Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

<h3>Aký máte názor na svadbu po vašich nevydarených manželstvách? Napriek tomu chcete vstúpiť do manželského zväzku? To som sa opýtal ako kňaz...</h3>
<p>(Obaja smiech.)</p>
<p>Z: Keď som študovala herectvo, bola tam jedna zásadná vec, ktorá mi bola povedaná. A&nbsp;tú som si zapamätala a&nbsp;prepojila som ju so životom. Romeo a&nbsp;Júlia skončili, ako skončili. Mali spolu vzťah, no nakoniec zomreli. Ale keby Júlia bola s&nbsp;inou postavou z&nbsp;inej hry, takto by to nedopadlo. A&nbsp;rovnako keby sa Romeo dal dokopy napríklad s&nbsp;Antigonou, tento scenár by sa neopakoval. Každý človek je iný, každý človek rieši situácie inak a&nbsp;vzťah nikdy nie je rovnaký. Nikdy sa nedá skopírovať. A&nbsp;bolo by čudné, keby sa Viliam dal so mnou dokopy a&nbsp;ja by som mu povedala – vieš čo, ja som mala takých debilov, ja s&nbsp;tebou nechcem svadbu, lebo ty budeš taký istý hlupák. Viliam je niekto iný. Vie, ako som fungovala a&nbsp;ako som dopadla. Že som mala nejaké manželstvá a&nbsp;čo sa mi dialo. Keby bola nejaká svadba, bola by som šťastná. Bolo by to tretie manželstvo, ale mne je to „šumafuk“, lebo ľudia si žijú, ako chcú, a&nbsp;ja tiež...</p>
<p>V: Ľudia si aj tak vždy myslia svoje a my to neovplyvníme. Pre nás je podstatné, ako žijeme my dvaja, a&nbsp;nie, čo si ľudia o&nbsp;nás myslia. Sme otvorení tomu, že sa vezmeme.</p>

<h3>Zuzka, vy máte za sebou náročné chvíle, keď ste prišli o&nbsp;dve bábätká. Pokúsili by ste sa ešte o&nbsp;dieťatko? Ako to vnímate?</h3>
<p>Z: Strach vytvára to, že sa vám niečo nepodarí. Ak strach nemám, prečo by sa to nemalo podariť? To, že sa mi to nedarilo predtým, to bolo tým, že ten druhý mal veľký problém. Ja som urobila všetko pre to, aby tento problém nebol. Som ochotná ísť do toho opäť napriek tomu, že mám 40 rokov. Počula som, že niekto rodil v&nbsp;päťdesiatke. Mám desať rokov čas. (Smiech.) Som zdravá aj Viliam je zdravý, tak prečo nie? Keď sa pošťastí, budeme radi. Bábätko je zázrak a&nbsp;my veríme na zázraky.</p>

<p><strong>POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE...</strong></p>

<h3>Čo ste sa od seba zatiaľ naučili? Čo vám ten druhý dal?</h3>
<p>V: Ty buď ticho, teraz hovorím ja. (Smiech.) Ako som spomínal, že ľudia sú zvyknutí odsudzovať. Že si urobia obraz o človeku z minima informácií. A vysielajú negatívnu energiu. Je to presne preto, že majú predsudky. A toto ma učí Zuzanka: neposudzovať, nemať predsudky, nemyslieť na to, čo si o&nbsp;mne pomyslí okolie. To nie je dôležité, treba žiť svoj život najlepšie, ako sa dá. Toto mi pri Zuzke vyhovuje, že si rozumieme a robíme si dobre, hoci niekedy situácia nie je ružová. Ona je v tomto moja inšpirácia.</p>
<p>Z: Uvedomila som si, že stále sa mám čo učiť. Naučila som sa, že keď žiješ v&nbsp;niečom negatívnom, čo do teba ten druhý hustí, sám tomu uveríš. A&nbsp;že to často nie je pravda. Naučila som sa, že keď bolo človeku ublížené, sám ubližuje, a&nbsp;keď je človek šťastný, nedokáže ublížiť nikomu inému. Ak vám niekto ubližuje, tak preto, že mu je ubližované.</p>
<p>V: A&nbsp;potom sú ľudia ako Zuzka, ktorým je ubližované, ale druhým neubližujú.</p>
<p>Z: No a preto ho chcem! (Smiech)</p>