Je vo vašom manželstve dôležitý humor, ktorý máte obaja veľmi svojský?

Určite áno. Ale my máme taký interný humor, ktorý spočíva v tom, že veľmi často pozeráme svoje obľúbené filmy a sú rôzne hlášky, ktoré vieme implementovať do civilnej reči. A stačí, že to zaznie raz za čas v tej vhodnej a správnej situácii, a človek sa poteší. Až mu tak srdiečko podskočí, takže humor je určite naša silná stránka. Ale všetci sa pýtajú, koľko sa doma smejeme a ako to je… Samozrejme, nenakrúcame si doma skeče a ani príchod domov neznamená, že sa rozpleštia dvere a povie mi sedemnásť vtipov a až potom dostane večeru. Takže my máme medzi sebou humor...

Rudko má mladšieho bračeka. Ako ho prijal? Nežiarlil na neho trošku, predsa len už nie je iba on...

Nežiarlil, asi tomu slovu ani nerozumie. Bol skôr trošku v šoku, že zo začiatku sa všetko stále točí iba okolo toho bábätka. Či plače, či neplače, či spinká, či nespinká. Zo začiatku sa veľmi veľa pýtal, či to je ten z toho bruška a či tu bude stále a dokedy tu bude. A kde bude bývať, takže to sme mu chvíľočku vysvetľovali, ale trvalo to nejaký ten týždeň-dva, kým prekonal prvotný šok, a potom už bol úplne v pohode. Ale bol veľmi kúzelný v momente, keď sa Paľko začal hýbať, lebo kým len ležal ako také bábätko, nesiahal mu na žiadne jeho poklady typu lego, autíčka, knižky… A zrazu sa začal plaziť a on kričal: „Maminka, on sa pohol!“ (Smiech.) Tak som mu povedala: „Rudinko, ale on tu nebude takto ležať desať rokov.“ Vtedy pochopil, že prichádza trošku nová fáza, keď riešime – nechytaj mi to a neber mi to. Ale ide, samozrejme, o to, že aj Paľko trochu podrastie a bude vedieť, že život nie je len o búraní stavebníc. Takže sme v tejto fáze, veľmi trpezlivo vysvetľujeme, že Paľko je ešte maličký, a preto vždy do všetkého drgne a obhrýza puzzle, lebo ešte nevie, čo to je. (Úsmev.)

Rudko už určite prejavuje svoju osobnosť. Koho v ňom vidíte viac? Seba alebo manžela?

Je veľmi vtipný a mňa samu prekvapilo, že som netušila, ako ma bude vedieť také malé dieťa rozosmiať. A on ako keby presne vedel, ako to má urobiť a čo na mňa funguje. Takže sa na ňom vyslovene zabávam, lebo robí vtipné grimasy, aj vtipné slová používa, aj vety zaujímavo skladá. Naozaj cítiť, že je náš syn… (Úsmev.)

Keď porovnáte obdobie iba s Rudkom a teraz, keď máte dvoch chlapcov, zmenili ste sa ako mama? Boli ste predtým úzkostlivá a teraz to beriete voľnejšie?

Ono je to akoby úplne nová skúsenosť v tom, že zrazu sú tam tie detičky dve a každé má úplne iné potreby, takže to je asi taká najväčšia výzva mamičiek, ktoré majú dve deti – vymyslieť to celé nejako tak, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Na tom ešte pracujem, ale myslím si, že sa nám to celkom darí. Určite keď budú väčší, niektoré situácie budú jednoduchšie. Z toho som asi mala na začiatku najväčší šok – ako mám uspávať v kočíku bábätko na ihrisku, keď zároveň ide syn okolo na odrážadle. A hrozne to počuť. (Smiech.) Ale on sa chce odrážadlovať pri tom kočíku a ten v tom kočíku chce spať, takže to som najprv nevedela rozlúsknuť, ale potom som na to prišla, ako sa to robí, a poradila som sa s inými „dvojmatkami“. (Úsmev.)

Ale neboli to tie premotivované mamičky z dobre známeho internetového portálu...

Ale tak, každý robí, čo môže. (Smiech.) Ja sa v súkromnom aj pracovnom živote snažím obklopovať príčetnými ľuďmi a ľuďmi, ktorí vyjadrujú svoj názor, až keď sa ich na to niekto spýta. Našťastie mám vo svojom okolí aj veľmi dobré ženy a veľmi šikovné maminy, s ktorými sa navzájom povzbudzujeme a pomáhame si.

Viem, že toto je citlivá otázka, tak sa aj citlivo opýtam. Prijali by ste k chalanom ešte ďalšie bábätko?

Keby prišlo, tak by sme ho, samozrejme, prijali, ale myslím si, že sme komplet. Aj vzhľadom na počet detičiek, aj vzhľadom na vek, aj vzhľadom na to, ako veľmi sme šťastní, že nám bolo dopriate, že máme až dve detičky. A hlavne že sú zdravé. Takže ja by som sa už asi bála hlavne preto, aby potom bolo všetko v poriadku. Takto sme veľmi spokojní a šťastní a myslím si, že aj dve detičky sú úplne akurát v rámci toho, aby ste sa im mohli venovať poriadne a aby im na­ozaj bolo dopriate to, čo treba. Čo sa týka pozornosti, nielen materiálnych vecí.

Vyzeráte výborne a popôrodné kilá sú fuč. Staráte sa nejako o postavu?

Konkrétne o túto postavu sa postarala relácia Let’s Dance. (Smiech.) Po tých pôrodoch sa človek musí dať trošku dokopy. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie, každý má iné šťastie. Teraz sa však o postavu veľmi nestarám. Určite mi pomohli tanečné tréningy a teraz ma udržiavajú v kondícii chlapci, lebo sú to naozaj také bežecké detičky atletického charakteru. (Smiech.) Keď tak celý deň bežím okolo nich, sadnem si až večer a mám už asi aj dosť. Je to také „kardiomaterstvo“.

AKÉ JE PRIATEĽSTVO ŠEBOVEJ A CIBULKOVEJ NAOZAJ? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE