Kristína sa na obrazovkách Markízy objavuje v druhej sérii obľúbeného seriálu Sestričky. Nám sa ju podarilo stretnúť po dlhšom čase v spoločnosti, kde príjemne prekvapila svojím vzhľadom. „Tento rok som dovŕšila 30 rokov, tak možno je moja fyzická zmena spôsobená tým,“ priznala nám so smiechom.

Mám vás zafixovanú ako také dievčatko a zrazu predo mnou stojí žena, vyzeráte výborne.

Ďakujem pekne. Myslím, že každý človek postupne so všetkými životnými skúsenosťami dozrieva. Ako som už spomenula, tento rok som oslávila 30 rokov. Nazdávam sa, že zmenu si v tomto veku už môžem dovoliť a trošku sa začať z dieťaťa/dievčaťa meniť na ženu.

Teším sa, že zmena je viditeľná. Priznávam, že nie vždy vyzerám takto. Ešte stále ostávam verná svojmu športovému štýlu obliekania – mikine a teniskám. Ak je však na to vhodná príležitosť, tak si rada oblečiem šaty.

O vás je známe, že mejkap používate minimálne, čo je zaujímavé, pretože mnohé ženy, či už herečky alebo moderátorky, by nikdy nenabrali odvahu ísť do spoločnosti bez neho.

Musím sa priznať, že som vďačná svojej pleti za to, že mejkap nijako zásadne používať nemusím. Počas leta aj krátko po ňom má človek zväčša príjemne opálenú pleť, takže mejkap na tvári ani nie je potrebný.

Zároveň musím povedať, že hoci mám teraz na sebe rúž a bronzer, mejkap na tvári nemám, lebo aktuálne ani žiaden nevlastním. Keďže som opálená, tak mi nesedí odtieň, preto som prišla nadivoko. (Smiech.)

Kde ste chytali slnečné lúče toto leto?

Okrem práce v ateliéri v Šamoríne, kde sme nakrúcali seriál Sestričky, sa mi podarilo vyjsť si s kamarátkami a stráviť leto na Kréte a v Portugalsku. Bolo to úžasné a výborne som si oddýchla, no mám pocit, že mi ešte bolo málo a išla by som znova. (Smiech.) Milujem more a k životu ho veľmi potrebujem.

Rozprávame sa o fyzickej zmene, ale, keď už skloňujeme tridsiatku, máte pocit, že ste sa zmenili aj vnútorne?

Veľmi sa bavím tou tridsiatkou, lebo to vie byť taká pekná formulka, s ktorou sa môžem hrať a všetko na ňu zvaliť. (Úsmev.) Ale úprimne, nepociťujem žiadne výrazné zmeny, a ak, tak sú spojené s dlhším časovým obdobím, než je posledných pár mesiacov pred tridsiatkou. Tešila som sa na toto obdobie. Myslím, že v každej fáze života veci vnímame z iných uhlov a mne sa začína tento tridsiatkový celkom páčiť. (Smiech.)

Už ste naznačili, že ste sa posledné mesiace venovali nakrúcaniu druhej série Sestričiek.

Áno, celý kolektív máme veľkú radosť, že od začiatku septembra je na obrazovkách TV Markíza druhá séria. S veľkým očakávaním sme sledovali, či sa nám podarí zopakovať úspech tej prvej. Teraz, keď už je známe, že seriál si u divákov našiel svoje miesto, čo nás hercov aj všetkých tvorcov veľmi teší, môžem len všetkým vysloviť vďaku za priazeň.

V prvej sérii sa výrazne rozoberali šteklivé scény, ktoré sú súčasťou života vašej postavy Emy. Tušili ste, že práve toto sa bude v médiách objavovať?

(Smiech.) V momente, keď som išla na kasting do seriálu, už som vedela, že ide o postavu, ktorej život sa odvíja týmto spôsobom a funguje akoby na dvoch frontoch. Od začiatku mi bolo jasné, že titulné stránky niektorých časopisov sa budú zaoberať len scénami, kde budem vyzlečená. Som herečka, je to moja práca.

Samozrejme, je to aj o tom, dohodnúť sa s režisérom tak, aby bol celkový výsledok pre obe strany prijateľný a odvysielateľný. Myslím si, že sa nám to podarilo. Nebolo to ani vulgárne, ani cez čiaru a ja som sa pri samotnom nakrúcaní scén cítila v konečnom dôsledku komfortne.

Keď prišlo na samotné nakrúcanie, nemali ste trému?

Budem sa opakovať, ale keďže som o všetkom vopred vedela, bola som na to pripravená. Presne som vedela, ktorý deň sa budú točiť inkriminované scény. Vopred som sa na to mentálne nastavila a urobila všetko pre to, aby som sa cítila v pohode. Keď človek následne príde na pľac, nikoho zo štábu nezaujímajú jeho súkromné pocity.

Vedela som, do čoho idem, preto by som si nikdy nedovolila vyrábať pri nakrúcaní problémy a zdržiavať. Skrátka je to moja práca, pri ktorej sa snažím byť profesionálka za každých okolností. Som vďačná za to, že celý štáb bol veľmi ústretový, atmosféra počas nakrúcania bola profesionálna a necítila som zvonka žiadne tlaky ani narážky.

Vašu profesionalitu vyzdvihol v našom nedávnom rozhovore aj Matúš Kvietik, ktorý s humorom priznal, že vám „rád robí zle“. Narážal konkrétne na to, že je ťažké vás rozosmiať, čo často berie ako výzvu. Naozaj je to také ťažké alebo ste na pľaci „len“ sústredená na výkon a ostatné veci viete filtrovať?

Jééj, to je od Matúša milé. Ale ja som celkom „smieško“, takže niekedy mám problém sa udržať a nevybuchnúť od smiechu. No je pravda, že sa snažím byť maximálne koncentrovaná. Nemyslím si však, že by to bolo niečo výnimočné.

Ako sa vám nakrúcala druhá séria? Zrejme bolo jednoduchšie nasadnúť na vlak, ktorý vám bol známy.

Nakrúcanie druhej série prišlo po roku. Musím priznať, že bolo náročnejšie zabehnúť sa. Výhodou bolo, že sme sa ako kolektív poznali, mali sme jasnú predstavu o tom, kam chceme naše herecké postavy smerovať. Z tejto stránky to určite bolo jednoduchšie.

Pracovné podmienky neboli vždy najľahšie. Človek totiž trávi veľa času zavretý v ateliéroch, kde je raz teplo, raz zima. Občas je to vyčerpávajúce, môžu sa dostaviť choroby… Všeobecne to však hodnotím veľmi pozitívne. Myslím, že všetci sme boli radi, že sme sa na pri tejto práci opäť stretli.

V čom bolo pre vás nakrúcanie náročné?

Nakrúcali sme aj počas veľkých horúčav v štúdiách, kde bola, prirodzene, pustená klimatizácia. Ja som „antiklimatizačný“ človek, takže kade chodím, tade tú klímu vypínam. Za toto ma ľudia nemajú radi. (Smiech.)

Ak sa aj vyskytnú náročnejšie podmienky na prácu, vždy to kompenzujem spôsobom života a starostlivosťou o seba. Zdravo sa stravujem, snažím sa jesť veľa vitamínov, veľa spať, meditovať, cvičiť jogu. Celkovo si myslím, že pre svoje zdravie robím všetko, čo sa dá, aby som sa udržala pokope.

Hovoríte, že sa zdravo stravujete. Čo nesmie chýbať na vašom tanieri a čomu sa, naopak, vyhýbate?

Každý človek by mal počúvať svoje telo. Za tie roky som zistila, že mi viac vyhovuje bezlepková a nemliečna strava, ale závisí to od môjho momentálneho nastavenia, od ročného obdobia. Mäso veľmi nejedávam, no keď naň dostanem chuť, tak si ho doprajem.

Jem najmä veľa zeleniny, ale nechcem nikomu dávať tipy, lebo čo funguje mne, nemusí fungovať niekomu inému. Pre mňa je dôležité dobre sa cítiť a dodať telu, čo potrebuje. Potom je všetko v poriadku.

Spomenuli ste, že meditujete. Poznám ľudí, ktorí majú na meditovanie dokonca vyhradenú samostatnú miestnosť. Máte ju aj vy?

Mám svoje obľúbené miesto v byte na jogamatke, ale nie je to oddelená miestnosť. Tu cvičím jogu alebo si zatiahnem žalúzie, zapálim si sviečky, pustím hudbu a „chillujem“.

Ako dlho vydržíte v stave bez myšlienok?

Do stavu bez myšlienok som sa zatiaľ úplne nedostala. Podľa mňa je to celoživotná práca, lebo zavrieť oči a nemyslieť, nepúšťať do vesmíru nič iné len pokoj, je náročné. Podľa mňa sa to asi ani celkom nedá, a ak áno, tak je to práca nie na niekoľko rokov, ale rovno na niekoľko životov.

Kedy ste sa začali venovať joge a meditácii?

Spája sa mi to s obdobím približne pred piatimi rokmi, keď som sa potrebovala stíšiť. Vtedy som sa aj začala venovať joge, s ktorou som veľmi dlho predtým nechcela mať nič spoločné. Dovtedy som vo svojom živote vyhľadávala skôr dynamiku a joga mi pripadala málo dynamická.

Teraz som na tom tak, že si dokážem nájsť čas sama pre seba, vstanem ráno skôr a zacvičím si. Nie sú to však žiadne náročné zostavy. Niekedy stačí aj 20 minút, keď len sedím a dýcham. Myslím si, že je dôležité, aby si človek dokázal sám pre seba nájsť možno len obyčajných päť minút na to, aby sa zastavil a slobodne sa nadýchol.

Zároveň musím upozorniť, že joga nie je vôbec jednoduchá. V živote som nemala takú svalovú horúčku ako pri nej. (Smiech.) Hovorí sa, že joga sa začína po tom, ako vyjdete s jogamatkou pod pazuchou z jogovej miestnosti, že sa začína dňom, minútou, sekundou, keď sa zobudíte, pokračuje celý deň až do momentu, keď si opäť ľahnete do postele, a aj v spánku môžete robiť jogu.

Vôbec to nie je o cvičení, o tom, že sa postavíte na hlavu alebo si dáte nohu za ucho. Pochopila som, že toto nie sú moje ciele. Na hlavu sa nepostavím, lebo som fyzicky limitovaná v niektorých polohách. Možno by som takú úroveň dosiahla, ak by som denne cvičila 4 hodiny, ale o tomto joga nie je, teda aspoň pre mňa.

Začiatkom roka ste absolvovali aj pobyt na Srí Lanke, kde ste cvičili jogu. Vybrali ste sa tam sama. Prečo?

Lebo milujem čas sama so sebou. Veľmi veľa času trávim s ľuďmi a je to moja forma psychohygieny. Zistila som, že nemám problém cestovať sama. Človek stretne nových ľudí a má čas rozmýšľať nad vecami inak než keď je vo dvojici alebo s partiou.

V minulosti ste súbežne pracovali aj na niekoľkých projektoch naraz. Teraz to poviem nadnesene, ale v poslednom období mám pocit, že sa snažíte samu seba divákom „dávkovať“.

Pred seriálom Sestričky som mala dlhšie obdobie voľna. Dospela som do štádia, keď si dokážem povedať, že už nemusím robiť všetko. Môj čas je pre mňa veľmi, veľmi dôležitý. Okrem toho človek sa dokáže veľmi rýchlo dostať do stavu, keď vyhorí. Je úplne jedno, či má 20, 30, 40 rokov. Z toho stavu potom vyplývajú rôzne zdravotné problémy a ťažkosti.

Zastávam názor, že život, ktorý mám v tomto tele, v tomto priestore, môžem prežiť len raz, tak si ho chcem užiť. To v preklade znamená, že chcem robiť to, čo ma baví, do takej miery, ktorá je pre mňa vyhovujúca, a s ľuďmi, s ktorými ma to baví. Samozrejme, ak ma to napĺňa, nemám problém pracovať od rána do rána niekoľko mesiacov v kuse. Ale chce to balans. Ako vo všetkom.

V prvej polovici tohto roka sa na plátna kín dostal film Teroristka, v ktorom ste si zahrali po boku legendárnej Ivy Janžurovej. V médiách ste viackrát spomenuli, že sa vám tým splnil sen. V čom vám bola táto herečka inšpiráciou?

Pani Iva je sen zo všetkých stránok. Je absolútna profesionálka, plná energie, vždy pripravená na všetko. Od skorých ranných hodín bola na pľaci a po nakrúcaní sadala do auta, aby šla odohrať predstavenie do iných miest. Nikdy som ju nepočula sťažovať sa. Okrem toho bola nesmierne milá a zaujímala sa o ľudí naokolo. Cítila som sa popri nej ako rovnocenný partner. Bolo to fantastické a som vďačná za túto príležitosť.

A máte ešte nejaký nesplnený herecký sen?

Mám veľa profesijných snov a verím, že raz sa k nim dostanem. Naposledy som niekde povedala, že by som si rada zahrala nejakú boxerku alebo MMA bojovníčku, tak uvidíme. (Úsmev.)

Herečka Kristína Svarinská o nahote: Ako sa vyrovnáva so šteklivými scénami?

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás