V minulosti sa pre deti a mládež nakrúcalo podstatne viac. Seriály ako Leto s Katkou či Majka z Gurunu následne vyprofilovali mladé herecké talenty, a ako hovoríte, dnes sa toto deje v seriáli Pán profesor.

Áno, ale tu chcem zdôrazniť, že detských hercov sa v dospelosti uchytilo veľmi málo. Matej ­Landl (59) začal nakrúcať odmalička ako ja, rovnako Peťo Kočiš (56) … Nie je nás veľa a myslím si, že je to preto, lebo talent sa pri detských hercoch v puberte zvyčajne stratí. To okúzľujúce, čo z týchto detí vyžarovalo, im v čase dospievania nie vždy zostane. To je aj prípad Katky Zatovičovej (58). Bola neskutočne zlatá, keď nakrúcala spomínané Leto s Katkou, ale zrazu vyrástla a pre film už nebola taká zaujímavá. Tým chcem len povedať: nie je samozrejmé, že ak človek začne s herectvom v detstve, bude hercom celý život.

Mňa skôr fascinuje to, že títo šikovní mladí ľudia z Pána profesora dnes študujú všetko možné. V socializme museli mať herci vyštudovanú VŠMU, ale dnes to už nie je potrebné. Teraz hovoríme o televíznej tvorbe, v divadle je to iné. Samozrejme, máme aj konzervatoristov alebo študentov VŠMU, ale sú tam aj takí, ktorí majú vyštudovaný napríklad manažment, napriek tomu túžili skúsiť herectvo a sú naozaj dobrí. Je s nimi radosť robiť, pretože na rozdiel od niektorých mojich kolegov chodia na nakrúcanie včas, ovládajú texty a nemajú hneď na začiatku maniere ako poniektorí, ktorí ešte nič nedokázali a tvária sa akoby im patril celý svet. Znie to možno zvláštne, aj mňa to prekvapuje, pretože niečo také som si ja osobne v živote voči starším kolegom, ako bol napríklad Paľko Mikulík (†63) a podobní herci, nikdy nedovolil. Práve preto ma teší, že rovnakú úctu si pestujú v sebe od začiatku aj títo mladí herci. 

Povedal som to už viackrát a zopakujem to: niektorí moji hereckí kolegovia sú skrátka diagnózy. Neuvedomujú si, že už v susednom Kittsee ich nikto nepozná. S mnohými z nich (kedysi to boli veľmi dobrí kamaráti) si už, žiaľ, nemám čo povedať. Nezaujímajú ma témy, čo si kde kedy a za koľko kúpili, kde boli a čo robili. Bohužiaľ, musím to povedať, ale aj počas kovidu sa ukázalo, že Slovensko kultúru nepotrebuje, a potom to u nás celé vyzerá tak, ako to vyzerá… Nechcem sa však na túto tému ďalej rozširovať, pretože ma potom budú všetci posielať naspäť do Španielska.

V novej sérii Pána profesora sa v triede Tomáša Maštalíra objavia nové študentské tváre. Na snímke ROMAN MAXIMILIÁN KOLLÁR.
Zdroj: Archív NMH

Vrátim sa teda k seriálu. Ktorý z mladých hercov vás osobne zaujal?

Veľmi dobrý je Benjamín Árvay. Jeho meno som si zapamätal, lebo sa volá ako môj dedo a otec, a aj preto, že dobre vyzerá a je veľmi šikovný. Veľmi dobrá herečka je aj Anna Lea Lehotská a dobrý je aj Roman Maximilián Kollár. To je presne prípad chlapca, ktorý študuje niečo úplne iné, ale chcel skúsiť herectvo. Hoci nemá žiadne skúsenosti s divadlom, v živote nestál pred kamerou, je veľmi prirodzený, dobre vyzerá a navyše je vždy dobre pripravený. Seriál je najmä o týchto mladých ľuďoch a ja som len súčasťou celku.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Vraj nakrúcate v nových priestoroch.

Áno, predtým sme nakrúcali v budove bývalého živnostenského úradu v Starom Meste, teraz nakrúcame na obchodnej akadémii v Petržalke. Sú to priestory reálnej školy, čo je fajn, lebo je tam napríklad aj školská jedáleň, kde sa môže celý štáb spolu najesť. Je to skrátka iné a príjemnejšie než priestory opustenej budovy. A okrem novej budovy a nových hercov máme vo štvrtej sérii aj nových režisérov. K režisérovi Matúšovi Libovičovi sa pridal Ondrej Hraška, ktorý hral napríklad vo filme Backstage a pôsobil v Radošinskom naivnom divadle. Vyštudoval réžiu, odišiel z divadla a začal pracovať ako režisér. A ešte sa k nám pridala Zuzka Marianková, ktorá pre Markízu kedysi natočila seriál Kuchyňa a mnoho ďalších projektov. Je to veľmi čistá duša a dobre sme si porozumeli.

Ako riaditeľ školy stále nesúhlasíte s neštandardnými výchovnými metódami profesora Sama Vozára, ktorého hrá Tomáš Maštalír (44)?

Áno, nesúhlasím, ale mám Sama strašne rád. A celkom sme si s Tomášom rozumeli aj mimo pľacu. Veľmi ho totiž zmenilo otcovstvo. Je príjemné počúvať historky o jeho malej dcére. Tá ho skrátka zmenila.

Aký je počet priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť? Budete prekvapení! Viac na ďalšej strane...

Diskusia