Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Privítali ste nás vo svojom dome v&nbsp;Rajke. Je to teraz váš pravý domov? Alebo je to kvôli momentálnej práci na Slovensku?

Tento domček som si kúpila pred siedmimi rokmi. Chcela som mať niečo v&nbsp;Bratislave, nielen preto, že som sa tu narodila a&nbsp;mám tu kopu kamarátov, spomienky na mladosť, ale aj preto, že som tu nakrúcala a&nbsp;večne som u&nbsp;niekoho prespávala. Lenže cena nehnuteľností v&nbsp;Bratislave bola už vtedy nekresťansky vysoká, tak som sa rozhodla pre Rajku. A&nbsp;som tu veľmi spokojná. Veď do Bratislavy je to na skok. A&nbsp;vďaka karanténe chodím na etapy sem a&nbsp;som tu už priebežne dva roky. Ale, samozrejme, do Prahy cho­dievam nielen kvôli práci. Od augusta nakrúcam pre Jojku seriál Hranica, takže teraz som tu oveľa častejšie.

Doma je tam, kde som mala svojho muža, deti, slovom, rodinu, ale hlavne tam, kde sa cítim dobre. Mám to tu rada a&nbsp;Maďari sú veľmi srdeční. A&nbsp;hlavne tu mám veľmi veľa kamarátov Slovákov, ktorí odišli z&nbsp;Bratislavy a&nbsp;žijú tu.

Aké sú tu vzťahy, keď to porovnáte so Slovenskom či s Českom?

Veľmi mi to pripomína detstvo, keď sme sa všetci poznali nielen v&nbsp;dome, ale aj na ulici. Všetci sme sa zdravili, poklebetili spolu, a&nbsp;keď bolo treba, pomohli si… A&nbsp;tu to tak funguje. Tu sa tak poznáme a&nbsp;také máme vzťahy.

Viem trošku po maďarsky a&nbsp;hlavne sa nehanbím hovoriť. Som celkom chytľavá na jazyky a&nbsp;moja mama vedela po maďarsky. Vždy, keď nechcela, aby sme ako deti rozumeli, so susedkou sa rozprávala po maďarsky. Niečo sa na mňa nalepilo a&nbsp;miestni sú vďační, keď sa snažíte hovoriť ich rečou.

Momentálne v&nbsp;tejto situácii to neviem povedať. Rozhodnem sa, keď sa skončí kovidové obdobie.

Vyhovuje vám práve to, že tu nie ste až tak na očiach?

To vôbec neriešim. Všade sa nájde nejaký ochotný hlupák, ktorý ma tajne vyfotí v&nbsp;plavkách v&nbsp;kúpeľoch alebo ako plejem predzáhradku. Mám preto nosiť burku? (Smiech.)

Máte pocit, že v&nbsp;tomto náročnom období sa ľudia zmenili?

Nemyslím si, že sa ľudia zmenili v&nbsp;tomto období, iba vyšli na povrch určité charakterové vlastnosti, ktoré boli donedávna utlmené. Spoločnosť rozdeľuje strach. Predsa nezruším dobrého kamaráta len preto, že je alebo nie je zaočkovaný. Tak sme túžili po demokracii, a&nbsp;keď ju máme, nevieme si ju vážiť a&nbsp;pletieme si ju s&nbsp;anarchiou. Aj ja som si svojím spôsobom upratala v&nbsp;niektorých „kamarátskych“ vzťahoch. Zrazu človek zistí, že v&nbsp;živote nepotrebujete kopu kamarátov, ale stačí skutočne pár dobrých, na ktorých sa môžete vždy spoľahnúť. A&nbsp;to je dôležité.

Sklamania patria k&nbsp;životu, ale bez nich by to bola nuda. Všetko je tak, ako má byť, a&nbsp;všetko sa deje pre niečo. Som optimistka. Keď sa jedny dvere zatvoria, vždy sa otvoria druhé. Vážme si, že sme na tomto svete na chvíľku. Prečo si máme kaziť život nejakými hádkami a&nbsp;zlou náladou? Tridsaťdva rokov som žila so svojím mužom, ktorý bol úžasný človek a&nbsp;správny chlap. A&nbsp;Radek vždy vravel, že nielen k&nbsp;našej profesii, ale ku každému človeku, ale hlavne k&nbsp;životu, patrí pokora... Ako sa hovorí, Božie mlyny sú spoľahlivá firma, tak sa človeku všetko vráti.

Súhlasíte, že váš vzťah s&nbsp;Radkom bol ako kvalitné víno –&nbsp;čím starší, tým lepší?

Som abstinentka. (Smiech.) Víno hodnotiť neviem. Môžete na začiatku vzťahu vzplanúť ako fakľa, ale až spoločný život ukáže, či to bolo správne, či k&nbsp;sebe patríte. A&nbsp;myslím si, že v&nbsp;našom prípade to tak bolo.

V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov som čítal, že ste zažili situáciu, že za vami prišiel Radek po svojej smrti….

Je to pravda, ale stalo sa to iba raz a bolo to veľmi silné. Som za to vďačná.

Myslíte si, že sa s&nbsp;vami prišiel rozlúčiť?

Verím, že je niečo medzi nebom a&nbsp;zemou. Nie som v&nbsp;tomto pohan. Raz mi jedna známa, ktorá sa venuje ezoterike a&nbsp;týmto veciam, povedala, že Radek ma prosí, aby som ho pustila. Spýtala sa ma, či mám v záhrade tis. A&nbsp;jeden som tam mala zasadený. Tak som mala na druhý deň ísť k&nbsp;tomu stromu a&nbsp;„niečo“ tam urobiť. Išla som tam ešte v&nbsp;noci, spravila som to a&nbsp;myslela som si, ako som ju prekabátila. A&nbsp;skoro ráno mi ona zrazu volá so slovami – Hanka, chcem vám iba povedať, že Radek vám ďakuje a&nbsp;aby ste nemali strach, že vás stráži. Tak som si povedala, že toto je naozaj zvláštne.

Verím v&nbsp;ľudí, ktorí to robia srdcom. Ale dnes na tom parazituje kdekto.

Myslíte si, že Radek je váš strážny anjel?

V&nbsp;toto verím veľmi. Niekedy to aj tak cítim, že ako keby riadil moju cestu a&nbsp;vždy, keď sa mi zazdalo, že Bože, čo sa toto deje?, nakoniec to vyústilo do nejakého pozitívneho riešenia. Myslím si, že ma stráži…

Občas sa tak porozprávame. (Úsmev.) Hoci jeho urna s&nbsp;popolom je na cintoríne, nechala som si malú časť a&nbsp;všade so mnou cestuje. Mám ju aj tu. Predstavte si, že keď som doniesla urnu domov, mali sme tri psíky a&nbsp;ony všetky tri vyliezli na sedačku a&nbsp;stále sa driapali na stôl k&nbsp;tej urne. Trvalo to asi mesiac. Povedala som si, že tam musela byť zvláštna, dobrá energia…

Pôsobíte ako dominantná žena. Bolo to tak aj u&nbsp;vás doma počas manželstva?

Som iba úprimná. (Úsmev.) Chcem mať vždy čistý stôl. Čo na srdci, to na jazyku. Neznášam pokrytectvo. Robila som Radkovi zázemie s&nbsp;láskou a&nbsp;radosťou. Vedela som, že si beriem niekoho, kto je top na vrchole a&nbsp;boli sme šťastní, že máme krásnu a&nbsp;fungujúcu rodinu. Ja som bola tá, ktorá uvarí, postará sa, a&nbsp;on bol ten slávny, ale milujúci otec a&nbsp;manžel… On bol hlava a&nbsp;ja som bola krk. Niekedy to v&nbsp;dobrom aj zneužíval. Keď mu niekto volal a&nbsp;nechcel sa s&nbsp;ním vybavovať, povedal: „Moment, dám vám svoji ženu.“

A&nbsp;vašou úlohou bolo vyriešiť situáciu…

Áno, bola som za fúriu, ale mne to nevadilo. (Smiech.) Hlavne, že on bol spokojný.

Predali ste dom v&nbsp;Prahe, kde ste s&nbsp;manželom žili. Aké to bolo, keď ste už kľúče nemali „vo vrecku“?

Nijaké… Pretože ten, kto má taký veľký dom, vie, aké to je. Samé starosti. Spomienky má človek v&nbsp;srdci a&nbsp;v&nbsp;hlave. Nepotrebujem sa kochať stenou, že tuto sa niečo udialo. To je taký nezmysel. Keď som sa to rozhodla predať, pomyslela som si: „Bože, Raduško, pomôž, nech sa už toho zbavím, pretože to už nemá nič s&nbsp;tebou.“ S&nbsp;nikým iným by som tam nežila.

Zatiaľ nie. Ešte rozmýšľam a&nbsp;uvidím.

Ako ste spomínali, stále chodíte do Prahy. Čo vás ešte s&nbsp;týmto mestom spája?

Deti a&nbsp;pár kamarátov. Ale nie je problém, aby sem za mnou niekto z&nbsp;nich prišiel. A,&nbsp;samozrejme, práca. V&nbsp;septembri som tam točila film Cirkus Maximum. Veľmi pekný ľudský príbeh. Malo by to mať premiéru na jeseň. Dúfam, že to ľudí chytí za srdce.

Počas práce sa stretávate s&nbsp;rôznymi ľuďmi. Rozumiete si viac s&nbsp;mladšími alebo s&nbsp;rovesníkmi?

S&nbsp;tými mladými je to u&nbsp;mňa úplne normálne, ale oni asi majú iný uhol pohľadu na takú starenu. (Smiech). Ale so staršími, pokiaľ majú mladú dušu, vek vôbec neriešim. No niekedy aj päťdesiatnik je taký starý, že už rozpráva iba o&nbsp;chorobách a&nbsp;všetko je zlé. To neznášam. Mám rada, keď z&nbsp;ľudí sála energia, optimizmus, radosť.

Ja z&nbsp;vás cítim, že máte mladú dušu…

Áno, len telo ju predbehlo. (Smiech.) Duša je mladá a&nbsp;to mal aj Radek.

Keď ho opäť spomínate, on bol z&nbsp;vašich mužov života ten, ktorý vám najviac dal zo všetkých stránok?

Myslím si, že vzájomne sme si dali. On získal rodinu a&nbsp;vytúženého syna a&nbsp;bol z&nbsp;toho šťastný. Mal k&nbsp;Ondrejkovi nekritický obdiv. Napríklad Ondrejko má každé oko inej farby, ale vidieť to len vtedy, keď mu svieti slnko do očí. Keby to mal niekto iný, Radek by povedal: „Nějaký idiot má dvoubarebné oči.“ Ale na Ondrejka povedal: „To je znak geniality, Haninko.“ Všetko, čo robil náš syn, bol znak geniality. Takže keby som to trošku nebola držala na uzde, všetko by mu bol dovolil. Bol aj k&nbsp;mojej dcére taký benevolentný, že ja som jej niečo zakázala a&nbsp;on to dovolil. Aby si nemyslela, že keď nie je jej biologický otec, tak ju nemá rád. (Úsmev.) Niekedy som na nich navrieskala, že nemajú upratané a&nbsp;že keď to do hodiny neupracú, všetko vyhádžem. Prišla som asi o&nbsp;pol hodiny naspäť a&nbsp;môj muž po štyroch s&nbsp;nimi chodil a&nbsp;pomáhal im upratovať.

Ale áno. Vždy som hovorila, že je to moja terapia, pretože Radek bol veľký introvert. Vždy som z&nbsp;neho musela dostať všetko, pretože nie je nič horšie, ako keď človek v&nbsp;sebe všetko dusí. On potom vybuchol, ale tak, že by tomu nikto neveril. A&nbsp;ja som bola pokojná, pretože som vedela, že to vyventiloval a&nbsp;nedostane infarkt. (Smiech.) Tie hádky boli pre hlúposti, pre vážne veci to nebolo nikdy… Fungovali sme ako jedno telo a&nbsp;jedna duša. Jeho najväčšie vyznanie vždy bolo: „Haninko, ja bych bez tebe umřel.“

Keď bol nejaký problém, zdôverovali ste sa navzájom?

Tým, že bol introvert, bolo to ťažké. Ale vždy som to z&nbsp;neho dostala, keď som videla, že ho niečo trápi.

S&nbsp;Radkom máte syna Ondřeja a&nbsp;z&nbsp;predošlého manželstva máte dcéru Rolu. Ste hrdá mama?

Myslím si, že sme vychovali dobré a&nbsp;slušné deti. Rola robí filmovú produkciu a&nbsp;Ondrejko je šikovný muzikant. Teraz pripravuje muzikál Slnko, seno… podľa námetu Zdeňka Trošku. Držím mu palce, aby sa mu to podarilo. Je jeho sen robiť muzikály a&nbsp;veľkú scénickú hudbu.

Myslím si, že si zobral tak dobre z&nbsp;každého. Humor má po mne a&nbsp;nehanbí sa. Radek bol dosť plachý. Ondrejko je odvážnejší. Muzikálny je po Radkovi, on hral na všetkých strunových nástrojoch a&nbsp;odmalička ho viedol k&nbsp;hudbe. A&nbsp;vyplatilo sa. Myslím, že Radek má tam hore z&nbsp;neho radosť.

Veľmi dobrý a&nbsp;som preto rada. Rola je veľmi dobrosrdečná, vtipná a&nbsp;Ondrejko tiež. Oni by sa rozdali, ale keď ich niekto naštve, tak cez to už neprejde vlak. To majú po mne. Aj Rola je taká pomiešaná, ale obaja si zobrali z&nbsp;nás to dobré.

Ste v&nbsp;kontakte pravidelne? Vy predsa len žijete momentálne v&nbsp;Rajke, oni sú v&nbsp;Česku…

Ak majú nejaký problém, prídu za vami? Pýtajú si radu?

Keď už horí, určite. Ale ja sa nepletiem do ich života, len som im vždy povedala svoj názor. Nie preto, aby sa tým riadili, len som to povedala. Bohužiaľ, väčšinou mi to vyšlo. (Úsmev.) Myslím si, že moje deti vedia, že keby sa čokoľvek stalo, vždy som tu pre ne. A&nbsp;moja náruč je vždy otvorená.

Všetci vás poznajú ako upravenú dámu, ale v&nbsp;najnovšom seriáli Hranica, ktorý nakrúcate, ste taká neupravená babička. Ako ste sa stotožnili s&nbsp;touto postavou?

Veľmi som sa tešila. Keď ma zavolali na konkurz, zdala som sa im príliš mladá v&nbsp;69 rokoch. (Smiech.) Hovorím, že nemám problém byť bez mejkapu a&nbsp;vyzerať staršie. Ale neodfarbím si vlasy našedivo, lebo to je proces na pol roka. Bola tam moja kamarátka maskérka a&nbsp;dohodli sme sa, že urobíme zapletené copy ako mala Tymošenková. Obliekli ma ako dôchodkyňu, jasné, že by som si také veci normálne nedala, ale to je jedno. Nafarbili mi vlasy, nafotili ma a&nbsp;volali mi neskôr, že ma berú. Veľmi ma to potešilo.

V&nbsp;seriáli ste šéfka pašeráckeho gangu….

Áno a&nbsp;veľmi ma to baví. Mám tam skvelých kolegov – Simonku Kollárovú, ktorá hrá moju vnučku, Peťka Sklára, Jožka Vajdu, Žeňu Libezňuka, Sväťka Malachovského, vlastne skoro všetkých. A&nbsp;herci z&nbsp;prešovského rusínskeho divadla – aj tí sú úžasní. Takže aj nárečie sa tam objaví. Scenáre sú veľmi vtipné, ale sú tam aj vážne veci. Dúfam, že sa to ľuďom bude páčiť.

Vaša postava doslova klame telom, pretože nikto netuší, že práve ona je za celým pašeráctvom.

Hrám sa na naivnú a&nbsp;dobrú babičku, ale mám to všetko spočítané. No živím celú dedinu, je tam taká chudoba, že by nemali z&nbsp;čoho žiť. Nepašujeme zbrane, drogy, len tovar, ktorý je u&nbsp;nás drahý a&nbsp;tam lacný a&nbsp;opačne. Moja postava je od prírody prefíkaná. Ten pašerácky biznis sa dedí po generácie a&nbsp;ja teraz chcem zaučiť tú svoju vnučku, aby to raz po mne prevzala.

Ste prefíkaná aj v&nbsp;reálnom živote?

Nie, som diplomat. Už som sa ikskrát spálila, nikto nie sme neomylný. Neodhadla som človeka. Mala som vyššiu mienku, než bola realita. Ale život ide ďalej, netrhá mi to žily.

Je seriál pre vás atraktívne prostredie?

Tento je veľmi atraktívny. Som rada, že som sa vrátila do Jojky. Začínala som tam s&nbsp;Panelákom, neskôr Odsúdené, Mafstory. Skoro celý štáb poznám, pracovala som s&nbsp;nimi. Viete, dnes sa inscenácie nerobia a&nbsp;seriál je taký trend celosvetovo.

Pýtam sa preto, lebo niektorí vaši kolegovia majú skeptický názor na seriály.

Ja som poznala skeptických kolegov, dokiaľ ich neoslovili. A&nbsp;keď sa to stalo, zmizol ten skeptický názor a&nbsp;hovorili: „Toto je výnimočne výborné, toto je niečo iné.“

Nedávno som robil rozhovor s&nbsp;Karolom Čálikom, ktorý otvorene priznal, že má dojem, akoby sa pri nových projektoch zabúdalo na starú generáciu. Máte podobný názor?

Bože, Karolko! Musím mu zavolať, on je úžasný. (Úsmev.) Súhlasím s&nbsp;ním. A&nbsp;poviem vám, prečo to tak je. Pretože tvorcovia majú pocit, že staršia generácia sa nevie naučiť texty, ale to nie je pravda. Koľkokrát zažijem, že mladí nevedia, a&nbsp;je im to úplne jedno. V&nbsp;tomto obdivujem Zdenku Studenkovú, ktorá každého takéhoto nepripraveného „dá dole“. Ale má pravdu, my by sme si nedovolili prísť nepripravené, to by si kedysi nikto nebol dovolil.

Ide z vás veľmi silná energia a&nbsp;vzbudzujete rešpekt. Stretávate sa s&nbsp;tým v&nbsp;živote často?

Ľudia sa ma občas boja, možno vinou bulváru, ktorý o&nbsp;mne píše „zaručene pravdivé veci“. Hovoria mi: „Bože, pani Gregorová, vy ste v&nbsp;živote úplne iná.“ Asi čakajú nejakú fúriu, ale ja hovorím, že treba človeka spoznať a&nbsp;potom si urobiť úsudok. Nemám problém s&nbsp;ničím, som normálny človek, živelný. Mám rada život, úprimných ľudí, mám radšej, keď si povieme veci otvorene a&nbsp;vyčistíme si stôl.

Hoci máte vek dôchodkyne, vôbec na ňu nevyzeráte. Staráte sa o&nbsp;seba a&nbsp;poriadne ste schudli. Koľko je to?

Môže to byť tak pätnásť-dvadsať kíl. Ale nevážim sa, nenávidím to. Mám veci „chudé“ a&nbsp;„vytučnené“. A&nbsp;keď som schudla, všetky tie „vytučnené“ som dala preč, lebo som sa do nich už nechcela obliekať.

Keď sme prišli do Rajky, povedala som si, že sa nemôžem prežierať, lebo budem vyzerať ako skriňa. Tu bolo všetko otvorené a&nbsp;varia tu úžasne. Milujem halászlé, pečené koleno, huspeninu…

Dám, ale bez chleba. (Úsmev.) No musím povedať, že keď pečiem koláče, tak si nedám. Potom rozdávam kamarátom.

Varím každý deň. Jem menej a&nbsp;zvykla som si. Ale nikdy nehovor nikdy.

Necvičím. Mám síce takú vibračnú plošinu, ale ešte som ju nezapla. (Smiech.)

A&nbsp;schudli ste preto, že ste sa cítili zle?

Aj kvôli zdraviu, pretože som mala vysoký tlak. Tak som si povedala, že idem niečo urobiť. Ale nekontrolovala som sa, nevážila som sa a&nbsp;robila som to podľa oblečenia. Bol to úžasný pocit, keď oblečiete nohavice, ktoré ste predtým nenatiahli. Teraz sa cítim dobre.

Ale ako dôchodkyňa sa rozhodne necítite…

Necítim a&nbsp;to je hrozné! (Smiech.) Hovorila som aj Radkovi: „Pokiaľ máš iskru v&nbsp;oku, si mladoch.“

Čím to je, že stále pôsobíte tak mlado a&nbsp;energicky?

Myslím si, že to sú gény. Moja mama bola veľmi aktívna a&nbsp;mala „vrtuľu v&nbsp;zadku“. A&nbsp;ja ju mám tiež. Včera večer o&nbsp;desiatej som robila kysnuté cesto a&nbsp;upiekla som koláč. Normálna dôchodkyňa by už ležala a&nbsp;spala. (Úsmev.) V&nbsp;tomto dome som vymaľovala steny, nalepila tapety, nábytok presťahovala, vymenila sedačku. Musím to robiť. Som taká... Pri varení napríklad relaxujem. Môžem byť unavená, ale upokojí ma, keď niečo navarím, napečiem. A&nbsp;som taký tvorca receptov, nedržím sa žiadneho a&nbsp;sama si kombinujem.

GREGOROVÁ sa pravdy nebojí: Kde sa cíti herečka doma a kto je jej anjel strážny?

GREGOROVÁ: Kde sa cíti doma a kto je jej anjel strážny?

zivot

Život

Rozhovory

korektný obsah

Keď sa rozprávame o&nbsp;tom výzore, čo vy a&nbsp;pomoc estetickej medicíny? Aký máte na to názor?

Každá žena by sa mala o&nbsp;seba starať, a&nbsp;keď má pocit, že to potrebuje, nech si to dá urobiť. Ale myslím si, že keby som si raz dala niečo urobiť, bol by to lifting.

A&nbsp;príde čas, keď si ho dáte urobiť?

(Smiech.) V&nbsp;deväťdesiatke? Teraz by som nemohla, keď hrám v&nbsp;seriáli starú ženu. Ale priznám sa, že nekontrolujem svoje vrásky.

Je dôležité, aby žena vyžarovala sexepíl v&nbsp;akomkoľvek veku?

V&nbsp;tomto som vždy obdivovala Máriu Kráľovičovú. To je jedna úžasná šarmantná žena, výborná herečka. Vždy mala šmrnc, skvelo sa obliekala. Myslím si, že je to v&nbsp;poriadku. Poznám takéto ženy aj z&nbsp;iných profesií. To neznamená, že len ženy zo šoubiznisu musia takto vyzerať. A&nbsp;myslím si, že aj muži by sa mali svojím spôsobom udržiavať. Nieže muž príde do určitého veku a&nbsp;prestane o&nbsp;seba dbať. Mám rada, keď je muž vyvoňaný, upravený, jednoducho, keď je čistý.

Nie tak dávno bolo témou číslo jeden na Slovensku obťažovanie aj v&nbsp;šoubiznise. Všade vo svete sa to označuje ako me too. Ako ste to vnímali a&nbsp;ako to vnímate?

Viete čo, mne je z&nbsp;toho zle. Nejaká žena vytiahne po 25 rokoch na nejakého muža, že ju zneužil. A&nbsp;potom, že to nepovedala ani svojmu priateľovi. V&nbsp;pätnástich už mala priateľa? Toto nie je normálne. Aby sme sa z tej Ameriky „nepoondiali“. Aj Maroša Kramára pretriasali, že plesol nejakú slečnu po zadku. Preboha, veď z&nbsp;nej neodpadlo. Keby mi každé plesknutie po zadku v&nbsp;mladosti zmenšilo pozadie, mala by som ho dnes ako fazuľku. (Smiech.) Vlastne, keď ma Radek prvýkrát balil v&nbsp;Tatrách, to bolo podľa dnešného trendu me too. Ale s&nbsp;radosťou by som si to dnes zopakovala. To jeho me too stálo za to. (Smiech.)

Posledné roky ste toho prežili veľa a&nbsp;nestali sa iba dobré veci. Nechcem to rozpitvávať, no zrejme ste dokázali partnerovi Ondřejovi Koptíkovi jeho prešľapy odpustiť, keď ste sa k&nbsp;sebe vrátili…

Túto odpoveď by hneď zneužil bulvár. Je to môj život, a&nbsp;aj keby som žila s&nbsp;jednonohým bezdomovcom, nikoho do toho nič nie je.

Je pre vás práve partnerská láska v&nbsp;živote dôležitá? Dáva vám partner tento pocit?

Láska všeobecne je v&nbsp;živote dôležitá.

Čo je podľa vás korenie dobrého vzťahu?

Šťastie je relatívne, ale som spokojná. Nepotrebujem k šťastiu veľa, len to, aby boli moji blízki – je to taká otrepaná odpoveď – zdraví a&nbsp;spokojní. Aby som mala okolo seba pár dobrých ľudí. Toto mi naozaj stačí k&nbsp;šťastiu a&nbsp;vďaka Maďarsku prežívam tie karantény úplne v&nbsp;pohode.

GREGOROVÁ sa pravdy nebojí: Kde sa cíti herečka doma a kto je jej anjel strážny?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

GREGOROVÁ sa pravdy nebojí: Kde sa cíti herečka doma a kto je jej anjel strážny?

Roman Wesserle

Súvisiace články

Dcéra Karla Gotta žije zo sociálnych dávok: Dominika Gottová plánuje vrátiť sa naspäť do Čiech

KUCHERENKO bojuje s COVID-19: Silná nádcha, slabosť a to nie je všetko

BAGÁROVÁ strávila víkend s MURADOVOM: Vrátili sa k sebe po rozchode? Slová o ODPUSTENÍ

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás