Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Emka sa narodila predčasne. Čo musela absolvovať, aby napredovala?

Na začiatku mala problém, nedokázala ovládať nôžky a&nbsp;rúčku, tak sa to musela naučiť oveľa neskôr. Zabrzdilo ju to, že mala veľmi skoro operáciu, že mala rôzne obmedzenia asi rok. Potom mala ďalšiu operáciu. Ani tie narkózy, ktoré musela absolvovať, k&nbsp;lepšiemu stavu neprispievali. Odmietala sa otáčať niečo vyše roka. Potom sme ju všetky základné pohyby museli učiť my. Jej vývin je do veľkej miery asistovaný aj pracovníkmi rehabilitačných centier a&nbsp;odborníkmi.

Zvládame ich asi dvakrát ročne. Sú dlhšie a&nbsp;intenzívne. Stojí to najmä na cvičení. Ale ona od narodenia absolvovala všetky dôležité cvičenia, ktoré potrebujú deti, ktoré potrebujú niečo dovyvíjať. Popritom doma ju naprávame pri základných polohách, snažíme sa ju veľa stimulovať do správneho rozvoja a&nbsp;nabádať, aby sa správne pohybovo vyvíjala. Aby získala jemnú motoriku a&nbsp;cit. Samozrejme, nepasujeme sa do roly odborníkov, nechávame to aj na nich. Od cudzích dokonca to cvičenie berie lepšie. My sa snažíme robiť všetko pre to, aby dobehla zameškané.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;rovesníkmi je momentálne pozadu?

Určite áno. Spomalili ju tie narkózy a&nbsp;operácie a&nbsp;dodnes vlastne nevieme, aký bol efekt tej havárie. A&nbsp;či spôsobila väčšie škody havária alebo predčasný pôrod. Pretože to bolo tak blízko pri sebe. Ale zase vieme, že si tým predčasným pôrodom zachránila život, prišla totiž na svet spontánne. Vyvolala si pôrod sama, pretože mala v&nbsp;brušku problémy a&nbsp;potrebovala ich riešiť. Neprišli by sme na to, keby nebola prišla na svet skôr.

Pôsobí na mňa ako živé dieťa, no stále je „lezúň“?

Bude mať tri roky od narodenia, no zatiaľ lezie po štyroch. Momentálne pracujeme na tom, aby správne a&nbsp;zdravo sedela, veríme, že čoskoro sa aj rozrozpráva. Budeme musieť pouvažovať. Máme však jedno dôležité pravidlo: neporovnávame ju so žiadnym rovesníkom, pretože by nás to veľmi ovplyvňovalo. Mysleli by sme na to, čo všetko už deti v&nbsp;jej veku vedia. Každé dieťa je iné, každé dieťa to má inak načasované. Teším sa z&nbsp;jej pokrokov každý deň a&nbsp;to je najdôležitejšie. No a&nbsp;pomaly ju pripravujeme na trávenie času v&nbsp;kolektíve a&nbsp;hľadáme vhodnú škôlku.

<strong>O VZŤAHOCH NEVLASTNEJ DCÉRY A MII, O PARTNERKE, ALE AJ SÚDNYCH ŤAHANICIACH S EXMAŽELKOU KALISOVOU POROZPRÁVAL V ROZHOVORE. TEN NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA</strong>

EXKLUZÍVNE FOTKY MARTINA A JEHO BÁB NÁJDETE V GALÉRII