Jana Homolová

Marián, kedy ste svoju manželku videli prvýkrát na tanečnom parkete a&nbsp;čo ste si vtedy pomysleli?

Marián: Ivku som prvýkrát videl na tanečnom parkete práve v&nbsp;tanečnej súťaži Let’s&nbsp;Dance a&nbsp;pomyslel som si, že je to veľmi atraktívna a&nbsp;talentovaná žena. A&nbsp;myslím si to dodnes. (Úsmev.)

Ivka, pre vás je tanec podstatnou súčasťou života, ale, samozrejme, so založením rodiny a&nbsp;s&nbsp;nástupom nových povinností išiel do úzadia. Mali ste plán vrátiť sa k&nbsp;nemu?

Ivana: Tanec je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Takže zámer vrátiť sa k&nbsp;nemu, hneď ako to bude možné, bol pre mňa jasný. Aspoň vo voľnom čase. Lebo ten príval endorfínov, ktorý som zažívala v&nbsp;tanečných topánkach, mi nedal žiaden iný šport. Tak som si to chcela pripomínať aspoň rekreačne.

S&nbsp;akými pocitmi vstupujete do najnovšej série tanečnej šou Let’s&nbsp;Dance?

Ivana: Na tanečnú šou Let’s&nbsp;Dance sa veľmi teším. Na účinkujúcich, na štáb, ktorý sa podieľa na realizácii tohto úžasného projektu. Na krásne kostýmy, nápadité choreografie a&nbsp;silné emócie, ktoré sprevádzajú každý priamy prenos. Každá nová sezóna sa mi zdá ešte veľkolepejšia ako tá posledná. O&nbsp;to viac sa teším, čo prinesie tento rok.

Marián: Pre mňa ako športovca je to v&nbsp;prvom rade obrovská výzva. Ale tanec mám veľmi rád. Takže sa veľmi teším, že sa niečo nové naučím. O&nbsp;to viac, že to môžeme s&nbsp;Ivkou zažiť spoločne. Už teraz si to veľmi užívame, tréningy, natáčania a&nbsp;všetko s&nbsp;tým spojené. Beriem to ako príležitosť zase sa niečo nové naučiť a&nbsp;veľmi sa na to teším.

V&nbsp;šou sa stretne veľa zaujímavých mien, je niekto, koho už teraz považujete za veľkú konkurenciu, prípadne sa tešíte, že tam bude spolu s&nbsp;vami?

Ivana: Myslím, že hovoriť o&nbsp;konkurencii je ešte priskoro, keďže sme nevideli nikoho tancovať. Ja si to chcem hlavne užiť a&nbsp;znovu si pripomenúť tú neopakovateľnú atmosféru. Nejdem tam s&nbsp;cieľom vyhrať. Budem rada, keď sa manžel naučí tancovať a&nbsp;bude mať z&nbsp;tanca radosť, to bude pridaná hodnota pre nás oboch.

Marián: V&nbsp;prvom rade, zase raz to vyzerá ako veľmi dobrá partia. Nevnímam ich ako konkurenciu, ale ako kolegov, s&nbsp;ktorými sa tam ideme zabaviť, užiť si to a&nbsp;niečo nové sa naučiť. Teším sa na Borisa, že sa spolu stretneme na tanečnom parkete. Ale budem, samozrejme, držať palce aj všetkým ostatným. Ako sa hovorí v&nbsp;športovej terminológii, „uvidíme sa na modrej“, ako nám to pôjde.

TAKTO SA ZVŔTAJÚ NA PARKETE! FOTO NÁJDETE V GALÉRII...

Ivana: Keďže do našich denných režimov pribudli tanečné tréningy, museli sme na pomoc zmobilizovať celú rodinu. Zákla­dom úspechu je dobrý časový manažment. Trénujeme najmä v&nbsp;doobedných hodinách, keď má Leia najdlhší spánok. Občas sa podarí aj poobedný tréning, keď má kto prísť k&nbsp;deťom. Ale to nie je pravidlo. Takže sa všetko dôležité snažíme prejsť počas trojhodinového tréningu doobeda.

Marián: Snažíme sa trénovať tak často, ako to okolnosti dovolia. V&nbsp;doobedných hodinách pravidelne a&nbsp;poobede, keď vyjde čas. Ja trénujem aj navyše, keďže je to pre mňa niečo úplne nové, každá hodina navyše je len plus.

Je Marián dobrý tanečník? Čítajte, čo si o ňom z pohľadu učiteľky myslí Ivana...

Ivka, čo Mariánovi viac ide, latino alebo štandardné tance?

Ivana: Majo je bývalý profesionálny športovec. Takže pracovitosť a&nbsp;sebadisciplína mu nikdy nechýbali. Tak sa stavia aj k&nbsp;tréningom a&nbsp;veľmi poctivo sa na ne pripravuje. Kávu si vypijeme doma, a&nbsp;tak čas, ktorý máme vyhradený na tréning, využívame na stopercentné trénovanie. A&nbsp;či mu skôr imponuje štandard alebo latino, je ešte priskoro hodnotiť, lebo sme ešte neprešli všetkými tancami. Ale môžem prezradiť, že sa mu veľmi páči tango, lebo je ostré a&nbsp;dynamické zároveň. Preto patrí aj k&nbsp;mojim obľúbeným štandardným tancom. Rovnako waltz, ten je zase plynulý a&nbsp;romantický. Z&nbsp;latinskoamerických tancov mám rada rumbu, pretože sa v&nbsp;nej vždy odohráva nejaký príbeh lásky.

Čo vám pri tanci robí spoločne najväčší problém a,&nbsp;naopak, v&nbsp;čom ste sa dokázali okamžite zladiť?

Ivana: Odpoveď na túto otázku zistíme po prvom prenose. Pretože jedna vec je trénovať sami v&nbsp;známom prostredí bez publika a&nbsp;bez stresu. Ale keď sa zapnú kamery, rozsvieti sa tanečný parket, zasadne porota a&nbsp;sála sa zaplní divákmi, môže to rozladiť aj profesionála. Pozrieme si to spoločne zo záznamu a&nbsp;tak najlepšie zistíme, na čom treba ešte popracovať, čo prípadne doladiť. Ja zatiaľ nevnímam nejaké zásadné problémy. Majo je veľmi učenlivý a&nbsp;má svalovú pamäť, svoje telo dokonale ovláda. A&nbsp;to je v&nbsp;tanci veľké plus.

Sú ľudia (nazvem ich tanečné drevá), ktorí tanec vôbec nemajú v&nbsp;krvi. Je Marián typ, z&nbsp;ktorého sa môže postupom času vykľuť dobrý tanečník, ktorý v&nbsp;priebehu súťaže zamieša karty?

Ivana: Úprimne, nemyslím si, že sa za pár týždňov dá spraviť z&nbsp;netanečníka tanečník. Je to drina na niekoľko rokov ako v&nbsp;každom športe. Ale verím, že sa tomu dá priblížiť. Sme len na začiatku, ale intenzívne na tom pracujeme. Tak sa nechajte prekvapiť. Sama som zvedavá. (Úsmev.)

Marián, aká je manželka trénerka? Úprimne, je prísna?

Marián: Nepovedal by som, že je prísna. Je rázna, vecná a&nbsp;veľmi zásadová. A&nbsp;ja ju rešpektujem a&nbsp;počúvam. Lebo verím, že vie, čo robí. Je to pre nás úplne nová skúsenosť, často aj úsmevná. Lebo doteraz nebola príležitosť, aby ma trénovala. Ale tak všetko je raz prvýkrát, nie?

DCÉRKY RASTÚ AKO Z VODY! VIAC ICH FOTIEK NÁJDETE V GALÉRII...

Ivana: Ťažko sa mi hodnotí samu seba. Ale myslím, že tak ako som sama sebou doma, snažím sa aj na tréningoch. Dúfam, že nemám nejaké trénerské alter ego. (Smiech.) Ako to bolo pri iných tanečných partneroch, rovnako sa správam pri Majovi. S&nbsp;tým rozdielom, že jeho poznám. Viem, čo naňho platí. Viem, kedy je priestor mu niečo vyčítať, kedy treba spomaliť alebo kedy pochváliť. Vnímam to ako výhodu z&nbsp;pohľadu učiteľa, lebo svojho žiaka dokonale poznám a&nbsp;viem, ako ho motivovať.

Kto im pomáha s deťmi? Dozviete sa na ďalšej strane...

Váš brat Tomáš je tanečník, bude vám nejakým spôsobom pomáhať pri tanečnej príprave?

Ivana: Bola by som veľmi rada, keby nám Tomáš pri tanečnej príprave pomáhal. Ale predsa len my sme v&nbsp;Trenčíne, on je v&nbsp;Nitre. A&nbsp;má toľko pracovných aktivít, že je rád, že mu zostáva čas venovať sa svojej rodine. Takže takýmito požiadavkami ho zaťažovať určite nechcem. Aj keď si to viem predstaviť, že by to bol pre nás obrovský prínos, lebo má množstvo skúseností. A&nbsp;verím, že pokiaľ by to bolo čo i&nbsp;len trochu možné, aj on by bol tomuto nápadu určite otvorený.

Už sme spomenuli kamery, svetlá, priamy prenos. Máte z&nbsp;neho obavy?

Ivana: Obavy z&nbsp;priameho prenosu zatiaľ nemám. V&nbsp;niekoľkých sériách som účinkovala a&nbsp;pred kamerou mám pár skúseností. S&nbsp;trémou rátam, že sa dostaví, ale to je asi prirodzené. Posledné roky som sa na televíznych obrazovkách nevyskytovala tak často, človek si ľahko odvykne. Ale teším sa na atmosféru, ktorá nás tam čaká. Na energiu, ktorou bude preplnená celá sála, na očakávania divákov, ktoré azda naplníme. Na nápadité choreografie, tanečné výkony a&nbsp;burácajúci aplauz obecenstva. Už len z&nbsp;tej predstavy mám zimomriavky.

Marián: Samotná predstava, že budem tancovať takto verejne, mi nevadí. (Smiech.) Ale potom, keď si to rozoberiem na drobné – plná sála, svetlá, kamery a&nbsp;priamy prenos naživo pre ľudí pri televíznych obrazovkách, tak očakávam, že nejaký stres a&nbsp;nervozita sa určite dostavia. Ale zbytočne nad tým nepremýšľam dopredu. Budem to riešiť, keď to bude aktuálne.

Mnohí známi ľudia odmietli účasť v&nbsp;Let’s&nbsp;Dance, lebo je to obrovská drina. Marián zatiaľ úplne nevie, do čoho ide, Ivka, vy máte absolútne presnú predstavu. Čo je v&nbsp;rámci príprav na šou najnáročnejšie?

Ivana: Najťažšie je určite to, že v&nbsp;krátkom časovom horizonte musíte naučiť človeka, ktorý nikdy predtým netancoval, zá­klady všetkých desiatich tancov. Mesiac je krátky čas na to, aby ste si osvojili základy, správne držanie tela a&nbsp;naučili sa pracovať s&nbsp;výrazom. Nie je to jednoduché a&nbsp;vyžaduje si to veľkú dávku odhodlania a&nbsp;sebazaprenia. Preto rozumiem, že sa na to niekto necíti a&nbsp;túto ponuku zdvorilo odmietne. Je to záťaž na fyzickú kondíciu. Správne držanie tela počas celého tréningu dá zabrať takým svalovým partiám, o&nbsp;ktorých ste ani nevedeli, že ich máte. Netreba podceniť ani rozcvičku a&nbsp;strečing, ak chcete predísť natiahnutým šľachám a&nbsp;iným nepríjemným poraneniam. Na psychiku je to však rovnako veľká záťaž. Kopa nových informácií, ktoré si treba pamätať, do toho kroky, choreografia, zosynchronizovať ruky s&nbsp;nohami a&nbsp;k&nbsp;tomu sa aspoň trochu tváriť. Je to veru poriadna mozgová atletika pre začínajúceho tanečníka. (Smiech.) Herci sú často vo výhode, lebo výraz je ich pracovný nástroj. Všetci ostatní sa musia spoľahnúť na čaro osobnosti. Je to krásny projekt, ale aj náročný. Ale kto sa pustí do tohto dobrodružstva, tomu bude odmenou zážitok na celý život.

Minulý rok v&nbsp;máji ste sa stali dvojnásobnými rodičmi. Ako ste si vyriešili manažment okolo detí, respektíve spojenie starostlivosti o&nbsp;ne, o&nbsp;domácnosť a&nbsp;popritom aj tréningy?

Ivana: Keď sme dostali túto ponuku, obaja sme ostali ticho. V&nbsp;hlave nám šiel asi dosť podobný film, čo teraz. Keby ju dostal len jeden z&nbsp;nás, voľba by bola jasná. Ale v&nbsp;tej danej chvíli si to asi ani jeden z&nbsp;nás nevedel úplne predstaviť, ako by sa to dalo zrealizovať. Dostali sme dostatočne dlhý čas to, aby sme to rozobrali na drobné. Diskutovali sme o&nbsp;tom každý deň, hovorili dôvody, prečo určite áno, analyzovali argumenty, prečo skôr nie, a&nbsp;hľadali riešenia, ako by sa to dalo. Brali sme do úvahy všetky za a&nbsp;proti. Najviac však zavážila plná podpora a&nbsp;pomoc našej najbližšej rodiny. Práve vďaka nej ostal chod našej domácnosti nenarušený. A&nbsp;bolo rozhodnuté. Mala som skúsenosť z&nbsp;predošlých rokov, vedela som, čo to bude z&nbsp;časového hľadiska zahŕňať a&nbsp;čo to bude pre nás znamenať. Musím si zaklopať, zatiaľ všetko funguje bez najmenších komplikácií. Priamy prenos bude taká väčšia skúška, lebo bez Leie som ešte celý deň nebola. Ale verím, že to obe zvládneme na výbornú. Tanec milujem, a&nbsp;ako sa vraví, ak je vôľa, nájde sa aj cesta. Niekedy viac, inokedy menej náročná na zvládnutie. Dôležité je, že nás dovedie do cieľa.

