíte o akútneho pacienta postarať o druhej, o tretej v noci, čo je aj pre lekára vyčerpávajúce. Systém nie je nikdy unavený. Inokedy zase slúži mladý lekár, ktorý ešte nemá toľko skúseností s rôznymi prípadmi pacientov. Systém e-Stroke Suite nám umožňuje pracovať aj formou telemedicíny, teda snímok si môžeme pozrieť do 1 minúty aj mimo nemocnice. Vidím ich teda, aj keď som doma, chodia mi emailové notifikácie a viem mu rýchlo poradiť. Systém tiež dokáže menej skúseného lekára upozorniť na veci, ktoré by si nemusel všimnúť alebo mu potvrdiť jeho rozhodnutie, akým smerom sa má liečba uberať.

Môže mať použitie tohto systému vplyv na výber liečby?

Áno, samozrejme. Ak pacient dostane porážku v noci, lekár nevie zistiť, koľko času od príhody uplynulo. Počíta sa tak čas od zaspatia, čím však pacient prekročí štyri a pol hodinové časové okno na podanie trombolýzy, ale niektorí aj šesťhodinové okno na uskutočnenie trombektómie. Vďaka novému systému však dokážeme pomocou perfúzie zistiť, koľko tkaniva je odumretého a koľko len kriticky nedokrveného. Často sa stáva, že porážka vzniká tesne pred zobudením, ale ten človek by bol podľa kritérií vylúčený z liečby. Systém nám však vie poskytnúť objem dát, na základe ktorého dokážeme zistiť, ak poškodenie tkaniva nie je také kritické. Čas vzniku porážky sa dá teda určiť oveľa presnejšie.

Spomínate si na konkrétny príklad, kedy práve tento systém pomohol pri diagnostike a záchrane pacienta?

Paradoxne, prvého februára sme spustili prácu so systémom a v ten istý deň ráno doviezli 80-ročnú pani, ktorá sa zobudila s ľavostrannou parézou, teda ochrnutím. Čas zaspatia bol predošlý večer o desiatej, bola teda mimo možnosti použitia liečby. Podľa skenov a farebných máp mozgu sme však hneď videli, že tam je veľký objem nepoškodeného mozgu. Pani dostala trombolýzu a keďže mala upchatú aj veľkú tepnu, odoslali sme ju na operáciu do sesterského Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave, pri ktorej jej zrazeninu vybrali. O dva dni sa vrátila ku nám do nemocnice a o týždeň odišla po svojich domov. Po troch mesiacoch bola na kontrole. Pracuje v záhrade, sama si vie nakúpiť, navariť. Vraví, že je menej výkonná, no jej kvalit života je veľmi dobrá. Ak by sme ju nemohli takto liečiť, nedopadlo by to takto dobre.

Viete, ako tento systém funguje v iných nemocniciach?

V sieti nemocníc Svet zdravia ho okrem našej používajú aj nemocnice v Michalovciach, Dunajskej Strede, Žiari nad Hronom, Trebišove, Vranove nad Topľou a vo Svidníku. Viem, že ho používajú aj všetky fakultné nemocnice v Čechách. Na Slovensku sú to fakultné nemocnice v Martine a v Košiciach. Použitie umelej inteligencie je teda trendom v medicíne a je veľmi užitočný.

V čom ako lekár vidíte výhody pluralitného systému v rámci poisťovní- že si pacient môže vybrať, kde bude poistený?

Áno, je správne, ak si pacient môže vybrať poisťovňu na základe plusov i mínusov. Vždy je dobré, keď sa môže rozhodnúť.

Čo hovoríte na aktuálnu situáciu, kedy štát dofinancuje len VšZP sumou 100 miliónov eur?

Pre mňa ako pre lekára je dôležité najmä to, či môžem každému pacientovi poskytnúť kvalitnú starostlivosť. A tá sa odvíja od financovania všetkých poisťovní.