Ivka, čo Mariánovi viac ide, latino alebo štandardné tance?

Ivana: Majo je bývalý profesionálny športovec. Takže pracovitosť a sebadisciplína mu nikdy nechýbali. Tak sa stavia aj k tréningom a veľmi poctivo sa na ne pripravuje. Kávu si vypijeme doma, a tak čas, ktorý máme vyhradený na tréning, využívame na stopercentné trénovanie. A či mu skôr imponuje štandard alebo latino, je ešte priskoro hodnotiť, lebo sme ešte neprešli všetkými tancami. Ale môžem prezradiť, že sa mu veľmi páči tango, lebo je ostré a dynamické zároveň. Preto patrí aj k mojim obľúbeným štandardným tancom. Rovnako waltz, ten je zase plynulý a romantický. Z latinskoamerických tancov mám rada rumbu, pretože sa v nej vždy odohráva nejaký príbeh lásky.

Čo vám pri tanci robí spoločne najväčší problém a, naopak, v čom ste sa dokázali okamžite zladiť?

Ivana: Odpoveď na túto otázku zistíme po prvom prenose. Pretože jedna vec je trénovať sami v známom prostredí bez publika a bez stresu. Ale keď sa zapnú kamery, rozsvieti sa tanečný parket, zasadne porota a sála sa zaplní divákmi, môže to rozladiť aj profesionála. Pozrieme si to spoločne zo záznamu a tak najlepšie zistíme, na čom treba ešte popracovať, čo prípadne doladiť. Ja zatiaľ nevnímam nejaké zásadné problémy. Majo je veľmi učenlivý a má svalovú pamäť, svoje telo dokonale ovláda. A to je v tanci veľké plus.

Sú ľudia (nazvem ich tanečné drevá), ktorí tanec vôbec nemajú v krvi. Je Marián typ, z ktorého sa môže postupom času vykľuť dobrý tanečník, ktorý v priebehu súťaže zamieša karty?

Ivana: Úprimne, nemyslím si, že sa za pár týždňov dá spraviť z netanečníka tanečník. Je to drina na niekoľko rokov ako v každom športe. Ale verím, že sa tomu dá priblížiť. Sme len na začiatku, ale intenzívne na tom pracujeme. Tak sa nechajte prekvapiť. Sama som zvedavá. (Úsmev.)

Marián, aká je manželka trénerka? Úprimne, je prísna?

Marián: Nepovedal by som, že je prísna. Je rázna, vecná a veľmi zásadová. A ja ju rešpektujem a počúvam. Lebo verím, že vie, čo robí. Je to pre nás úplne nová skúsenosť, často aj úsmevná. Lebo doteraz nebola príležitosť, aby ma trénovala. Ale tak všetko je raz prvýkrát, nie?

Ivka, ste prísna?

Ivana: Ťažko sa mi hodnotí samu seba. Ale myslím, že tak ako som sama sebou doma, snažím sa aj na tréningoch. Dúfam, že nemám nejaké trénerské alter ego. (Smiech.) Ako to bolo pri iných tanečných partneroch, rovnako sa správam pri Majovi. S tým rozdielom, že jeho poznám. Viem, čo naňho platí. Viem, kedy je priestor mu niečo vyčítať, kedy treba spomaliť alebo kedy pochváliť. Vnímam to ako výhodu z pohľadu učiteľa, lebo svojho žiaka dokonale poznám a viem, ako ho motivovať.

Kto im pomáha s deťmi? Dozviete sa na ďalšej strane...