Vladimír Kampf

Posvätná sexualita je o&nbsp;vzájomnom uctievaní ženského a&nbsp;mužského tela, nie iba o&nbsp;pohlavnom splynutí. Úcta k&nbsp;telu je na prvom mieste. Nie je jedno, s&nbsp;kým trávime intímne chvíle a&nbsp;ako sa prepájame.

Na webstránke Gabriely Revickej som si prečítal: „Teší ma, že ste ma našli na nete. Ešte radšej sa s&nbsp;vami spoznám naživo, hoci to nie je vždy reálne. Zaujíma ma, či ste sa ku mne dostali cez moje knižky, aktivity, ktoré robím s&nbsp;E-ženami a&nbsp;Virtuálnymi asistentkami, vďaka spolupráci so začínajúcimi autormi alebo vďaka môjmu celkom aktívnemu Facebooku, alebo vďaka Audiorádiu Vílovo, kde ponúkam pestrú paletu rozhovorov.“

Ďalej som sa dozvedel, že Gabriela so ženami preskúma, ako si predstavujú ideálny stav bytia a&nbsp;ako sa k&nbsp;nemu dostať. Aké sú ich tiene a&nbsp;radosti, aké sú ich talenty a&nbsp;ako ich využiť pri sebarealizácii. Akreditovaná koučka absolvovala školu pre kňažky, študuje etikoterapiu a&nbsp;araretamu.

To znie dráždivo. Priznávam, že vôbec neviem, čo to je, ale umelá inteligencia vysvetľuje: „Etikoterapia je metóda sebaobjavovania a&nbsp;sebakoučovania, ktorá sa zameriava na rozpoznanie a&nbsp;riešenie narušených vzťahov či už s&nbsp;druhými, alebo so sebou samým. Ide o&nbsp;celostnú terapiu, ktorej cieľom je uzdravenie vzťahov a&nbsp;následne zlepšenie fyzického zdravia. Araretama je terapeutický a&nbsp;vzdelávací systém vytvorený brazílskou liečiteľkou a&nbsp;umelkyňou Sandrou Epsteinovou. Je navrhnutý tak, aby pomohol ľuďom efektívne zmeniť vzorce správania, rozpoznať vlastné emócie a&nbsp;pochopiť ich vplyv nielen na ich celkové duševné zdravie, ale aj na ich fyzickú pohodu.“

Ďalej som sa o&nbsp;Gabike na jej stránke dozvedel: „Všetko, čo ma život učí, prenášam do svojich kníh, seminárov a&nbsp;zdieľaní. Obohacovanie druhých ľudí vďaka tomu, že otváram vlastné poznania, považujem za svoje poslanie.“

Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?

Kozmonautkou. Toto povolanie som si vybrala preto, lebo môj starší brat chcel byť kozmonautom a&nbsp;ja som kopírovala všetko, čo chcel on. Až neskôr som pocítila túžbu písať.

Áno. Ale nevedela som si to celkom dobre predstaviť, pretože som z&nbsp;maďarského prostredia z&nbsp;Novej Dedinky kúsok od Senca. Doma sme sa rozprávali po maďarsky.

Čo vás teraz napĺňa?

Jednou z&nbsp;mojich posledných aktivít je zdieľacie divadlo. Divadlá milujem. Toto moje je terapeutické.

Začalo sa to počas pandémie. S&nbsp;kamarátkou sme sa tajne schádzali napriek zákazu. Rozprávala mi o&nbsp;svojom probléme a&nbsp;štrikovala pri tom. Potom som jej ja rozprávala o&nbsp;svojom a&nbsp;začala som sa pri tom prechádzať. Ona zrazu odložila ihlice, aby mohla prejaviť emóciu gestami. Odrazu mi to prišlo smiešne. Keď zdieľame veľký problém akoby pred publikom, aj keď je v&nbsp;pomyselnom hľadisku iba jeden divák, zrazu človek zmení uhol pohľadu. Kedysi som absolvovala liečivé divadlo. To mi veľmi pomohlo zvládnuť komplikácie v&nbsp;živote. So svojou učiteľkou z&nbsp;liečivého divadla som konzultovala založenie zdieľacieho divadla.

O&nbsp;čom bolo liečivé divadlo?

Moja učiteľka ho vyštudovala. Tancovali sme, zdieľali a&nbsp;hrali svoje problémy…

Ezoterické somarinky…

Skôr hlboká, vedomá psychológia so slzami a&nbsp;smiechom. Pomáhalo nám to prejsť komplikovanejšie obdobia nášho života. Cez tanec sme vyjadrovali, čo telo práve cítilo. A&nbsp;cez zdieľania sme išli do slov a&nbsp;počúvali, čo vychádza z&nbsp;hlbín našej duše.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aký je rozdiel medzi terapeutickým a&nbsp;zdieľaným divadlom?

Je trošku voľnejšie. Keď majú ženy možnosť podeliť sa o&nbsp;vnútorné pocity a&nbsp;nikto ich nevyrušuje, dokážu sa uvoľniť. Často na to nepotrebujú žiadne rady. Stačí, aby sa žena sama počula, a&nbsp;už to samotné jej pomáha. Naše divadlo je ako seriál na pokračovanie, pretože životné príbehy pokračujú. Často si zapisujem vyjadrenia a&nbsp;tie po nejakom čase pripomínam. V&nbsp;niektorých sú odkazy, v&nbsp;niektorých pripomienka toho, v&nbsp;čom sa cyklíme.

Ako to funguje? Stretnete sa a&nbsp;len tak si začnete niečo hrať?

Nehráme. Zdieľame. Hovoríme s&nbsp;prvkami monodrámy. Sadnete si do kresla a&nbsp;máte desať minút na to, aby ste niečo povedali. Nikto vám do toho nesmie vstúpiť. Ak nemáte čo povedať, budeme desať minút ticho. Napriek tomu môže vyskočiť veľa vecí z&nbsp;podvedomia. Nie ste v&nbsp;strese a&nbsp;nikto vás neprerušuje. Keď dozdieľame, vzájomné pohľady na problémy tej druhej, sú vítané.

Môžem byť na vašich stretnutiach divák?

Môžete prísť ako hosť, ale máme podmienku: musíte s&nbsp;nami zdieľať aj vy. Nemusíte byť herec, len sedieť a&nbsp;rozprávať o&nbsp;tom, čo zažívate, čo vás trápi, čo vám robí radosť.

Môžem predsa aj potichu sedieť.

To by vám neprešlo. Predpokladáme, že skupina si má vždy čo povedať. Keď mlčíme, tak to zapadá do kontextu vášho príbehu, ktorý už ostatní poznajú. Ide o&nbsp;to, aby sme sa posúvali. Keby chodila medzi nás jedna žienka stále s&nbsp;tými istými problémami, bolo by to trápne aj pre ňu samu. Zhodneme sa v&nbsp;tom, že stagnácia nič nerieši.

Akej oblasti sa týkajú?

Vzťahov. Je úplne jedno akých. Partneri, deti, rodičia, práca… Ale aj vzťahy samých so sebou. Každá jedna na sebe výrazne pracuje. Nemalo by to žiadny zmysel, keby sme sa len sťažovali a&nbsp;nijako s&nbsp;problémami nepohli. Bola by to vzájomná strata času pre ňu aj pre zvyšok skupiny.

Divadielko nie je váš prvý nekonvenčný šialený nápad.

Lebo sa mi páči takto to pomenovať.

Veľmi dávno, historicky pri vzniku divadla to bola arteterapia. V&nbsp;koreňoch vzniku divadiel by sme našli ich veľmi hlboký zmysel. Naša skupina je uzavretá. Hráme iba pre seba.

Skúsite to aj pre druhých?

Už sme dostali niekoľko ponúk, ale nás baví čas strávený spoločne v&nbsp;úzkom kruhu. Otváram však nové skupiny, uvítam, keď sa zdieľacie divadlo dostane aj medzi ďalších ľudí.

Sem-tam medzi nás príde aj nejaký muž ako hosť. To mení dynamiku skupiny.

Ženy sú vtedy menej otvorené? Lepšie by bolo, keby boli skupiny vyvážené. Neviete zohnať chlapov?

Predstavte si, že by do čisto mužskej skupiny prišla žena… Aj ženy sa ľúbia predvádzať.

Kedy sa vo vás niečo zlomilo?

Môj prvý veľký zlom bola veľká láska, svadba a&nbsp;skoré materstvo. To bol pre mňa kľúčový životný míľnik. Nemala som to v&nbsp;pláne, ale bolo to skvelé, pretože vďaka tomu som mala v&nbsp;mladom veku dospelé deti. Moja cesta na žurnalistiku tým však bola stopnutá. Pôvodne som si predstavovala, že budem do tridsiatky cestovať po svete a&nbsp;robiť reportáže z&nbsp;rôznych dobrodružných ciest. Všetko bolo inak. Mala som devätnásť, keď som sa stala maminou. Mám za sebou takmer tridsaťročné manželstvo. Máme dve dcéry a&nbsp;tri vnúčatá. Moje vnúčatá raritne zažili nielen prababičku, ale aj praprababičku. To ma inšpirovalo a&nbsp;priviedlo k&nbsp;organizovaniu kurzov písania rodových kníh. Stretnutie toľkých generácií je vzácne. Moje vnučky majú jedinečný vzťah aj s&nbsp;mojou mamou.

Kedy ste začali písať?

Počas prvej materskej. Mala som zdravotné problémy s&nbsp;hrdlom. Vtedy mi ktosi povedal, že mám zablokované miesto kreativity. Stretla som liečiteľku, ktorá spôsobila, že som ešte v&nbsp;ten deň začala písať. Rodinný kamarát mi pomohol urobiť z&nbsp;mojich príbehov knihu. Tak vznikli Momenty zo života vydatej ženy.

Pri druhom dieťati ste si založili cestovnú kanceláriu špecializovanú na Slovensko.

Boli sme pionieri v&nbsp;propagácii chát a&nbsp;chalúp. Z&nbsp;toho vznikli tri knižky o&nbsp;Slovensku, ktoré vyšli v&nbsp;niekoľkých jazykoch a&nbsp;obleteli svet. S&nbsp;deťmi sme veľa cestovali. Až tak veľa, že nás niekedy prosili, aby sme zostali doma. Po dvoch desaťročiach boli naše ambície naplnené a&nbsp;skončili sme. Medzitým som písala beletriu. Prelomová bola pre mňa knižka Juliet a&nbsp;tá druhá. Je preložená do viacerých jazykov.

Veľkým míľnikom pre vás bol rozvod. Prečo? Nedalo sa urobiť niečo pre to, aby ste po troch desaťročiach zostali spolu?

Rada by som túto náročnú otázku odľahčila. Budete to počuť ako prvý. Môj muž vyzerá veľmi mlado, hoci je odo mňa starší. Povedz­me, že chcem byť vo vzťahu tá, ktorá vyzerá mladšie. Máme veľmi dobrý vzťah na úrovni kamarátstva, za čo som nesmierne vďačná, predsa len, zažili sme spolu veľmi veľa čarovného, náročného, ale aj vzájomne obohacujúceho.

Každý sme sa vyvíjali inak. Dali sme sa dokopy, keď som mala šestnásť a&nbsp;on sedemnásť. V&nbsp;našom okolí sme boli jedni z&nbsp;posledných, ktorí sú tak dlho spolu ako manželia. Keď sme oznámili rozchod, naše okolie bolo v&nbsp;šoku, aj keď mnohí z&nbsp;našich známych a&nbsp;priateľov už žili v&nbsp;druhých manželstvách a&nbsp;vzťahoch. Ľudia sa časom menia a&nbsp;láka ich to inými smermi života. Zrazu sme sa nevedeli spoločne naladiť. Každý to mal inak. Naša láska a&nbsp;všetko, čo sme vytvorili, bolo veľké. O&nbsp;to to bolo ťažšie. Mám pocit, že žijem svoju ďalšiu reinkarnáciu. Akoby som zažívala niečo úplne iné.

Jedna „fandila“ rozchodu a&nbsp;druhá nie. Napokon to prijali s&nbsp;rešpektom. Ako rodina spolu trávime čas naďalej. Nedávno, keď prichádzalo na svet naše spoločné, a&nbsp;teda najmladšie vnúča, ukázalo sa, aký vieme byť podporní. Dokážeme fungovať ako spoľahlivý tím. Sme rodina. Veľmi si to vážim. Rozvod mi nevzal rodinu.

Čo mimoriadne vám dal?

Hovorí sa, že to, čo nezažijete v&nbsp;ranom veku, vás dobehne. Nenapadlo by mi, že to bude aj môj prípad. Ak sa nevybláznite v&nbsp;mladosti, keď sa máte vyblázniť, raz to predsa len príde. Aj keď som mala pocit, že sa ma to netýka.

Mám úplne iné vedomie, než som mala v&nbsp;osemnástich. Cítim slobodu rozhodnutí, ktoré spravím, a&nbsp;aj keď musím brať ohľad len na svoje rozhodnutia, vnímam, že som za ne zodpovedná. Sloboda a&nbsp;zodpovednosť súvisia aj s&nbsp;číslami môjho života. Áno, veľká sloboda, ale aj obrovská zodpovednosť. V&nbsp;podstate za všetko: za lásku, vzťahy, zdravie, peniaze, podnikanie a,&nbsp;samozrejme, aj za rodinu. Učím ženy, ako si prispôsobiť pracovný život so súkromným. V&nbsp;tomto mi je vzorom moja mama. Keď potrebovala pracovať z&nbsp;domu, lebo sme ju potrebovali mať s&nbsp;nami doma, našla si prácu, ktorá jej to umožňovala. Ja pracujem dodnes z&nbsp;miest, na ktorých sa práve nachádzam. Rada sa presúvam a&nbsp;moja práca mi to umožňuje. Niekedy zo svojho ateliéru, niekedy od dcér, od maminy, niekedy z&nbsp;chalupy, od mora… Vezmem si počítač a&nbsp;slobodne sa presuniem, kam potrebujem.

Zopakujme si, čo všetko robíte.

Kurzy pre ženy, ktoré sa učia podnikať, kurzy pre autorov, ktorí chcú vydať knihu. Mám občianske združenie E-ženy na podporu podnikania žien. Vzniklo tak dávno, že so svojou bývalou parťáčkou sme už ani nevedeli, prečo to robíme len pre ženy. Ona si myslela, že to chcem ja, a&nbsp;ja, že zameranie cieľovej skupiny na ženy chce ona. Ľahšie sa robí marketing, keď cielite na nejakú skupinu. S&nbsp;dcérou sme rozbehli podnikanie v&nbsp;oblasti virtuálnej asistencie.

Potrebujete napríklad asistentku, ktorá by vyriešila nejaké pracovné záležitosti. Takých činností je veľa. Je to úspešný projekt. Virtuálne asistentky si najímajú ľudia z&nbsp;rôznych oblastí. E-ženy podporujeme vo vzdelávaní. Kto začne stagnovať, je stratený. Naša astrologička povedala, že som eklektik.

(Umelá inteligencia: Eklektik je osoba, ktorá si vyberá a&nbsp;kombinuje prvky z&nbsp;rôznych filozofických systémov, štýlov alebo myšlienkových prúdov.) Aj pre mňa to bol neznámy pojem. Je to človek, ktorého nadchýnajú rôzne smery, ale z&nbsp;každého si vyberá len to, čo je mu blízke. Obohatí toto poznanie o&nbsp;svoje vhľady a&nbsp;s&nbsp;radosťou posúva celý balík ďalej.

To ja nezvládnem, lebo som chlap.

Rozumiem. Mohli by ste si vybrať z&nbsp;každého učenia, čo vás zaujíma, a&nbsp;vložiť do toho to, čo už viete.

Nestačí to? Rada trávim čas so svojim blízkymi, s&nbsp;dcérami, vnučkami, s&nbsp;maminou… Strážim si osobný život a&nbsp;vzťah.

Cestovať. Precestovala som takmer celé Slovensko, ale neprecestovala som svet. Dôležité –&nbsp;možno aj dôležitejšie ako kam&nbsp;– je pre mňa to, s&nbsp;kým cestujem. Napríklad s&nbsp;mojou priateľkou a&nbsp;celou našou divadelnou partičkou k&nbsp;oceánu do Portugalska.

Gabriela Revická sa venuje posvätnej sexualite: Úcta k telu je na prvom mieste

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Gabriela Revická sa venuje posvätnej sexualite: Úcta k telu je na prvom mieste

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Návšteva u babičiek na východe Slovenska: Kto nerozumie, tomu nalejú

Umelecký babinec: Obrazy v teplých farbách a príroda zvečnená v striebre

Krivosúd-Bodovka: Dvojdedina povestná čerešňami, kde záleží najmä na ľuďoch

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás