Jana Homolová

Spomeniete si, kedy, kde a&nbsp;ako ste sa zoznámili a&nbsp;či to bola láska na prvý pohľad?

ĽF: Mne sa ona určite mohla zapáčiť na prvý pohľad. Ale ja jej? Na mne nebolo nič až také na zapáčenie. Takže asi skôr platí tá teória o&nbsp;feromónoch – bola to láska na prvý feromón. Aj v&nbsp;tej slávnej Almaranovej Histórii jednej lásky, čo spieva naša Katka – v&nbsp;mojom slovenskom prebásnení pravdaže –, som ju nechal spievať:

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; O láske je veľa kníh,

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;v každej z nich veľa rád,

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; ale z lásky ešte nik

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;nespravil doktorát.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Prečo práve tvoja tôňa

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;skrížila mi zrazu smer?

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;Prečo práve tvoja vôňa

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;udrela mi do nozdier?

OF: Prišla som zo stretnutia s&nbsp;kamarátkami a&nbsp;našla som u&nbsp;nás sedieť neznámeho muža, ktorého k&nbsp;nám priviedol náš rodinný známy. Ja som mala šestnásť, on o&nbsp;sedem viac. Páčilo sa mi, že mal okuliare a&nbsp;hlboký hlas, dozvedela som sa, že je spisovateľ, venoval mi knižku Hra pre tvoje modré oči, ktorú mu práve zošrotovali, robil za trest vo fabrike a&nbsp;mal otca za mrežami. Nuž, nezamilujte sa.

Aká bola vaša svadobná cesta, ak vôbec nejaká bola?

ĽF: Moja žena má v&nbsp;knižke Sťahovanie na mieste takúto krásnu myšlienku: „V&nbsp;našej rodine je taký zvyk, babuľko, sťahovať sa blízko. A&nbsp;najlepšô sťahovaňá – sťahovaňá na mieste.“ Platí to aj o&nbsp;našej svadobnej ceste. Svadbu sme mali 15.&nbsp;septembra 1962 v&nbsp;Bratislave. Šestnásteho septembra bolo v&nbsp;Modre vinobranie, nuž kam inam by sme šli na svadobnú cestu? Stačilo do Modry.

OF: Ale sľuboval mi, že si svadobnú cestu ešte zopakujeme, keď kúpi kajak a&nbsp;budeme na ňom splavovať rieky. Aby som tomu uverila, na začiatok kúpil brožúrku S&nbsp;pádlem na vodu. Pri nej aj ostalo.

Máte spoločné miesta, kam sa radi vraciate, ktoré sa spájajú s&nbsp;nejakým romantickým momentom?

ĽF: Moje najobľúbenejšie miesto je tam, kde je moja žena.

OF: Aj ja som najšťastnejšia tam, kde je on. Naše obľúbené miesta však neboli spočiatku rovnaké. Ja som mala rada prírodu, môj muž kaviareň. V&nbsp;našom spoločnom živote zvíťazila kaviareň. Teraz je naše najobľúbenejšie miesto náš bratislavský byt. Len čo z&nbsp;neho vytiahneme päty, už sa tešíme na návrat domov.

Kto je väčší romantik? Dozviete sa na ďalšej strane...

Keď som načala romantické momenty, kto je vo vašom manželstve väčší romantik a&nbsp;kto koho zvyčajne prekvapí nejakou pozornosťou?

OF: Môj muž si pamätá všetky naše významné dátumy počnúc 20.&nbsp;marcom 1960, dňom nášho zoznámenia. Pamätá si napríklad aj 12.&nbsp;apríl 1961, ale nie preto, že v&nbsp;ten deň vyletel Gagarin. Stalo sa vtedy čosi oveľa významnejšie, ale je to naše tajomstvo.

ĽF: Šesťdesiatjeden ráz som jej k&nbsp;meninám gratuloval už ráno. To, že je Oľgy, som prvý raz zistil tento rok až večer. Stihol som gratuláciu, keď sa už stmievalo a&nbsp;vychádzali hviezdy –&nbsp;aj alzheimer sa môže postarať o&nbsp;romantické prekvapenie.

Pani Feldeková, vy ste s&nbsp;vtipom viackrát v&nbsp;rôznych rozhovoroch povedali, že sa vám manžel postaral o&nbsp;päť detí, aby ste mu náhodou neušli. Čo je na tom pravdy?

OF: Môj muž si mohol byť istý, že mu nezahnem. Ale ako jedináčik túžil zistiť, ako funguje rodina, keď je pokope viac súrodencov.

ĽF: Jej ste dali otázku –&nbsp;stačí jej odpoveď.

Ktorý z&nbsp;vás sa vo väčšej miere pričinil o&nbsp;výchovu detí a&nbsp;ktoré obdobie bolo najnáročnejšie?

ĽF: Najlepšia výchova je vraj odstrašujúci príklad. Dúfam, že čo sa týka mňa, túto otcovskú som povinnosť nezanedbal.

OF: Keď boli deti malé, starala som sa o&nbsp;ne hlavne ja. Absolvovala som všetky rodičovské združenia. No keď boli väčšie, zväčšovali sa aj jeho zásluhy. Dbal, aby čítali dobré knihy, chodili do divadla a&nbsp;na koncerty a&nbsp;aby sa tým smerom uberalo aj ich štúdium. Syn Martin vyštudoval scenáristiku, dcéra Ľubka národopis, dcéra Olinka pantomímu, dcéra Anička fotografiu, dcéra Katka herectvo a&nbsp;spev. Dodnes sa venuje najmä Katke –&nbsp;píše pre ňu vynikajúce texty.

Kto z&nbsp;vás viac v&nbsp;manželstve žiarli? A&nbsp;spomeniete si, kedy vás žiarlivosť prepadla naposledy?

OF: Nikdy som nežiarlila. Keď rozdával ženám komplimenty, aj ja som sa k&nbsp;nemu pridávala. No ktovie, čo nás čaká v&nbsp;zrelom veku? Môj muž mi pripadá čoraz atraktívnejší a&nbsp;mohlo by mu preskočiť. Režisér Menzel si vzal o&nbsp;štyridsať rokov mladšiu ženu. Budem musieť byť na staré kolená ostražitejšia.

ĽF: Keď si predstavím, aká bude moja žena obletovaná v&nbsp;nebi, zatiaľ čo sa ja budem škvariť v&nbsp;pekle, je mi jasné, že budem žiarliť aj po smrti.

Funguje u&nbsp;vás doma archetypálne rozdelenie domácich prác v&nbsp;štýle „mama varí, otec číta noviny“? Alebo…

ĽF: Narodil som sa s&nbsp;dvoma ľavými rukami. Každý klinec musí u&nbsp;nás zatĺcť moja žena –&nbsp;neviem, či je to archetypálne, ale je to tak.

OF: Jediný klinec, ktorého zatĺkanie ma neláka, je klinec do truhly. On v&nbsp;domácnosti nepomáha a&nbsp;v&nbsp;robení neporiadku by sa mohol dostať do Guinnessovej knihy rekordov. Veľmi opatrne mu občas pripomínam, že už je tu čas upratať si. Nerád to počuje a&nbsp;vždy sa vtedy pustí do písania nejakej novej divadelnej hry.

Vďaka čomu zvládli manželské prekážky? Čítajte na ďalšej strane...

V&nbsp;dnešnej dobe je pomaly vzácnosťou, ak dvojica spolu zotrvá celý život. Ľudia sa rozchádzajú pri prvom vážnejšom probléme. Vďaka čomu ste zvládli manželské prekážky?

OF: Doteraz sme vážnejší problém nemali.

ĽF: Odpoviem ako tá doktorka v&nbsp;ruskom vtipe, ktorej sa novinári pýtali, prečo pracuje na ulici: „Prosto sčastie.“

Ktorý z&nbsp;vás sa nerád háda? Viac ustupuje? Prípadne urobí prvý krok a&nbsp;obráti problém na žart?

OF: Moji rodičia žili každý inde. Otec v&nbsp;Bratislave, mama na Orave. Mama nevedela presne, ako to v&nbsp;manželstve chodí, ale radiť vedela. Zapamätala som si jej radu: „Musíš si občas dupnúť.“ Tak si občas dupnem. Ale priznávam, že prvý ustupuje on. Má zlozvyk sypať si popol na hlavu a&nbsp;nesie zodpovednosť za celý svet.

ĽF: Na škriepkach je najkrajšie udobrovanie. Žiaľbohu, už sa udobrujeme čoraz zriedkavejšie.

Je nejaká téma, ktorú doma radšej nezačínate, lebo sa vždy skončí hádkou?

OF: Nie, dokonca aj o&nbsp;politike si myslíme to isté. Krotím ho len na verejnosti, keď o&nbsp;niekom príliš nahlas tvrdí, že je hovädo.

ĽF: Nemôžem hovoriť potichu, keď chcem, aby ma počuli až v&nbsp;Kremli.

Za tie roky sa museli dostaviť aj vážnejšie krízy. Máte recept pre menej skúsené páry (manželstvá), ako z&nbsp;problému von?

ĽF: Treba sa vyhnúť druhej kríze. My sme v&nbsp;tej prvej celý život –&nbsp;a&nbsp;tá prvá sa dá zvládnuť.

OF: Najväčšie krízy boli, keď sme sa báli o&nbsp;deti. Napríklad keď prichádzali vážne choroby. Tam je dôležité navzájom sa podržať.

Uvažovali ste v&nbsp;niektorom životnom okamihu, že by bol jednoduchší rozvod alebo takéto myšlienky za tie roky nikdy neprišli?

OF: Nie. Ľudia sa niekedy rozvádzajú pre hlúposti. Ale rozvod uznávam –&nbsp;sú aj vážne veci, pre ktoré sa treba rozviesť a&nbsp;utekať.

ĽF: Nech sa rozvádzajú tí zručnejší. Ja si to nemôžem dovoliť. Kto by potom pritĺkal tie klince?

Veria v osud, alebo bola ich láska náhoda? Dozviete sa na ďalšej strane...

Máte spoločné rituály? Napríklad ranné pitie kávy?

ĽF: Dať si ďalšiu kávu? Dobre, že nám to pripomínate.

OF: Rituály prináša život. Napríklad užívanie liekov. Každý deň sa u&nbsp;nás opakuje rituál, keď si on rozkrajuje tabletku na polovice a&nbsp;jedna polovička sa mu odkotúľa a&nbsp;spadne na zem. Ja ju potom štvornožky hľadám, a&nbsp;keď ju nájdem, pochváli ma.

Viaceré dvojice po vstupe do manželstva s&nbsp;vtipom hovoria, že ich polovička sa ich následne snaží obrátiť na svoj obraz, respektíve zmeniť podľa svojich predstáv. Dialo sa niečo podobné vo vašom vzťahu?

OF: Meníme jeden druhého už tak dlho, že ani nevieme, ktorý je ktorý. Keď som porozprávala nejakú veselú historku, končila som vetou: „Toľko sme sa na­smiali.“ Odnaučil ma to. Ja som ho ešte neodnaučila, že nemá rozprávať, keď je v&nbsp;televízii niečo zaujímavé, aj keď je zaujímavejšie to, čo rozpráva on.

ĽF: To sa deje v&nbsp;každom vzťahu, len ten zmenený o&nbsp;tom zvyčajne nevie. Shakespearov Petruchio v&nbsp;závere Skrotenia čertice predvádza, ako skrotil Katarínu. Usiloval som sa v&nbsp;preklade naznačiť, že to ona skrotila jeho, a&nbsp;Diana Mórová a&nbsp;Tomáš Maštalír to tak aj hrali. Bola to paráda, ktorá vypredávala hľadisko SND štrnásť rokov. Kto zmeškal 17.&nbsp;júna derniéru, môže banovať.

Po toľkých rokoch je ešte niečo, čo vás jedného na druhom dokáže prekvapiť?

OF: Slovo prekvapiť mi pripomína, že sme jednému príbuznému raz doviezli jeho mamu a&nbsp;jeho žena nás uvítala slovami: „Mňa už nič neprekvapí.“ Od takýchto prekvapení som bola ušetrená. Svokru som mala rada.

ĽF: Moja žena bývala príjemne prekvapená, keď jej smetiari hovorievali: „Pany, vy nyč nestarnete.“ Naučil som sa to od nich a&nbsp;prekvapujem ju tým každý deň aj ja. Takže ju to už neprekvapuje.

Veríte v&nbsp;osud, respektíve myslíte, že vaša láska bola osudovo napísaná vo hviezdach? Alebo išlo o&nbsp;náhodu?

OF: Verím, že Pán Boh to tak chcel.

ĽF: Začal som citátom zo svojho textu k&nbsp;Almaranovej Histórii jednej lásky. Tak na záver pridám z&nbsp;neho ešte jeden citát:

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Pre dvoch zamilovaných je veľa kníh.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;Darmo by sa ľudia chceli učiť z nich.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Žiadna kniha nevysvetlí,

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; prečo sme sa včera stretli

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; na súmraku náhodou.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;V knihách, tam sú všetky&nbsp; správne poučky –

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; a predsa je človek v láske hlúpučký.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Žiadna kniha neprezradí,

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; prečo sme sa mali radi

&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; hneď bez dlhých úvodov…