Idú si do šou po výhru? Čítajte na ďalšej strane...

Jedna vec sú plány, ktoré si nastavíme, a&nbsp;potom si myslíme, že všetko pôjde ako hodinky, realita však býva úplne iná. A&nbsp;keďže sa už tréningy začali, chcem sa opýtať, či plánovanie prešlo náročnou skúškou a&nbsp;museli ste niektoré veci v&nbsp;domácnosti ešte vyladiť.

Ivana: Základom úspechu je všetko dobre načasovať. Ale človek mieni a&nbsp;choroba u&nbsp;detí mení. A&nbsp;oboch súčasne, ako to už u&nbsp;malých detí býva zvykom. Prebdené noci, teploty, odsávanie a&nbsp;neutíchajúci kašeľ. Noci boli náročné a&nbsp;dni so spánkovým deficitom ešte náročnejšie. Vtedy sme na okamih zapochybovali, či sme si toho nenaložili veľa na plecia. Ale spolu s&nbsp;chorobou odišli aj pochybnosti. Tak verím, že bude zase len dobre.

Marián: Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Najdôležitejšie je, aby boli deti zdravé. Všetko ostatné sa dá doladiť.

A&nbsp;ako to máte premyslené, keď budete dochádzať do Bratislavy na priame prenosy? Budete brať deti so sebou alebo ostanú doma v&nbsp;Trenčíne, prípadne ste túto tému ešte neriešili?

Ivana: Pôvodne sme plánovali zobrať deti so sebou do Bratislavy. Ale situácia sa nám zmenila, Leia je už akčnejšia, potrebuje veľa priestoru na pohyb, dvíha sa. Aj Bella sa skôr prezabáva doma. Tak sme sa zhodli, že pre obe dievčatá bude lepšie, keď nás počkajú v&nbsp;domácom prostredí. Spoločnosť im budú robiť starí rodičia a&nbsp;my sa k&nbsp;nim v&nbsp;noci po priamom prenose pripojíme.

Plánujete svoje dcéry, keď budú trošku väčšie, viesť k&nbsp;tancu? Prejavuje už staršia Bella nejaké tanečné vlohy?

Ivana: Som ten typ rodiča, ktorý rád ukáže deťom, aké sú možnosti, ale voľbu nechám na ne. Belle som doma nikdy neukazovala videá, kde tancujem, ani som ju k&nbsp;tomu cielene nesmerovala. Napriek tomu na hudbu odmala veľmi pozitívne reaguje a&nbsp;týmto umeleckým smerom ju to ťahá. Je však ešte priskoro hovoriť o&nbsp;nejakom smerovaní. Je to len dieťa, vyvíja sa. Ale už teraz viem, že akokoľvek sa v&nbsp;budúcnosti rozhodnú, s&nbsp;manželom ich v&nbsp;tom radi podporíme.

Let’s&nbsp;Dance je veľmi pekná, ale aj náročná šou, ako som už spomínala. Keďže ste obaja športovci, súťažne založení, idete si do šou po výhru?

Ivana: Môj zámer nie je vyhrať, ale užiť si to. Som vďačná, že som dostala príležitosť znovu to zažiť. Navyše po boku svojho manžela. Tak verím, že to bude neopakovateľný zážitok. Pre nás oboch. Teším sa na každé jedno kolo, ktoré sa nám podarí úspešne absolvovať.

Marián: Presne ako Ivka hovorí, ideme si to hlavne užiť. V&nbsp;hokejovej terminológii sa hovorí, že od zápasu k&nbsp;zápasu. A&nbsp;tak to vnímam aj ja. Som rád, že som dostal príležitosť, teším sa na novú skúsenosť a&nbsp;budem vďačný za každý progres, ktorý sa mi vďaka mojej tanečnej a&nbsp;životnej partnerke podarí dosiahnuť.