Jana Homolová

<strong>Sledujte nás aj na&nbsp;<a href="https://www.instagram.com/tyzdennikzivot/" target="_blank" rel="noopener">INSTAGRAME</a>&nbsp;a nenechajte si ujsť to najzaujímavejšie zo sveta šoubiznisu.</strong>

Novinári aj verejnosť vás škatuľkujú ako komičku. S&nbsp;humorom sa veci zvládajú ľahšie. Pomohol vám zmysel pre humor napríklad aj počas tohto náročného roka?

Humor mi pomáha celý život, chvalabohu, pomáhal aj tento rok. Myslím, že bez humoru by sme toto obdobie všetci ťažko zvládali, aj keď chvíľami už asi do smiechu nikomu nebolo... No veľakrát mi pri pocite strachu o&nbsp;svoju rodinu a&nbsp;blízkych pomohlo aj najmenšie odľahčenie problému a&nbsp;človek mal hneď pocit, že sa trochu nadýchol a&nbsp;vládze fungovať ďalej.

Máte radšej dramatické roly alebo sú vám bližšie tie komické?

To sa nedá nejako presne určiť. Sú len dobré a&nbsp;zlé roly. Krásne dramatické roly som si užila v&nbsp;Divadle Jána Palárika, kde som bola od sedemnástich rokov členkou súboru. Mnohé postavy vo mne zanechali takú hlbokú stopu, že na ne veľmi často a&nbsp;rada spomínam. Keď som sa potom po rokoch rozhodla pre pôsobenie na voľnej nohe v&nbsp;bratislavských divadlách, nastúpením do divadla GUnaGU sa začala moja „komická éra“. Do GUnaGU som roky chodila obdivovať komičky ako Olinku Belešovú, Peťku Polnišovú... Repertoár tohto divadla mi bol vždy veľmi blízky. Keď som potom dostala možnosť v&nbsp;ňom hrať, splnil sa mi veľký sen. Za tie roky som tam odohrala veľa výborne napísaných komických postáv a&nbsp;mohla som sa tam aj autorsky realizovať. V&nbsp;tomto žánri som sa našla a&nbsp;tak nejako som sa v&nbsp;tej „ženskej komickosti“ uvoľnila naplno.

Mali ste pred účinkovaním v&nbsp;Hornej Dolnej brigádnickú skúsenosť s&nbsp;gastronomickou prevádzkou?

Keď som bola malá, rodičia prevádzkovali na Seneckých jazerách bufet, v&nbsp;ktorom som im, samozrejme, pomáhala. Trávili sme tam vždy celé leto a&nbsp;ja som mala kamarátov aj v&nbsp;iných bufetoch. V&nbsp;jednom som pomohla s&nbsp;predajom palaciniek, v&nbsp;inom s&nbsp;kukuricou, melónmi, bola to pre mňa super škola a&nbsp;veľmi skoro som pochopila, že keď sa chce človek uživiť, tak skrátka musí makať. Boli to pre mňa vždy krásne prázdniny.

Do seriálu Horná Dolná ste „odskakovali“ pracovať aj po narodení synčeka Rudka, pretože seriál je vašou srdcovou záležitosťou. Čím je pre vás taký výnimočný?

Tým, že ho nakrúcame už siedmy rok, sme tam super partia, s&nbsp;obyvateľmi dedinky sme kamaráti, oni si nás tam v&nbsp;podstate adoptovali. Cítime sa tam všetci šťastne a&nbsp;bezpečne a&nbsp;sme v&nbsp;krásnom prostredí, žiaden ateliér, ale reálne prostredie, kopce, lúky... Táto oblasť každého z&nbsp;nás chytila za srdce. No a,&nbsp;samozrejme, spoločná zábava na pľaci a&nbsp;komické situácie, ktoré sa snažíme vytvárať.

Takže produkcia seriálu vybrala dedinku Nová Lehota veľmi dobre.

Produkcia seriálu prešla veľmi veľa dedín, kým našla tú pravú a&nbsp;pre nás tú najlepšiu. Mali sme veľké šťastie aj na obyvateľov. Určite to pre nich nebolo ľahké, keď sme sa tam pred rokmi zjavili ako veľká voda. Prvé dva roky sme boli zložení u&nbsp;úžasných Novolehoťanov a&nbsp;po chvíli už aj našich kamarátov Ľuboška a&nbsp;Aničky v&nbsp;garáži. Tam pri ich bicykloch, mrazničke a&nbsp;zaváraninách nás aj líčili, aj sme tam mali zložené kostýmy. Boli k&nbsp;nám veľmi milí, nosili nám koláčiky, a&nbsp;keď videli, že sme tam s&nbsp;Peťkou už veľakrát mleli z&nbsp;posledného a&nbsp;zaspávali na stoličkách, lebo cestujeme na nakrúcanie aj o&nbsp;štvrtej ráno, posielali nás k&nbsp;sebe do obývačky, aby sme si tam išli oddýchnuť a&nbsp;ľahnúť na gauč. Úžasní ľudia.

Obyvatelia Lehoty nás privítali s&nbsp;otvorenou náručou a&nbsp;myslím, že sú v&nbsp;konečnom dôsledku veľmi radi, že sme tam u&nbsp;nich na takto dlho zakotvili, aj keď im často pred záhradami postávajú fanúšikovia, ktorí sa prišli pozrieť, kde sa seriál nakrúca, a&nbsp;nakúkajú im do záhrad. (Smiech.) Väčšina z&nbsp;nich s&nbsp;nami aj hrá, takže sú to už za tie roky profíci a&nbsp;žiadna situácia ich len tak nezaskočí.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Čo máte na postave krčmárky Terezky najradšej?

Vrátila sa domov z&nbsp;veľkomesta, lebo má tú dedinku veľmi rada... Za tých svojich by si dala aj do kolena vŕtať, aj keď to asi veľakrát tak nevyzerá, lebo ju občas valcuje jej biznisové nastavenie. Navonok sa tvári, že ju nikto nemôže zraniť, ale aj ona má svoje slabé miesta. Túži po láske, a&nbsp;keď už nič iné, tak nechať aspoň život v&nbsp;krčme. Fičí naplno a&nbsp;pokladnica sa plní, ona svojich štamgastov považuje za rodinu.

V&nbsp;seriáli hráte Erikinu rivalku, v&nbsp;skutočnosti ste však s&nbsp;Peťou veľmi dobré kamarátky. Vzniká na základe tohto paradoxu priestor na rôzne komické situácie?

Samozrejme. S&nbsp;Peťkou už máme spolu odnakrúcané naozaj veľa, takže presne vieme, ako na seba reagovať. Vieme sa doťahovať v&nbsp;súkromí aj na pľaci a&nbsp;veľmi si to užívame. Veľakrát nám niečo napadne až priamo počas „ostrej“ a&nbsp;to milujeme najviac, keď jedna druhú prekvapíme, a&nbsp;potom máme väčšinou aj problém sa nerozosmiať. Vždy som túžila hrať s&nbsp;nejakou ženou, ktorá bude komické situácie vnímať rovnako ako ja a&nbsp;nebude mať problém urobiť si žart z&nbsp;čohokoľvek, ale najmä zo seba.

Spomeniete si, ako a&nbsp;kde vzniklo vaše priateľstvo a&nbsp;čo ďalšie vás s&nbsp;Petrou Polišovou okrem humoru spája?

Najprv sme sa stretli v&nbsp;divadle GUnaGU pri skúšaní divadelnej hry, potom prišiel Kredenc, Cuky a&nbsp;Luky a&nbsp;všetko to tak prirodzene do seba zapadalo. Dlho sme sa hľadali, ale nakoniec sme sa našli, to je najdôležitejšie. Ten čas spolu na javisku sme si dokázali veľmi užiť a&nbsp;niekde v&nbsp;podvedomí sme cítili, že by to mohlo fungovať aj na televíznej obrazovke. Predsa len, ženských komických dvojíc tu nie je veľa. Tým, že my sa veľmi dobre dopĺňame aj autorsky a&nbsp;skoro nič nás nezaskočí, sme rýchlo pochopili, že sme na rovnakej vlne a&nbsp;že nás čaká veľa zábavy, keď sa do toho oprieme. Samozrejme, spájajú nás aj také tie klasické témy – rodina, deti... Keď sme spolu, ústa sa nám nezastavia. Sme si navzájom veľkými fanúšičkami a&nbsp;dokážeme sa jedna z&nbsp;druhej tešiť. To považujem za najvzácnejšie.

V&nbsp;seriáli hráte sexi krčmárku, ale na obrazovkách nemáte problém objaviť sa v&nbsp;rôznych nie najlichotivejších polohách. Aký je pocit byť konečne za peknú?

Pocit je to určite príjemný. Je to však naše povolanie, takže tu nejde o&nbsp;to, aby ste sa vy cítili dobre, len keď ste za peknú. Najdôležitejšie vždy je, aby sa vizuál hodil k&nbsp;danej postave, a&nbsp;ja som teda už prešla naozaj všeličím. Nikdy s&nbsp;tým nemám problém, veď sa nejdem fotiť na rodinnú fotku. Beriem to ako hotovú vec, že jednoducho každá postava si vyžaduje niečo iné, a&nbsp;naozaj si nezakladám na tom, že treba byť vždy len za princeznú. Uvoľnenie v&nbsp;tomto smere je pri našom žánri veľmi dôležité.

Páči sa vám dedinský život Hornej Dolnej? Vedeli by ste si predstaviť žiť súdržne v&nbsp;menšej komunite alebo ste skôr mestský typ?

Som mestský človek, ktorý rád uteká do prírody, do pokoja a&nbsp;potom zase naspäť do kaviarne. Všetko má svoje za a&nbsp;proti a&nbsp;mne najviac vyhovuje, keď to kombinujem. Máme záhradu pri jazere, to je moja oáza pokoja a&nbsp;oddychu. Ale život mimo mesta si nedokážem predstaviť nastálo. Som spoločenský typ, milujem obedy s&nbsp;kamarátmi, uličky nášho Starého Mesta, ktorými chodím do divadla. Milujem Bratislavu a&nbsp;neviem si predstaviť život niekde inde.

Okrem toho, že ste herečka, takmer tri roky ste predovšetkým mama. Aké je Rudko dieťa a čo vás o sebe samej naučil?

Rudko je pre nás úplný zázrak ako každé dieťa pre svojho rodiča. Sme naňho veľmi pyšní, milujeme, keď ho môžeme pozorovať, počúvať, tráviť s&nbsp;ním čas. Cez leto sa rozrozprával, takže z&nbsp;toho sme úplne paf, že nám už vie skoro všetko povedať a&nbsp;rozpráva sa s&nbsp;nami. Pripadá mi to, že sa len teraz narodil a&nbsp;zrazu bum, z&nbsp;ničoho nič vám povie: „Maminka, poďme zbierať gaštany.“ Vy pozeráte ako puk, že kde sa to v&nbsp;tom vašom malom bábätku berie. Každý mi vždy hovoril, že s&nbsp;deťmi beží čas rýchlejšie, a&nbsp;veru je to pravda.

Materstvo je naozaj neprenosná skúsenosť a&nbsp;môže vám predtým rozprávať kto chce, čo chce, kým to nezažijete na vlastnej koži, nemáte šajn. Netušila som, že sa dá niekoho tak veľmi ľúbiť, že ma bude tak baviť sa o&nbsp;niekoho starať a&nbsp;robiť s&nbsp;ním tie najobyčajnejšie veci na svete. Ale najviac som netušila, že sa budem o&nbsp;niekoho tak báť. Nuž, na všetky tieto pocity si treba zvyknúť, lebo tu už budú navždy. Samozrejme, sú aj ťažké dni, keď by som najradšej len spala alebo len tak niekde sama v&nbsp;tichu sedela, ale tak to je. Je to tá najšialenejšia kombinácia všetkých pocitov, ktoré na svete existujú. Ale najmä je to naozaj najväčší dar, aký vám môže prísť do života, a&nbsp;my sme za to nesmierne vďační. A&nbsp;o&nbsp;tom, že mám až toľko trpezlivosti, som takisto netušila. Ako sa hovorí, ja nie som mami, ale „mamiiimamiimamimamimamimamimamiiii“. (Smiech.)

Materstvo ma naučilo aj to, že na svete neexistuje vec, ktorá by sa nedala vyčistiť vlhčeným obrúskom.

Dnes sú trendové eko, bio, raw matky. Podliehate týmto vonkajším tlakom? A&nbsp;vôbec, aký typ mamy ste?

Základným heslom, ako sa z&nbsp;toho celého nezblázniť, je: Hlavne sa neporovnávaj s&nbsp;inou mamou a&nbsp;svoje dieťa neporovnávaj s&nbsp;iným dieťaťom. Každá z&nbsp;nás je iná a&nbsp;na svete nenájdete dve rovnaké deti. Všetky sme tie najlepšie mamy pre svoje deti, pretože robíme, čo môžeme, ideme na maximum a&nbsp;neraz siahame na dno svojich síl. Myslím, že som typ mamy, ktorá sa v&nbsp;prvom rade z&nbsp;ničoho nestresuje viac, než je potrebné, lebo to je cesta do pekla. Snažím sa dať Rudkovi to najlepšie zo seba a&nbsp;trápiť sa nad tým, či je mrkva, ktorú mu varím, dostatočne bio, tak na to nemám čas ani nervy. Zo surovín, ktoré jeme my, varím aj jemu a&nbsp;zatiaľ sa nesťažuje.

Ono sa to na vás valí už počas tehotenstva. Každý vám hovorí, čo je správne a&nbsp;čo nie, kde máte ísť rodiť a&nbsp;kde nie, čo máte jesť a&nbsp;čo nie, a&nbsp;chúďa budúca mamička má potom z&nbsp;toho hlavu ako melón. Myslím si, ze naše mamy to mali v&nbsp;tomto trochu jednoduchšie. Všetko sa až tak strašne neposudzovalo a&nbsp;na nikoho sa neukazovalo prstom, prečo robí toto takto a&nbsp;toto takto. Som typ človeka, ktorý nikomu nevnucuje svoj názor, a&nbsp;nemám rada, keď to ľudia robia mne. Áno, pre jednu mamičku sú pre jej dieťa najvhodnejšie „barefoot“ topánočky a&nbsp;druhá ani nemusí vedieť, čo to je, a&nbsp;bude mať rovnako šťastné dieťa ako tá prvá. Ži a&nbsp;nechaj žiť. Toto platí pri materských radách dvojnásobne...

Takže aj vám sa stalo, že ste dostali od okolia nevyžiadané rady pri téme materstva?

Samozrejme, a&nbsp;musím povedať, že zo začiatku som z&nbsp;toho bola úplne v&nbsp;šoku, prečo sa vás všetci, aj cudzí ľudia, pýtajú rôzne intímne veci, ako napríklad či dojčíte. Skutočne neviem, ako táto informácia danému človeku pomôže, ale asi je to taký národný zvyk. Najskôr sú to postoje typu – dúfam, že dojčíš, aby mal malý imunitu, no a&nbsp;po roku sa to mení na – dúfam, že už nedojčíš, aby z&nbsp;toho nemal zlé zuby. Je to veselé, ale len vtedy, ak je tá mamička na takéto osobné otázky pripravená a&nbsp;vie si s&nbsp;nimi poradiť.

Keďže ste mediálne známa, predpokladám, že tieto otázky prišli aj od úplne neznámych ľudí.

Áno, samozrejme, fungovalo to tak už aj v&nbsp;tehotenstve. Všetci sa pýtali, kedy už porodím, či to bude chlapec alebo dievčatko, ako sa bude volať, a podobne. My sme na to však zvyknutí. Vieme, že sa to ľudia pýtajú v&nbsp;dobrom. Jednoducho sú zvedaví,&nbsp;to je prirodzené. Po pôrode som však mala šok, že sa ma všetci pýtali, ako sa má Rudko. Nechápala som, že ľudia vedia, ako sa malý volá a&nbsp;že si to pamätajú. (Smiech.) Stále som sa Miška pýtala, že odkiaľ všetci vedia, ako sa volá. (Smiech.) Občas sa stalo, že chceli nakúkať do kočíka, tak som vždy slušne odvetila, že na to je ešte čas a&nbsp;nech počkajú, kým podrastie. Väčšinou sú však ľudia veľmi milí, pristavia sa, povedia, že nám prajú všetko dobré, a&nbsp;idú ďalej.

Čo pri Rudkovej výchove považujete za najdôležitejšie, na čo kladiete najväčší dôraz?

Na to, aby vedel, že musí byť slušný a&nbsp;láskavý a&nbsp;že musí pomáhať ľuďom. Na to, že všetko má svoje hranice a&nbsp;že rodičia sú tu preňho za každých okolností. Chceme, aby sa nám nebál nikdy nič povedať, aby nám veril, lebo ho ľúbime najviac na svete a&nbsp;vždy budeme pri ňom stáť.

Na sociálnych sieťach nie ste aktívna a&nbsp;o súkromný život sa&nbsp;s&nbsp;verejnosťou nedelíte. Nie je vám to sympatické alebo čo je za tým?

V&nbsp;prvom rade si neviem predstaviť, kedy by som to robila. Som rada, keď večer stihnem odpísať kamarátom a&nbsp;rodine poslať fotky malého. Neviem si predstaviť, že by som si ešte stíhala vyhradzovať čas na opis nášho života na sociálnych sieťach a&nbsp;pridávanie našich fotiek zo súkromia, ktoré by potom aj tak vždy zneužil bulvár. Okrem toho každý program, v&nbsp;ktorom účinkujeme, má vlastné kontá na sociálnych sieťach.&nbsp;Tam nás je až-až a&nbsp;aj v&nbsp;televízii, takže si myslím, že sa nás ľudia môžu nabažiť inde. Najväčší problém by som asi mala so zverejňovaním Rudkových fotiek. Je ešte veľmi malý a&nbsp;nechcem, aby všade, kam príde, hneď každý vedel, že je to on. Nebolo by to preňho dobré a&nbsp;ani pre nás. Keď raz bude veľký, sám sa rozhodne, ako to chce. Nie je verejná osoba, preto ho tým aj chránime. Nepotrebujem, aby mal nálepku všade, kde sa zjaví. Už aj tak sa ho všetci pýtajú, či aj on bude herec. Keďže zatiaľ nerozumie otázke, vždy na to povie, že bude Rudynko Kubovčík. (Smiech.)

Nedávno vyšlo najavo, hoci nie celkom dobrovoľne od vás, že budete druhýkrát mamou. Teší sa Rudko na súrodenca?

Bulváru je jedno, že tie prvé mesiace tehotenstva sú veľmi krehké a&nbsp;citlivé a&nbsp;že to chcete prežívať len s&nbsp;najbližšími, lebo to nechcete zakríknuť, ale tak čo už... Rudko sa teší veľmi, že má maminka v&nbsp;brušku bábätko, a&nbsp;chodí ho hladkať a&nbsp;pusinkovať, ale asi ešte presne nechápe, čo to znamená. Myslím si však, že bude veľmi dobrý veľký brat, lebo je v&nbsp;ňom veľa nehy a&nbsp;my sa veľmi tešíme, že bude mať súrodenca, že budú dvaja „parťáci“. Asi sa budú aj biť, ale určite sa budú veľmi ľúbiť. To je najdôležitejšie – aby vedeli, že sa môžu jeden na druhého spoľahnúť.

Ako často sa vás za posledné roky okolie pýtalo, kedy bude druhé bábätko?

To je taký slovenský zvyk, pýtať sa na tieto súkromné veci. Nepripadá mi to vhodné, lebo nikdy neviete, čím ten človek prechádza a&nbsp;ako sa cíti. Najprv sa vás všetci pýtajú, kedy bude svadba, potom kedy budete mať deti, potom kedy budete mať druhé, a&nbsp;potom bude nasledovať čo? Kedy bude rozvod? (Smiech.) Raz sa ma jedna cudzia pani pýtala, kedy budem zase tehotná, lebo žena má mať dve deti, a&nbsp;vraj dúfa, že to Rudkovi neurobím, že bude sám. Hovorím jej: „Pani zlatá, veď ja som ho porodila, vďaka mne prišiel na svet, ja už preňho viac urobiť neviem.“

Nepáči sa mi, keď sa neustále ľudí bez detí niekto pýta, že no čo, kedy už? Nechápem, prečo na tom ľuďom tak záleží. Čo im odľahne, keď sa dozvedia, že už? Je to záhada a&nbsp;mnohým ľuďom to naozaj nerobí dobre, tak s&nbsp;tým, prosím, prestaňme. Nikto nemá právo súdiť, kedy je ten správny čas, a&nbsp;starať sa do toho je vyslovene neslušné, lebo to ľuďom ubližuje. Takisto nerozumiem bulvárnym článkom, keď stačí, že má žena trochu vypuklé bruško a&nbsp;už je automaticky tehotná. Neuvedomujú si, že to tej žene ubližuje, pretože sa jej na to potom všetci pýtajú. A&nbsp;áno, veľakrát je to tak, že na tej fotke bola len nafúknutá, ale môže sa stať aj to, že je to preto, že prednedávnom o&nbsp;bábätko prišla...

Sú to veľmi citlivé témy a&nbsp;všetci by sme mali byť k&nbsp;sebe ohľaduplnejší a&nbsp;nepýtať sa hneď každej ženy, či je tehotná len preto, lebo má trochu vypuklé bruško. Každý by sa mal najskôr pozrieť na svoje brucho. (Smiech.)

Ako sa aktuálne cítite? Viacnásobné maminy tvrdia, že každé tehotenstvo je iné.

Cítim sa podobne ako pri Rudkovi. Len si to nestíham veľmi uvedomovať, lebo náš malý je živé striebro, takže treba „makať“. (Smiech.) Ale mám stále chuť na kyslé uhorky a&nbsp;celkovo na kyslé jedlá. To som si doteraz myslela, že to je len tehotenský mýtus, ale ono to naozaj existuje. A&nbsp;teraz, v&nbsp;druhom tehotenstve, to prišlo. (Smiech.) Žiadna kyslá uhorka si predo mnou nie je istá životom. (Smiech.) Inak sa cítim krásne, šťastne a&nbsp;veľmi požehnane.

Okrem pocitov radosti nás všetkých aktuálne skľučuje v&nbsp;úvode spomínaná korona. Cítite s&nbsp;príchodom nového člena rodiny v&nbsp;tejto súvislosti obavy alebo si negatívne myšlienky nepripúšťate?

Negatívne myšlienky sa snažím odháňať, našťastie na ne ani nie je čas. Som optimistický typ človeka. Samozrejme, mám aj svoje vnútorné strachy, ale momentálne nám nič iné neostáva, len veriť, že všetko dobre dopadne. Žiaden iný cieľ si nepredstavujem. Čo nás nezabije, to nás posilní. Teším sa, že sme všetci zdraví, že sme spolu, a&nbsp;verím, že nám to vydrží čo najdlhšie. Som nesmierne vďačná za všetko, čo mi život prináša, a&nbsp;veľmi sa teším, že nám bolo aj druhýkrát dopriate čakať bábätko. Skrátka verím, že všetko bude v&nbsp;poriadku, a&nbsp;verím aj, že každý z&nbsp;nás sa po celom tomto šialenom období bude vedieť opäť tešiť zo života. Všetkým veľmi držím palce, nedajme sa!

Exkluzívna spoveď herečky Zuzany Kubovčíkovej Šebovej o druhom tehotenstve aj pocitoch strachu

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Exkluzívna spoveď herečky Zuzany Kubovčíkovej Šebovej o druhom tehotenstve aj pocitoch strachu

Jana Homolová

Súvisiace články

ANDY KRAUS prezradil, aké je to byť otcom po päťdesiatke. Čo sa zmenilo v jeho výchove?

V kóme som zažil zázrak: OTTOVI WEITEROVI sa na hranici života a smrti stalo niečo neuveriteľné

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás