Herečka Gabriela Dzuríková (49) priznáva, že aktuálna situácia na Ukrajine jej zasahuje do každodenného fungovania. „Myslím, že ak niekto tvrdí, že mu to do jeho spôsobu myslenia a cítenia nezasahuje, tak klame.“

Vy pôsobíte veľmi pozitívne, energicky. Mávate napriek tomu pred predstaveniami trému?

Trému som nemávala, ale pocit zodpovednosti mám. Teraz si myslím, že nebudem hovoriť len za seba, ale aj za kolegov, pretože práve dlhé odlúčenie od divákov a predstavenia, ktoré sme hrali raz za pol roka alebo raz za tri mesiace, znamenali, že sme stratili istotu, ktorú sme predtým mali. K našim postavám teraz pristupujeme s ešte väčšou opatrnosťou. Takže to nie je tréma v pravom zmysle slova. Neskutočne dlhé časové medzery od jedného predstavenia k druhému spôsobili to, že sme koncentrovanejší.

A musím zároveň priznať, že hlavu mám viac rozlietanú ako v minulosti. Hovorím si: „Gaba, sústreď sa na to!“ Toľko vecí mávam v hlave, či kovid, alebo vôbec aktuálnu situáciu na Ukrajine. Toto mi hovoria aj moji známi, ktorí pracujú v rôznych odvetviach, že majú problém sústrediť sa na prácu. Či človek chce, alebo nie, myšlienky prúdia iným smerom, o to je aktuálne náročnejšie sa koncentrovať.

FOTKY HEREČKY DZURÍKOVEJ V SERIÁLI OTECKOVIA NÁJDETE V GALÉRII

Čiže sa dá povedať, že nielen kovid, aktuálne už aj vojna na Ukrajine sa odzrkadľuje vo vašom prežívaní každodennosti?

Myslím, že ak niekto tvrdí, že mu to do jeho spôsobu myslenia a cítenia nezasahuje, tak klame. Dotklo sa to každého a s touto novou situáciou sa opäť len musíme naučiť žiť. Toto nebezpečenstvo, rozrušenie, hrôzy vojny, to je v nás stále prítomné.

Viem, že máte silné sociálne cítenie a aj v rámci SND organizujete rôzne zbierky na pomoc iným. Snažíte sa pomáhať aj v súvislosti s vojnou?

Samozrejme aj v divadle, aj mimo divadla, napríklad doma medzi susedmi sme zorganizovali niekoľko zbierok. Musím to povedať, tak ako to je, ja by som sa hanbila, ak by som sa na týchto aktivitách nezúčastnila. Pripadá mi to absolútne prirodzené. Napríklad aj v divadle sme sa stretli kolegovia v bufete a hneď sme sa vyzbierali na potrebné veci pre konkrétneho človeka. Bolo to absolútne prirodzené v rámci raňajšej kávy pred skúškou. (Úsmev.)

Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život v predaji od 5.mája 2022.

Diskusia