Jana Homolová

Koncom augusta to bude päť mesiacov, čo nás navždy opustila jedna z&nbsp;najpopulárnejších speváčok v&nbsp;našich končinách – Hana Zagorová. Okrem fanúšikov, ktorých mala obrovské množstvo, jej odchod zasiahol predovšetkým milovaného muža Štefana Margitu. V&nbsp;manželskom zväzku s&nbsp;ním strávila krásnych tridsať rokov, a&nbsp;to doslova bez jediného „mráčka“. Napriek tomu, že svetovo uznávaný tenorista prežíva najväčšiu bolesť svojho života, uvedomuje si, že nemôže ostať stáť na mieste, ale musí sa pohnúť vpred. V&nbsp;exkluzívnom rozhovore, ktorý týždenníku Život poskytol, nám porozprával o&nbsp;pripravovanom koncerte s&nbsp;názvom Štefan Margita a&nbsp;hostia s&nbsp;podtitulom – Venované Hanke, plánoch do budúcnosti aj o&nbsp;priateľoch, ktorí mu v&nbsp;tomto náročnom čase neváhali podať pomocnú ruku.

Už 24. januára chystáte obrovský koncert v&nbsp;pražskej O2 Aréne, ktorý mal mať pôvodne trošku inú podobu. Kedy a&nbsp;ako táto myšlienka vznikla?

Keď som ešte minulý rok hosťoval na koncerte Pocta Karlovi Gottovi, kde som spieval pieseň Išel Macek do Malacek, ktorú mal Karel (†80) veľmi rád, od publika prišiel obrovský a&nbsp;fantastický ohlas. Počas dvojkoncertu som mal spoločnú šatňu s&nbsp;Leošom Marešom (46). Ten po druhom koncerte prišiel za mnou a&nbsp;spýtal sa ma, či by som chcel urobiť veľký koncert práve v&nbsp;O2 Aréne. Najskôr som váhal, povedal som mu, že si to budem musieť celé premyslieť a&nbsp;potom cestou domov som nad tým premýšľal… Povedal som si, že by to bol v&nbsp;podstate výborný nápad, lebo Hanka už dlho predtým nespievala a&nbsp;práve v&nbsp;aréne by na záver koncertu mohla vystúpiť. Tak som teda prišiel domov, Hanke som tento nápad povedal a&nbsp;ona bola z&nbsp;toho taká nadšená, že mi dokonca rovno povedala, čo budeme na koncerte spolu spievať. (Úsmev.) Len, bohužiaľ, osud nám nenahráva, a&nbsp;tak to nevyšlo podľa našich predstáv.

Keďže nás vaša pani manželka v&nbsp;auguste opustila, ako to s&nbsp;koncertnými plánmi vyzeralo ďalej?

Po Hankinom odchode mi opäť Leoš zavolal, opýtal sa ma, či vôbec chcem tento svoj koncert urobiť a&nbsp;ja som povedal, že áno, ale celý ho venujeme Hanke a&nbsp;účinkujúci, ktorí tam budú spievať svoje piesne, ich rovnako venujú jej. Ale, samozrejme, veľkú poctu Hanke ešte budem chystať, a&nbsp;to konkrétne tento rok v&nbsp;pražskej Lucerne.

Čo sa ešte môjho blížiaceho sa koncertu týka, nebude chýbať blok, ktorý bude venovaný Hanke. To je absolútne samozrejmé. Lucka Bílá (56) zaspieva jej pesničku, aj ja spoločne s&nbsp;Luckou zaspievame ako dueto ďalšiu Hankinu pieseň, a&nbsp;potom ešte ja zaspievam pieseň Adieu (L’adieu), ktorú Hanka spievala a&nbsp;priznám sa, že tejto skladby a&nbsp;toho, či ju zvládnem, sa bojím najviac. Následne finále koncertu bude tiež patriť Hanke, lebo všetci účinkujúci spoločne zaspievame jej pesničku Sláva je bál.

Už ste spomenuli, že na koncerte vystúpi Lucka Bílá, známy je aj Michal Kindl (34), s&nbsp;ktorým často spolupracujete, alebo tiež Vojta Dyk (37). Sú to ľudia, ktorí sú vám žánrovo, osobnostne blízki, a&nbsp;preto práve nesmú na vašom koncerte chýbať?

Áno, je to presne tak, pretože Hanka ich považovala za svojich úžasných kolegov. A&nbsp;napríklad Michal jej napísal aj pár vecí na novú platňu, ktorú už, bohužiaľ, nestihla natočiť. S&nbsp;Luckou Bílou robili mnoho koncertov, spolu naspievali dueto Rybičko zlatá, přeju si, keď sme ešte spolu robili program HOGO FOGO… Takže vybral som ľudí, ktorí mali k&nbsp;Hanke blízko a&nbsp;zároveň sú blízki aj mne, preto budú súčasťou koncertu. A&nbsp;ešte spomeniem, že na koncerte zaspieva aj Simonka Šaturová, slovenská sopranistka, ktorá síce žije v&nbsp;Prahe, ale spolu s&nbsp;ňou zaspievam prípitkové dueto z&nbsp;La traviaty.

Určite, keďže ide o&nbsp;obrovský priestor a&nbsp;ako vieme, sú interpreti, ktorí si na niečo podobné netrúfnu. Majú pocit, že sú skôr pre menšie pódiá a&nbsp;arénu by nevypredali.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Posledné mesiace ste pracovne veľmi činný, pýtam sa otvorene. Pracujete tak veľa aj trošku účelovo, aby ste neprepadli smútku?

Áno, je to presne tak. Ja som bol nesmierne šťastný, že sa rozbehli koncerty a&nbsp;mohol som vystupovať. Bol som pracovne vo Washingtone, po O2 Aréne budeme v&nbsp;Národnom divadle v&nbsp;Prahe pripravovať Janáčkovu Jej pastorkyňu, potom ma čaká práca v&nbsp;Ríme, je toho skrátka dosť a&nbsp;veľa práce bolo aj koncom minulého roka. Michal Kindl sprostredkoval toľko našich koncertov aj s&nbsp;čelistkou Iris Morisovou, že som bol šťastný. Aspoň na chvíľu som mohol vypustiť z&nbsp;hlavy smutné myšlienky. Veľmi mi to pomohlo.

A&nbsp;takto mi pomáhali aj vo Washingtone, čo bolo úžasné. Poviem vám príklad: vôbec som nemal mať skúšku, ale videl som v&nbsp;rozpise, že som na skúške písaný, tak som na ňu, samozrejme, išiel. Ešte som sa sám seba v&nbsp;duchu pýtal, čo odo mňa môže režisérka asi chcieť… A&nbsp;keď som prišiel, povedala mi: „Nebudem ťa skúšať, len som ťa chcela vidieť a&nbsp;počkaj, ešte budeme chvíľu skúšať a&nbsp;potom spolu pôjdeme na obed…“ Skrátka naozaj mi pomáhali. Bolo to od nich veľmi pekné.

Vo Washingtone ste účinkovali v&nbsp;novej produkcii opery Richarda Straussa Elektra. Aké boli divácke ohlasy?

Ohlasy boli fantastické. Bolo šesť predstavení, všetky beznádejne vypredané, a&nbsp;ľudia na konci šaleli, dupali nohami, stáli, takže to bol vždy krásny pocit, keď odchádzate z&nbsp;javiska, ale niečo ste po sebe zanechali. Musím priznať, že som konečne po dlhom čase zažil klasickú inscenáciu, nebolo to žiadne moderné spracovanie. Réžiu mala v&nbsp;rukách Francesca Zambello, ktorá je zároveň riaditeľkou Washingtonskej národnej opery. Ja som s&nbsp;ňou robil už veľmi veľa produkcií v&nbsp;minulosti a&nbsp;do tejto opery si ma tiež vybrala ona. V&nbsp;auguste som jej napísal, že Hanka zomrela a&nbsp;ona mi na to napísala takú krásnu správu, kde bolo uvedené: „Ani náhodou neuvažuj o&nbsp;tom, že by si moju ponuku odmietol a&nbsp;neprišiel. Sľubujem ti, že sa o&nbsp;teba postaráme…“

Bolo to krásne a&nbsp;musím povedať, že v&nbsp;roku 2024 ma pozývajú opäť. Zaujímavosťou je, že v&nbsp;Amerike kovid stále pretrváva. Nás tam štyrikrát v&nbsp;týždni testovali. Raz pred predstavením, keď ma v&nbsp;divadle opäť pretestovali, som sa tak nenápadne spýtal, čo by sa stalo, ak by som bol náhodou pozitívny. Dostal som odpoveď: „Toto neriešme, prosím vás, určite to neriešme.“ (Smiech.) Osobne si neviem predstaviť, čo by nasledovalo. Predpokladám, že všetky predstavenia by sa zrušili a&nbsp;celý súbor by skončil v&nbsp;karanténe.

Ale vy ste počas pobytu v&nbsp;Amerike zažili aj šok, keď v&nbsp;hoteli, v&nbsp;ktorom ste bývali, vypukol poplach.

Bolo to o&nbsp;pol štvrtej ráno, začal zvoniť na chodbe nejaký zvonec. V&nbsp;prvej chvíli som vôbec nevedel, čo to je, zobudil som sa, hovorím si: Čo sa to deje? Chvíľu som chodil po izbe, pozrel som sa na chodbu, kde ten zvonec stále zvonil, tak som si uvedomil, že je asi poplach a&nbsp;keď som sa pozrel von z&nbsp;okna, na ulici už stálo asi sto ľudí. Keď som následne videl prichádzať dve požiarne autá, rýchlo som sa obliekol a&nbsp;predstavte si, čo ma okamžite napadlo, ako prvé som si so sebou zobral Hankinu fotku a&nbsp;cestovný pas.

Čiže vo vypätej situácii ste si zobrali to najdôležitejšie.

Presne tak a&nbsp;utekal som dole. Tam sme potom všetci stáli asi hodinu a&nbsp;pol a&nbsp;následne nám povedali, že sa môžeme vrátiť do izieb, lebo išlo o&nbsp;planý poplach. Na recepcii sa im skrátka automaticky spustil alarm, a&nbsp;tak sa celý hotel musel vypratať von. Našťastie, nič sa nestalo a&nbsp;vonku nebola zima. Ja som v&nbsp;novembri vo Washingtone zažil krásne počasie, keď bolo 25 až 27 stupňov denne.

Toto boli vaše prvé sviatky bez manželky. Strávili ste ich s&nbsp;rodinou Michala Kindla. Pomohla vám ich prítomnosť?

Veľmi mi pomohlo, že som s&nbsp;nimi mohol tráviť Vianoce. Bolo to veľmi príjemné a&nbsp;teraz celá moja košická rodina príde 24. januára do Prahy, aby si užili môj koncert a&nbsp;ja si spolu s&nbsp;nimi potom urobím druhé Vianoce, a&nbsp;to 25. januára, čiže v&nbsp;podstate mesiac po Vianociach, budeme mať Vianoce ako Američania, ktorí si 25. decembra rozdávajú darčeky. Už sa na nich veľmi teším, lebo som ich dávno nevidel. Domov do Košíc som na sviatky nemohol letieť, lebo som mal 25. decembra koncert v&nbsp;pražskom Národnom divadle, takže sme sa dohodli, že sa stretneme všetci spolu, keď prídu do koncert do O2 Arény, oslávime spolu Vianoce a&nbsp;26. januára si pripomenieme päť mesiacov, čo zomrela Hanka… Ten čas neuveriteľne beží…

Na sociálnych sieťach som si ešte všimla, že váš koncert promoval aj Leoš Mareš. Kedy a&nbsp;ako vzniklo vaše kamarátstvo?

Dá sa povedať, že nie tak dávno. Ja som ho mal vždy rád, ale my sme doteraz neboli vôbec kamaráti. Po Hankinom odchode sa však ku mne úžasne zachoval. Dokonca ma pozval aj na svoje Silvestrovské pecky, ktoré robí, a&nbsp;ja som tam spieval. Bolo to úžasné a&nbsp;veľmi ma prekvapil.

V&nbsp;takom ťažkom období človek spozná pravých priateľov.

Presne tak, hneď vidí, kto sa o&nbsp;neho zaujíma, zavolá, opýta sa, ako sa mám. Je pekné a&nbsp;zároveň dôležité vedieť, že sa máte na koho spoľahnúť.

Keď ste spomenuli Hankinu fotku, ktorú ste si pri evakuácii z&nbsp;hotela so sebou zobrali, vnímate ju teraz ako svojho anjela strážneho?

Áno, jej fotku nosím stále so sebou a&nbsp;dúfam, že na mňa bude dávať pozor aj v&nbsp;O2 Aréne, že tam bude prítomná s&nbsp;nami a&nbsp;bude sa tešiť z&nbsp;toho, čo sme pre ňu aj divákov pripravili. (Úsmev.)