Rozhovory

Hovoria mi, že som televízne strašidlo: V roku 1983 sme sa rozprávali s Darinkou Rolincovou

redakcia
redakcia
6.7. 2021 8:00
Diskusia ()
Darinka Rolincová (1983)
Darinka Rolincová (1983)
Zdroj: CZESLAW GORAL
Rozhovory

Hovoria mi, že som televízne strašidlo: V roku 1983 sme sa rozprávali s Darinkou Rolincovou

redakcia
redakcia
6.7. 2021 8:00
Diskusia ()
Darinka Rolincová (1983)
Darinka Rolincová (1983)
Zdroj: CZESLAW GORAL

Začítajte sa do archívneho rozhovoru s mladou Darinkou Rolincovou, ktorý v týždenníku Život vyšiel v roku 1983 pod názvom "Aby všetky deti na svete boli šťastné".

Darinku Rolincovú poznajú mnohé deti ako speváčku detských piesní. Počuli ju na festivaloch a súťažiach, videli i v televíznych programoch. A kto vstúpi do jej izby, malá speváčka, o ktorej odborníci hovoria, že je najsľubnejší talent, rada poukazuje trofeje z rozličných podujatí. Bábika z Bystrických zvonov, udatný maco, s ktorým má čo robiť, aby ho uniesla, to je cena divákov, krištáľová váza je uznanie odbornej poroty, malá, ale ťažká plastika jej pripomína prvenstvo v súťaži na Festivale poľskej piesne v Karvinej, ďalšie suveníry sú od priateľov i spolupracovníkov. Tie najčerstvejšie spomienky sú zo Zlatej lutny.

„Je to festival amatérskych spevákov populárnej piesne,“ vysvetľuje Darinka Rolincová, „kde som po vlaňajšom víťazstve teraz účinkovala ako hosť. Uskutočňuje sa v piatich mestách Severomoravského kraja. Finálový koncert je v Třinci.“

Zdroj: REPROFOTO/Robo Hubac

Ako ťa privítali tamojšie deti?

Boli rady. Chodili za mnou aj do šatne. Tá bola taká plná, že som z nej nemohla vyjsť von.

Na čo boli zvedavé?

Pýtali sa, odkedy spievam, čo nahrávam. Žiadali si i fotografie a podpisy. A boli zvedavé i na to, do ktorej triedy chodím a či mám frajera...

A čo si im na to odpovedala?

Že chodím do štvrtej triedy a že frajera nemám.

Páčili sa im tvoje piesne?

Myslím si, že áno, lebo po vystúpení mi deti darovali kvety – tulipány, narcisy, klince a krásne kálie, potom také malé prasiatko, čertíka a podkovičku pre šťastie.

Ty si im dala kyticu pesničiek. Na aké prostredie si najradšej spomínaš?

Na koncert vo Frýdku-Místku. Spievala som pre vojakov. Boli veľmi milí. Po koncerte prišli za mnou s pamätníkmi. Písala som do nich pozdravy. Napokon som sa s náčelníkom aj fotografovala.

Možno povedať, že si v ​Ostravsku celý týždeň spievala. Nie si unavená?

Nie.

Koľko by si vydržala spievať?

Veľmi dlho, lebo spev ma neunavuje. Pre mňa je spev hra – alebo hrám sa, keď spievam.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia