Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Počas tohto víkendu sa začína 30.&nbsp;ročník medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava, ktorého budete súčasťou. V&nbsp;čom je pre vás výnimočný?

Keď je to naše slovenské, tak je to výnimočné. Ako keď máte vlastné dieťa, to je to najkrajšie, najzlatšie, naše milované. (Úsmev.) Je úžasné, keď má takáto malá krajina vlastný filmový festival a&nbsp;ten už má 30&nbsp;rokov. Že sa našli ľudia, ktorí do toho investovali svoj čas, nadšenie, odovzdanosť, a&nbsp;že sú ľudia, ktorí tento festival podporili.

S&nbsp;filmovou delegáciou uvediete psychologickú drámu s&nbsp;prvkami sci-fi Běžná selhání, v&nbsp;ktorej stvárňujete jednu z&nbsp;hlavných postáv. Prečo by si tento film mali prísť ľudia pozrieť?

Veľa takých filmov som ešte nevidela, nie je to bežný film. Nasnímanie a&nbsp;vnímanie filmu je úplne iné. Je to veľmi intímne. Sú to príbehy troch žien, ktoré sa na záver filmu stretnú. Ony o&nbsp;sebe nevedia, ale ich cesty sa nejako prelínajú. V&nbsp;tomto filme sa riešia otázky, ktoré riešim aj ja v&nbsp;sú­kromnom živote. Či sa príliš nesústreďujeme na seba, či sa príliš nesústreďujeme na svoje problémy. Či nie sme veľmi zainteresovaní do seba, do svojho vnútorného života... A&nbsp;či nie je neskoro zobudiť sa a&nbsp;prehodnotiť všetko. To sú otázky, ktoré aj ja neustále rozoberám.

Človek by si mohol myslieť, že úspešná krásna sebavedomá žena nemá o&nbsp;sebe pochybnosti.

Možno pôsobím, že som sebavedomá, ale skôr mám pocit, že som kritická k sebe a&nbsp;k všetkému okolo seba. Všetko príliš analyzujem každý deň, každú minútu.

Nežilo by sa vám ľahšie, keby ste menej analyzovali? Alebo to nemôžete ovplyvniť?

Áno. Dávam si aj takúto otázku. To sladké nevedomie... Viem si predstaviť, že sú ľudia, ktorým sa takto nádherne žije. Ale kde je tá pozornosť? Že som stredobodom pozornosti a&nbsp;všetko prispôsobím tomu nevedomiu? Že chcem vedieť iba to, čo sa deje u&nbsp;mňa a&nbsp;v&nbsp;mojom živote a&nbsp;okolo mňa? A&nbsp;radšej nepripustím tie okolnosti, ktoré sú vo svete, v&nbsp;spoločnosti, ktoré sa dejú okolo mňa? Samozrejme, aj takto to niekto môže mať, ale u&nbsp;mňa to nepripadá do úvahy. Som súčasťou planéty a&nbsp;mám pocit, že keby som sa sústredila iba na seba, ten svet by zanikol. Lebo čo by sa stalo, keby bol každý egocentrický a&nbsp;neriešil by toho druhého? Keby nebol empatický? Keby mu nezáležalo na iných?

Asi je najdôležitejšie zachovať si ľudskosť.

To je tá ľudskosť! Nie som šťastná a&nbsp;neradujem sa, keď riešim iba seba. Keď som hovorila, že príliš analyzujem, nemyslela som len svoje problémy. Poviem príklad. Keď som mala najväčšie trápenie, veľmi mi pomohlo, keď som svoju pozornosť premiestnila niekam inam. Pomáhala som oveľa viac, bola som oveľa otvorenejšia k&nbsp;problémom iných ľudí. Aj mne sa pritom uľavilo. Nehovorím, že som nevyriešila svoje problémy, ktoré som mala. Ale človek sa niekedy rád utápa, sedí v&nbsp;tom bahne a&nbsp;je mu aj dobre niekedy. Lebo sa potrebuje vytrápiť.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...</strong>

Máte slovensko-maďarské korene. Ktorá krajina vo vašom vnútri prevláda viac?

Mám pocit, že sú tam rovnako. Mám slovenskú aj maďarskú krv a&nbsp;ešte som sa narodila v&nbsp;Československu, takže tie kultúry sa navzájom prelínajú.&nbsp;

Doteraz ste mali svoje „sídlo“ v Budapešti. Opravte ma, ak sa mýlim.

Zázemie mám viac tam, ale nie som tam nikdy viac ako desať dní. Volajú ma povinnosti alebo navštívim rodinu na Slovensku. Poletujem hore-dole.

Priznám sa, že som to ešte nenašla. To teplé miesto je určite vo Fiľakove, kde som sa narodila, ale mám teraz také vnútorné chvenie, že čoskoro budem mať aj iné hniezdo s niekým… (Úsmev.)

Na Maďarsko to nevyzerá. I keď milujem tú krajinu neskutočným spôsobom a myslím si, že má nádhernú energiu, tam to spoločenské dianie nie je dobré. Už sa tam necítim dobre.

Aj na Slovensku sa za posledné roky stali mimoriadne nepríjemné veci. Narážam na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny, ako aj vraždu Matúša a Juraja z LGBTI+ komunity. Cítite sa tu bezpečne?

Necítim sa nebezpečne ani v Maďarsku, ani na Slovensku. Ja to bezpečie cítim v oboch krajinách. Nepáčia sa mi politické udalosti, vedenie štátu v Maďarsku.

Takže na Slovensku sa vám to zdá prijateľnejšie?

Tu ešte možno vidím nádej na zmenu, v Maďarsku to nevidím. Tam je to zabetónované na niekoľko rokov, myslím si, že aj na desať rokov. Som smutná z toho, čo sa tam deje. Jedna vec je, aká tam vládne strana a ďalšia vec je, že akým spôsobom tam vládne. Táto strana má pocit, že môže všetko . Je tam napríklad problém so slobodou médií. V roku 2010 vznikla Rada medií (Mediatanács), ktorá má pod kontrolu fungovanie všetkých médií a vedenie tohto orgánu tvoria iba ľudia z Fideszu , ani jeden člen tam nie je z opozičných strán. Mne to pride absolutne nedemokratické. Verejnoprávna televízia je absolútne priklonená k Fideszu...A s podobnými príkladmi by som mohla pokračovať do večera.

Vaše hniezdo teda bude v Česku alebo na Slovensku. Tipujem Slovensko.

(Úsmev.) Nikdy som sa neodtrhla od Slovenska, vyrastala som tu, chodila som sem do školy, mám tu rodinu, stále navštevujem Slovensko. Mám rada prírodu aj Slovákov.

Už ste to načrtli v jednej z odpovedí, že máte pri sebe milujúceho partnera a práve s ním sa idete usadiť na Slovensku.

Nie som osamelá. (Smiech.) Neviem si život predstaviť bez lásky, bez partnerskej lásky a bez rodiny.

Ľudia o&nbsp;vašom živote mimo práce príliš nevedia. Dokonca nevyužívate ani silu sociálnych sietí.

Poviem to takto: nechcem žiť z&nbsp;toho, že mám voľné aktivity na Instagrame. Nechcem byť niekto s&nbsp;tým svojím súkromím, chcem byť niekto s&nbsp;tou svojou profesiou. A&nbsp;dnes mám pocit, že – nechcem nikoho uraziť – niektorí ľudia sú ospevovaní, pretože majú všade fotografie zo súkromného života. Toto mi nič nedáva a&nbsp;myslím si, že ani ľuďom okolo.

Tak položím takú milú otázku. Ako s&nbsp;partnerom radi trávite čas?

Keď sme spolu, hodiny sa rozprávame, debatujeme. Ale aj radi mlčíme. Nepotrebujeme nič extra. Nechodíme do spoločnosti, máme svoje obľúbené miesta, milujeme jedlo a&nbsp;byť len tak spolu a&nbsp;rozprávať sa. A&nbsp;toto nás napĺňa

V&nbsp;minulosti ste boli vydatá. Napriek tomu, že vaše manželstvo nevyšlo, rozhodli by ste sa ešte pre svadbu?

Dnes je úžasné, keď sa človek vie tomu druhému odovzdať. Ale to je vo všetkom. Mám pocit, že sme oveľa povrchnejší. Ak je vo vzťahu nejaký problém, povieme: Dobre. Namiesto toho, aby sme ten problém riešili. Mne sa páči odovzdanie sa tomu druhému. Presne, že nosíte ten prsteň a&nbsp;ste mužova manželka. Je krásne vytvoriť rodinu a&nbsp;v&nbsp;tom vidím zmysel.

Vždy to tak bolo. Ako som hovorila, mne nedáva zmysel sústrediť sa iba na seba. Je úžasné dávať energiu do rodiny, že tu človek okrem tvorby zanechá tomu svetu aj niečo dôležité. Iných ľudí… Vkladáme do nich nádej, aby svet nezanikol.

Teraz hovoríte, akoby ste čakali bábätko.

Nie. (Smiech.) Myslela som to tak, že toto je základ bytia. A&nbsp;to nemusí byť iba o&nbsp;deťoch. Je dôležité dávať lásku svojim blízkym. Aj priatelia sú napríklad pre mňa rodinou.

Ak hovoríme o&nbsp;deťoch, túžili ste a&nbsp;stále túžite stať sa mamou?

Jasné. Keď sa stanem mamou, asi dokážem viac o&nbsp;deťoch hovoriť, teraz by to asi boli skôr povrchné veci.

Na vek sa pri dámach neupozorňuje, no touto otázkou sa chcem vlastne dostať ku komplimentu. Vyzeráte skutočne mlado. Ako sa o&nbsp;seba staráte?

Ďakujem. Rada sledujem svoje vnútorné aj vonkajšie zmeny. Rada experimentujem, ale skôr doma. Rada experimentujem s&nbsp;nejakými domácim prostriedkami, ktoré si vymyslím. Veľmi veľa spím. Od deviatej večera som v&nbsp;posteli a&nbsp;spím do rána. Ale vstávam skoro. Dlhý spánok je veľmi užitočný. Používam rôzne vitamíny. Samozrejme, v&nbsp;mojom živote nechýba láska. (úsmev.)