Momentálne sa hovorí o čoraz viac opitých vodičoch za volantom. Dá sa to ešte vnímať ako zlyhanie jednotlivca alebo máme naozaj ako národ problém s alkoholom?

Nemyslím si, že by Slováci mali väčší záujem o alkohol ako susedné krajiny. Zoberme si, že pivo si robili už v starovekom Egypte. Koniec-koncov bol to nápoj robotníkov, ktorí stavali pyramídy a ani sa to tam nevnímalo ako alkohol. V stredoveku sa víno a pivo pilo namiesto vody, lebo voda sa považovala za zlú a že je plná chorôb. Máme napríklad niekoľko desiatok receptov na pivové polievky, či mäso na pive. Alkohol bol bežný nápoj. Dokonca ho dostávali deti. Európske krajiny, samozrejme, majú s alkoholom svoje skúsenosti, ale keď sa bavíme z hľadiska súčasnosti, je to v podstatne omamná látka, môžem povedať až droga, je legitímna, spoločnosťou prijatá a dá sa k nej dostať pomerne jednoduchým spôsobom. Možno je chyba aj v tom, že už 18-ročný človek je považovaný za zodpovedného človeka za svoje činy. Biológovia aj psychológovia hovoria, že kompaktnejšie a uzavreté vývojové štádium človeka je až v 25 rokoch. Tak či by nestálo za to pouvažovať nad tým, že by bol alkohol dostupný v obchodoch od veku 21 alebo až 25 rokov. 

Čiže sprísniť tú vekovú hranicu…

Vyzerá to tak, že áno. Ale je to naozaj balík problémov, aj tá veľmi nešťastná udalosť (tragická nehoda na Zochovej ulici v Bratislave, poz. red.),  to bol šofér, ktorý oprávnením držal vodičský preukaz, a predsa si sadol vo veľmi opitom alebo podnapitom stave za volant. Človek, ktorý je držiteľom vodičského preukazu a je svojprávny, by mal pochopiť, že auto je veľmi dobrý pomocník, ale je to aj zbraň. A toto nie je ojedinelý prípad. Na Slovensku je každý mesiac takýchto nehôd niekoľko, s fatálnymi alebo menej fatálnymi následkami. Zarážajúce je to, že ľudia, ktorí sú akoby normálni, sú ochotní si pod vplyvom alkoholu sadnúť za volant, čo je absolútne za čiarou a podľa mňa aj za hranicou zdravého myslenia. Teraz sa diskutuje o trestoch, bohužiaľ, je to represia, inak sa k tomu asi nedá postaviť, mali by byť oveľa prísnejšie, aby si človek uvedomil teda, že nie trikrát a dosť, ale raz si sadne za volant v stave, ktorý nie je vyhovujúci a bude mať v sebe alkohol, a ten vodičský preukaz by mu mohol byť zadržaný na 10 rokov, možno aj na viac, aj celoživotne. Toto sú všetko spoločenské diskusie, faktom je, že sú to problémy, ktoré sú spojené s alkoholizmom. Keby sme išli od prípadu k prípadu, mohli by sme povedať, že veľa vodičov, ktorí spôsobia dopravnú nehodu v stave opitosti, v podstate nie sú alkoholici, ale napriek tomu sa to stane.

Povedali ste, že takéto správanie je za čiarou, ale za tou sú aj iné veci. Napríklad to, že po alkohole siahajú aj mladí ľudia. Mnohí z nich nemajú ani 18 rokov, sú dokonca prípady, kedy sám rodič naleje svojmu dieťaťu. Bol aj tento jav odjakživa súčasťou našej kultúry?

To je dobrá otázka. Máme zistenia z radov spisovateľov, napríklad Jilemnického, ktorý vo svojich dielach popisuje jav, ktorý bol všeobecne známy - deťom, ktoré boli maličké a plačivé, sa podával zriedený odvar z maku alebo sa im namočila handrička do zriedeného alkoholu, aby dieťa zaspalo. Nehovorím, že to bolo na každodennej báze, ale tieto metódy boli známe. Sú však iné veci, ktoré sa viažu na výročné obyčaje. Spomeniem klasickú šibačku a polievačku na Veľkonočný pondelok. Pôvodne to bol sviatok slobodnej mládeže, čiže mladých ľudí, ktorí boli súci na na svadbu. Ale v súčasnosti, a hlavne na vidieku, chodia aj dospelí, otcovia, ktorí berú svoje deti a potom chodia tínedžeri. Toto nebývalo v minulosti. Keď chodili slobodní mládenci, tak sa patrilo dať si za pohárik, ale tam to bolo troška iné. Patrilo k takej hrdosti, aby ukončili deň na svojich nohách. Kdežto v súčasnosti sa naozaj môžeme stretnúť s tým, že práve tínedžeri, ktorí prídu vyšibať spolužiačku, a sú to ešte neplnoletí mladí ľudia, sú ponúkaní alkoholom. Boli aj prípady, že sa to skončilo otravou alkoholom a stalo sa veľa nešťastí. Niektoré pekné zvyky sú sprznené súčasným pretvorením krásnej tradície a alkohol tu hrá, žiaľ, negatívnu rolu. O probléme s alkoholom svedčí ale aj február 1933. Vtedy sa rozposlalo 130 000 dotazníkov do slovenských, maďarských a nemeckých ľudových škôl po celom Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 114 053 detí, z nich nedostalo piť alkohol 81,34%, do čaju nedávali alkohol len 70,03% deťom. Dá sa teda skonštatovať, že 30% školských detí malo prístup k alkoholu, čo je veľmi smutné.

Pokračovanie na ďalšej strane...